Sonda, ktorá od októbra 2001 mapuje z obežnej dráhy povrch Marsu a pátra po známkach vody, odvysielala fotografie, na ktorých sú patrné tmavé kruhové škvrny priemeru 100 až 250 metrov. O tom, že môže ísť o otvory do zeme, svedčia výsledky merania teploty pomocou infračervených lúčov.
Cez deň sú dané miesta chladnejšie a v noci naopak teplejšie, spresnil americký astrogeológ Glen Cushing, podľa ktorého sa tak príliš nelíši od jaskýň na Zemi.
Prípadný objav priestorov v hlbokom podzemí poskytuje nádej na nájdenie aspoň mikrobiálnych foriem života na Marse.
Sonda od svojho štartu v roku 2001 zistila množstvo dôležitých informácií o planéte Mars. V roku 2004 NASA súhlasila s predlžením misie a že na jej pokračovanie vyčlení každoročne 15 miliónov dolárov. Vedci dúfajú, že sonda môže byť mapovať povrch planéty ešte mnoho rokov.
Článok bol pôvodne publikovaný na DigiWeb.cz.