V roku 1981 odštartoval na Floride na celkovo prvú misiu americký raketoplán Columbia. Rusov tento úspech USA nenechal chladnými, a začali s výrobou vlastného raketoplánu, ktorý by nahradil dodnes používané lode Sojuz a Progress.
Raketoplán, nazvaný Buran (Víchrica) bol postavený za rekordne rýchlu dobu v roku 1986. Prvý štart sa mal uskutočniť o dva roky neskôr, 29.októbra 1988. Bol však náhle odvolaný, a to necelú minútu pred štartom.
Prvého letu sa nakoniec dočkal 15. novembra 1988, letel však bez posádky, a bol plne automatizovaný. Dokonca aj pôvodne naplánovaný trojdňový let trval nakoniec len tri hodiny.
Po dvoch obletoch zeme pristál na špeciálnej dráhe pri kozmodróme Bajkonur. Zaujímavosťou je, že záložnou dráhou na pristátie mala byť na letisku Hradčany vo vtedajšom Československu.
Odvtedy sa preletel už len raz. A aj to na obriom lietadle Antonov AN 225, keď v roku 1989 navštívil francúzsky aerosalón na letisku Le Bourget v Paríži.
Potom bol už nadobro uložený aj s nosnou raketou Energia v hale na kozmodróme Bajkonur. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stal majetkom Kazachstanu a Rusko už oň aj pre vysoké finančné náklady neprejavilo záujem. Ostalo tak pri nákladných Progressoch a Sojuzoch.
Vyrobených bolo viacero kusov, úspešne dokončený bol však iba jeden. Ostatné boli ponechané svojmu osudu. Jeden doposiaľ hangáruje na vojenskom letisku Ramenskoje pri Moskve, ostatné na Bajkonure.
Samotný Buran, ktorý sa preletel vesmírom skončil neslávne. V roku 2002 sa prepadla strecha hangáru, a raketoplán kompletne zničila. Zahynulo pri tom aj osem ľudí.