Počas operácie 50-ročného pacienta, u ktorého chceli prostredníctvom tzv. hĺbkovej stimulácie mozgu potlačiť chuť k jedlu a pomôcť mu v boji s obezitou, zistili, že elektrické impulzy pacientovi oživili zdanlivo zabudnuté udalosti.
Tajomný hypotalamus
K zavedeniu elektród do mužovho mozgu pristúpili lekári ako k poslednej možnosti, ako znížiť jeho nadváhu. Žiadna predchádzajúca liečba nezabrala, pacient vážil 190 kilogramov, mal cukrovku a trpel nespavosťou.
Metóda hĺbkovej mozgovej stimulácie sa používa napríklad pre zmiernenie príznakov Parkinsonovej choroby, liečbu chronickej bolesti a niekedy i depresie.
Keď sa však lekári pokúšali nájsť na hypotalame – časti mozgu, ktorá je spájaná s pocitom hladu – body, o ktorých predpokladali, že by mohli ovplyvňovať chuť k jedlu, pacient im oznámil, že sa mu náhle vybavuje dávna spomienka.
"Hovoril o skúsenosti z doby, kedy mal asi 20 rokov a bol v parku s priateľmi. S narastajúcou intenzitou stimulácie, sa spresnili detaily. Poznal svoju priateľku. Scéna bola farebná. Ľudia mali na sebe šaty, ktoré bolo možné rozoznať, a hovorili. Nedokázal však ale rozlúštiť, čo hovoria." Napísali odborníci v texte publikovanom v poslednom čísle prestížneho časopisu Annals of Neurology.
Po niekoľkých mesiacoch lekári opäť aktivovali stimulačné elektródy. Ukázalo sa, že muž mal výrazne lepšie výsledky pamäťových testov než pred stimuláciou.
"Úplne nečakané"
Tím vedcov viedol profesor Andres Lozano z nemocnice v Toronte. Ten je považovaný za jedného z popredných svetových odborníkov na hĺbkovú mozgovú stimuláciu, na svojom konte má stovky operácií.
"Jedná sa o ojedinelý prípad, ktorý bol úplne neočakávaný," uviedol Lozano. Prekvapivosť objavu tkvie i v tom, že hypotalamus obvykle nie je považovaný za sídlo pamäte. "Okamžite sme vedeli, že je to dôležité. Zaujíma nás, či by to mohlo pomôcť ľuďom s poruchami pamäte."
Lozanovmu pacientovi z Toronta sa v dôsledku mozgovej stimulácie výrazne zlepšila pamäť. Odborníci však upozorňujú, že je príliš skoro na to hovoriť o novom spôsobe liečby. Bude nutné uskutočniť ešte celý rad testov.
Nová nádej?
Profesor Lozano a jeho kolegovia už teraz testujú možnosti stimulácie na šestici pacientov, ktorí mali Alzheimerovu chorobu v rannom štádiu. I sami vedci ale pripúšťajú, že ešte nevedia, či liečba bude skutočne fungovať.
Traja z pacientov už majú voperované elektródy do mozgu. Tie sú káblom spojené s prístrojom podobným kardiostimulátoru, ktorý je umiestnený pod kožou na hrudi, je vybavený batériami a napája elektródy prúdom.
"Je to rovnaký prístroj, aký sa používa pri Parkinsonovej chorobe. Umiestnili sme elektródy presne na rovnaké miesta hypotalamu, pretože chceme zistiť, či sa podarí zopakovať výsledky z predchádzajúceho experimentu. Myslíme si, že pamäťové okruhy, ktoré stimulujeme, sú blízko, fyzicky sa hypotalamu dotýkajú," uviedol pre britský list Independent profesor Lozano.
Článok bol pôvodne publikovaný v Hospodářskych novinách.