Vodíková bomba patrí k najničivejším zbraniam, aké kedy uvideli svetlo sveta. K jej vzniku rozhodujúcim spôsobom prispel americký vedec Edward Teller. Mnoho ľudí ho preto považuje za génia, ktorý zveril svoj talent do služieb zla. Akokoľvek Teller, od ktorého narodenia v utorok uplynie rovných sto rokov, už nie je medzi živými, jeho vyhranený postoj k problematike jadrového zbrojenia stále vzbudzuje ostré reakcie.
Vyslúžil si povesť arogantného cynika bez svedomia
Kvôli svojej úlohe pri vývoji termonukleárnej zbrane a argumentom, ktorými obhajoval jej prínos, si Teller vyslúžil povesť arogantného cynika bez svedomia. "Pokiaľ existuje na zemi niekto, kto stelesňuje zlo, tak je to práve Teller," prehlásil jeden z jeho kritikov. Existuje ale i alternatívny pohľad, podľa ktorého Teller slúžil svojej krajine v boji proti dvom totalitným režimom – nacizmu a komunizmu.
Ede Teller, ako znelo jeho pôvodné meno, sa narodil 15. januára 1908 v Budapešti. Vysokoškolské vzdelanie v odbore fyzikálna chémia získal na nemeckých univerzitách. Nastupujúci nacizmus ho však v roku 1935 prinútil k odchodu do Spojených štátov.
Na začiatku štyridsiatych rokov sa stal Teller členom prísne tajného amerického programu Manhattan. V laboratóriách v Los Alamos vznikali pod vedením fyzika Roberta Oppenheimera plány na výrobu atómovej bomby. Teller však vsádzal na výskum termonukleárnej fúzie, ktorá mohla viesť k vzniku ešte účinnejšej pumy, než boli Oppenheimerove bomby založené na princípe štiepenia jadier.
Bol presvedčený, že sa Amerika musí pripraviť na boj s komunizmom
"Hirošima bol omyl a Nagasaki zločin," prehlásil fyzik Victor Weisskopf a zhrnul tak pocity množstva svojich kolegov, ktorí sa na vzniku jadrovej bomby podieľali. Teller bol však iného názoru. S obavami sledoval nástup komunistických režimov v krajinách strednej a východnej Európy a bol presvedčený, že sa Amerika musí pripraviť na ďalšie meranie síl.
Počiatočný nezáujem vedcov a rozpaky politikov z vývoja "superbomby" sa Tellerovi podarilo prekonať až po tom, čo Sovietsky zväz v auguste 1949 úspešne otestoval vlastnú atómovú bombu. V tej istej dobe vyšlo navyše najavo, že sa časť citlivých informácií z amerického a britského jadrového programu dostala do ruských rúk. Technologický náskok USA tak bol fakticky zmazaný.
Výsledkom výpočtov Tellerovho tímu bol návrh termonukleárnej bomby pomenovaný podľa svojich otcov - Teller-Ulamov. Prvý praktický test prebehol 1. novembra 1952 na tichomorskom atole Enewetak. Energia uvoľnená pri výbuchu sa rovnala explózií takmer desať a pol milióna ton trinitrotoluénu. Pre porovnanie: prvá atómová bomba, ktorá bola zhodená na japonskú Hirošimu, mala účinok "len" 13 tisíc ton TNT.
Rad odporcov si získal i svojim angažovaním v pochybnom procese
Okrem toho, že stal pri zrode mimoriadne ničivej zbrane, získal si Teller rad odporcov svojim angažovaním v pochybnom procese, na ktorého konci bol Robert Oppenheimer v roku 1954 zbavený bezpečnostnej previerky. Väčšina vedcov vnímala Tellerovu výpoveď pred vyšetrovacou komisiou ako opovrhnutiahodný spôsob vybavovania si účtov. Zrejme to bol dôvod, prečo dal Teller zbohom Los Alamos a svoju ďalšiu kariéru spojil s druhým centrom amerického jadrového výskumu, laboratóriami v kalifornskom Livermore.
Sympatie nepriniesla Tellerovi ani jeho snaha o nasadenie termonukleárnej fúzie pri dobývaní nerastných surovín či budovaní umelých zálivov. V osemdesiatych rokoch sa stal jedným z najväčších zástancov projektu "hviezdnych vojen", ktorý mal USA chrániť pred útokom ruských rakiet s jadrovými hlavicami.
I napriek kritike, ktorá sa znášala na jeho hlavu, Teller nikdy verejne neprejavoval pochybnosti o správnosti svojho konania. Bol presvedčený, že jeho vodíková bomba zaistila rovnováhu v dobe studenej vojny. Katastrofické prognózy atómovej vojny označil za "holý nezmysel". Až keď v roku 2003 dostal najvyššie americké občianske vyznamenanie, Prezidentskú medailu slobody, prekvapivo uviedol: "Často som zápasil s pochybnosťami, či konám správne."
Edward Teller zomrel v septembri 2003 v kalifornskom Stanforde.
Článok bol pôvodne publikovaný na DigiWeb.cz.