Čo prinúti počítačového vedca napísať naozaj praktickú a zrozumiteľnú príručku o umelej inteligencii pre každého?
Začína sa k nej vyjadrovať veľké množstvo ľudí, a to často aj vtedy, keď o nej nemajú teoretické základy. Médiá z týchto vyjadrení vyberú tie najdesivejšie, pretože najlepšie predávajú.
Z toho dôvodu som o umelej inteligencii napísal knihu Umelá inteligencia v orechovej škrupinke, ktorá má jednoduchým štýlom bežnému človek priblížiť túto problematiku.
Celý môj život je spätý s umelou inteligenciou. Keď som bol ešte veľmi malý, natrafil som v otcovej knižnici na knihu 2001: Vesmírna Odysea od Artura C. Clarka, v ktorej počítač Hal predstavoval všeobecnú umelú inteligenciu.
Tento koncept ma fascinoval a keď otec kúpil osobný počítač, aby mu pomáhal pri účtovníctve, takmer som ho k nemu nepustil – chcel som naprogramovať vlastného Hala... (smiech)
Podarilo sa?
Samozrejme, pochopil som, že na to, aby sa mi to eventuálne raz podarilo, potrebujem študovať počítačovú vedu. V tých časoch to s umelou inteligenciou nevyzeralo veľmi ružovo, no v roku 2012 zlepšili spôsob, vďaka ktorému sa stroje dokážu učiť, takzvané hlboké učenie (z angl. deep learning).
Pôvodne sme si všetci mylne mysleli, že umelú inteligenciu jednoducho naprogramujeme. Nie je to však také jednoduché. Na to, aby hlboké učenie mohlo fungovať, potrebuje na učenie veľké množstvo dát a dostatočnú počítačovú silu.
Toto všetko máme vďaka sociálnym sieťam a chytrým zariadeniam až v súčasnosti. Z toho dôvodu zaznamenáva umelá inteligencia v posledných rokoch také pokroky.
Prečo ste presvedčený, že každá technológia nám umožnila a umožní viesť zmysluplnejší a lepší život? Niektorým to robí skôr vrásky.
Z dnešného pohľadu je to neuveriteľné, ale pred desiatkami tisíc rokov sme žili ako divoké zvieratá, ktoré pojedali menšie zvieratá a nás zasa lovili predátori. Ľudia sami osebe totiž nie sú vhodnými kandidátmi na prežitie.
Sme od prírody nahí, oproti iným zvieratám slabí a pomalí. Dôvod, prečo sme sa vyšvihli na vrchol potravinového reťazca, je, že používame technológie. Úmyselné používanie ohňa nám poskytlo ochranu pred šelmami a umožnilo lepšie stráviť potravu, poľnohospodárska revolúcia nás vytrhla z divokosti prírody, priemyselná revolúcia pomyselne zväčšila naše svaly a počítačová revolúcia zvyšuje schopnosti našej mysle.
Je veľmi pravdepodobné, že bez technológie by sme ako druh už dávno vyhynuli. Sú tu však nové výzvy.
Čo presne máte na mysli?
V predošlých technologických etapách sme na našej prírode napáchali škody, ktoré musíme začať odstraňovať, ak sa chceme vyhnúť katastrofe. Podporujem všetky súčasné aktivity na záchranu planéty, ale je to, ako keby sa lovec mamutov snažil postaviť mrakodrap.
Musíme sa v technológiách posunúť o rád vyššie – používať umelú inteligenciu, potom tieto problémy vyriešime. Technologický pokrok a z neho vyplývajúca ekonomická prosperita sú totiž riešením všetkých problémov ľudstva.
Vo vašej knižke spomínate obavu – „Ak bude rýchlosť, s akou budú roboty nahrádzať ľudí na trhu práce, vyššia ako rýchlosť, s akou sa vytvoria nové pracovné miesta, vznikne hromadná technologická nezamestnanosť.“ Nastane teda podľa vás takýto vývoj?
Určite nastane, ak sa na to nepripravíme. Celý svet, každý krajina by mala mať svoj akčný plán pre umelú inteligenciu. Veľké krajiny ako USA, Čína a Nemecko ich už majú.
V praxi sa takýto plán začína osvetou, to znamená, aby všetci bez ohľadu na vzdelanie a sociálne pomery základom umelej inteligencie rozumeli. Ja sám sa o to snažím svojou knihou. Potom je dôležité podporovať aktivity vedúce k vyspelosti v oblasti umelej inteligencie.
Máte odporúčania aj konkrétne pre Slovensko?
Treba vytvoriť slovenský národný tím pre umelú inteligenciu, ktorý bude tvorený z vládneho splnomocnenca pre umelú inteligenciu, komerčných firiem zaoberajúcich sa umelou inteligenciou a vedcov pracujúcich v tomto odbore.
Tento tím by následne dával odporúčania vláde na zmeny v legislatíve, ktoré by okrem iného zvýšili pripravenosť krajiny na umelú inteligenciu a zabránili by najhoršiemu scenáru hromadnej technologickej nezamestnanosti.
Kedy približne nastane situácia, že „technologickú nezamestnanosť“ už Slováci budú musieť riešiť?
Je o päť minút 12, z toho dôvodu aj ja sám vyvíjam enormné aktivity na zvýšenie osvety a vytvorenie spoločenskej objednávky. Záujem zo strany médií tu je, uvidíme, či sa to pretaví aj do celospoločenského záujmu.
Ako je na tom podľa vás Slovensko, čo sa týka straty stálych pracovných miest? Sme pripravení na tento scenár? Kto má za to zodpovednosť?
OECD nás zaradila medzi najzraniteľnejšie krajiny, čo sa týka ohrozenia automatizáciou. Momentálne teda nie sme pripravení vôbec. Zodpovednosť beriem v prvotnej fáze na nás, teda na vedeckú komunitu zaoberajúcu sa umelou inteligenciou, pretože prísľubom a hrozbám umelej inteligencie najlepšie rozumieme.
Treba to správne a pútavo odkomunikovať, aby sa toho médiá a spoločnosť chytili. Myslím si, že v posledných týždňoch sa na Slovensku vytvorilo momentum v tejto oblasti, treba na ňom ďalej stavať. Samozrejme, po vytvorení spoločenskej objednávky už zodpovednosť preberajú tvorcovia legislatívy.
Hovoríte, že mladší by mali študovať perspektívne odbory. Aké sú to? Neobávate sa, že nárast kyber virtuálnych IT odborov zatieni aj záujem napríklad o poľnohospodárstvo?
Je len otázka času, kedy bude poľnohospodárstvo takmer plne automatizované, prípadne, v ďalšom kroku úplne revolucionalizované umelým zhotovovaním potravín, ktoré budú síce chutiť ako originál, budú mať však pre človeka najvhodnejšie zloženie z hľadiska živín.
V každom prípade, keby raz nastal predsa len taký problém, že by pracovníkov v poľnohospodárstve bol nedostatok, voľná ruka trhu to tlakom na mzdy rýchlo zariadi.
Staršia generácia môže mať veľký problém s prispôsobovaním sa rýchlym novinkám. Ako treba pracovať s takýmito ľuďmi?
Pred pár rokmi dostali moji starí rodičia od mojich rodičov tablety pripojené na internet. Kvôli ich požehnanému veku okolie predpokladalo, že si ich používanie nikdy neosvoja.
Súčasnosť je však taká, že keď ich navštívime, vedia najlepšie z celej rodiny všetko, čo sa deje na Slovensku i vo svete, komunikujú cez internet s celou rodinou, ktorá je sčasti až v Kanade.
Takže som v tomto smere optimista, len čo človek pochopí, ako mu môže technológia pomôcť, začne ju naplno a s radosťou využívať. Skôr ako nútenie je dôležitá osveta.
Na čo sa najviac tešíte v súvislosti s umelou inteligenciou?
Vďaka umelej inteligencii budeme schopní poraziť obávané choroby ako rakovina. Restoratívna umelá inteligencia, čo je pojem, ktorý by som rád v oblasti zaviedol, nám umožní sanovať škody na prírode, ktoré sme spôsobili.
Ekonomický progres vyplývajúci z technologického pokroku vykynoží všetku biedu na zemi a prinesie zlatý vek. K tomu však všetci svojím podielom musíme prispieť.
Čo vás, naopak, dostatočne desí?
Spôsob, akým je táto technológia ľuďom odkomunikovaná. Hollywood nás desí filmami ako Terminátor, média fantastickými správami typu „Robot – váš nový bos“, ale nikto ľuďom pragmaticky bez hype nepovie, o čo vlastne ide.
Ľudia si potom myslia, že umelá inteligencia raz ovládne svet. Vtipom však je, že umelá inteligencia, takzvaná úzka, už svet dávno ovláda. Avšak namiesto toho, aby nám to škodilo, nám to, naopak, v každodennom živote veľmi pomáha.
Taliansky autor/vizionár Federico Pistono sa mi v rozhovore na tému robotiky a budúcnosti nechcel príliš vyjadrovať k takzvanej absolútnej umelej inteligencii. Vraj to je aktuálne dosť veľká neznáma a zatiaľ nie je otázkou najbližšieho času. Ako ďaleko sme podľa vás od vývoja niečoho takého?
Asi 30 – 50 rokov. Svet napreduje exponenciálnou rýchlosťou, čo je niečo, čo si veľmi nedokážeme predstaviť. To znamená, že v najbližších 50 rokoch urobíme viac objavov, ako sme urobili počas celej histórie ľudstva.
Superinteligencia je hypotetický koncept, zahŕňa v sebe vedomie a sebauvedomenie. Zatiaľ ani netušíme, prečo sa vedomie u nás vyvinulo. S manželkou často filozofujeme na rôzne témy. Prednedávnom sa ma spýtala, prečo vlastne vznikol vesmír, my a prečo nám Boh dal vedomie. Jediná dobrá odpoveď, ktorá mi napadla, bola: „Aby si sa ma na to mohla teraz pýtať.“
Kto je Martin Spano
Počítačový vedec, futurista, autor kníh o umelej inteligencii. Pracuje ako softvérový vývojár vo Viedni pre firmu pôsobiacu v oblasti smart komunikácií. Napísal knihu Umelá inteligencia v orechovej škrupinke, ktorá sa stala medzinárodným bestsellerom.
Prednáša biznis lídrom na technologických konferenciách o možnosti použitia umelej inteligencie v ich spoločnostiach. Chce šíriť osvetu o tom, že sa umelej inteligencie netreba báť. Naopak, môže to byť prelomová technológia, ktorá nás zbaví civilizačných chorôb, chudoby a klimatických zmien.