Vznikla totiž u nás prvá Laser aréna. Miesto, kde sa môžete vyblázniť bez následkov. My sme si to vyskúšali na vlastnej koži.
Tmavé bludisko, pár fosforeskujúcich svetielok, hlasná tajomná hudba... len čo sa za mnou zavrú dvere, prestávam mať potuchu o vonkajšom svete a sústredím sa len na svoj cieľ – vyhrať. V ruke držím laserovú pištoľ, skrývam sa, hľadám protivníkov. Jedného zbadám, zdvíham zbraň, chcem vystreliť. Vtom pocítim na chrbte vibráciu mohutnej vesty. Súper ma zasiahol skôr. A žiadna bolesť... len strácam ďalších 75 bodov. Nie! Nádych – výdych, do boja! Chcem vyhrať. Chcem sa stať predsa Laser Masterom.
Bez nudy
Nápad Patrika Mackrleho, spolumajiteľa bratislavskej Laser Areny, sa stal realitou iba pred mesiacom. Ako sám vraví, inšpiroval sa u našich českých susedov, ktorí úspešne prevádzkujú štyri až päť centier s touto akčnou hrou. „Zatiaľ nás ešte veľa ľudí neobjavilo, ale vysoké percento z tých, ktorí už prišli, sa sem vracia,“ hovorí zakladateľ prvej laserovej arény v našich končinách. Pôsobí uvoľnene, presne ako klub, v ktorom sa nachádzame. Pohľad mi okamžite padne na pingpongový stôl v strede miestnosti. Ak by som chcela, môžem si na ňom cez prestávku s chladeným drinkom v ruke zahrať. Zadarmo.
Pozor! Akcia!
Do tmy zahalené bludisko s rozlohou takmer tristo metrov sa zdá v kombinácii s hororovou hudbou nebezpečné. Tajomné tóny prehlušujú moje kroky, a tiež kroky mojich súperov. Podvedome evidujem prítomnosť ostatných a myslím len na to, ako sa zachrániť. Zo sústredenia ma preruší nepríjemný zvuk, ktorý ma upozorňuje, že sa stávam terčom protivníka. Utekám k najbližšiemu stĺpu a v rýchlosti sa skryjem. Plynutie krátkej štvrťhodiny si vôbec neuvedomujem.
„Klasická dĺžka hry je 15 minút. Prevažná väčšina ľudí má pochybnosti, či to stačí, no keď vyjdú von, tak zisťujú, že je to viac než dosť. Zažil som iba jednu skupinu, ktorá tvrdila, že chcú hrať dlhšie.“ Len čo vyjdem von, zisťujem, že tričko na prezlečenie sa mi skutočne zíde. Kvapká zo mňa pot, potrebujem si sadnúť, vypnúť, relaxovať. Skvelý spôsob, ako si zlepšiť kondíciu a možno aj schudnúť.
Každému sa ujde
Viac ľudí znamená viac adrenalínu. Kto by si so mnou nabudúce vyskúšal túto novodobú bitku? Mama, otec, babka, sestra a... priateľ. Ak nebudú môcť... „Jednotlivcov môžeme priradiť k nejakej menšej skupine, to nie je problém. Nováčikovia väčšinou nevedia, čo môžu očakávať. My im všetko vysvetlíme a rozdelíme ich do 2 alebo 4 tímov,“ vraví Mackrle. Vesta, ktorú dostane každý hráč, je ťažká a nepriedušná. Sú na nej farebné optické vlákna, vďaka ktorým sa snažím rozlíšiť protihráčov od spoluhráčov. Namierim na ne, vystrelím a... zásah je presný! Získavam plus 100 bodov. Už len pár výstrelov a dosiahnem maximálnych osemtisíc!
Game over
Dynamicky skočím za široký stĺp, presvedčená o tom, že ma nikto nevidí. No vtom znova prichádza krátka vibrácia. Vesta síce na krátkych 5 sekúnd vypne, ale ja, neporaziteľná, zostávam na bludisku a premýšľam nad lepším úkrytom. Hrám ďalej, až kým sa z reproduktora neozve počítačový hlas, ktorý zahlási: „Game over.“ Hlasná hudba zrazu vypne, nastane nezvyčajné ticho, napätie opadne a po prevzatí papierov so štatistikami úspešnosti nasleduje návrat do reality. Kto vyhral? Kto sa stal Space Cadetom s najnižším počtom bodov?
Zábava nie je o veku
Do Laser Areny je možné sa objednať vopred telefonicky a zaplatiť ešte pred hrou. „Cena je presne stanovená od 3 do 30 eur podľa počtu hier.“ Last Man Standing či Upír? Ide o dve najobľúbenejšie hry, z ktorých každá má iné pravidlá, ale rovnaký cieľ – zostať živý. Nezáleží na tom, či máte 20 alebo 65 rokov. Stačí, ak dokážete rukou občiahnuť laserovú pištoľ, stlačiť spúšť a zasiahnuť protivníka bez toho, aby pocítil bolesť. „Raz tu bol malý chlapček, ktorému vesta siahala po členky a mal z toho dobrú zábavu,“ smeje sa Mackrle. Zábavy nikdy nie je dosť a v Laser Arene, ktorá sa onedlho možno objaví aj na strednom a východnom Slovensku, platí toto pravidlo dvojnásobne.