Medzi užívateľmi smartfónov sa autoportréty, tzv selfie, šíria ako lavína. Vznikajú tak aj samostatné podkategórie. Na selfie sa môžete tváriť napríklad ako boss podsvetia, drogový díler, propagátor bezpečnej jazdy alebo ako úspešný obchodník. Možností je naozaj veľa. Snímky si robia ženy, muži, mladí, starí, pekní aj takí, ktorým príroda nadelila iné prednosti.
Asi najznámejším autoportrétom poslednej doby, ktorý behom pár okamihov obletel doslova celý svet, je skupinová snímka moderátorky Ellen DeGeneres z tohtoročných Oscarov (viac tu). Inšpirovali sa ním aj tvorcovia kultového animovaného seriálu či dánsky výrobca stavebníc.
If only Bradley's arm was longer. Best photo ever. #oscars pic.twitter.com/C9U5NOtGap
— Ellen DeGeneres (@TheEllenShow) March 3, 2014
Vedie kačací pysk, obľúbené sú aj zvieracie selfie
Oscarová snímka na nejaký čas úplne zatienila iný fenomén, ktorý je so selfie nerozlučne spätý. Duck face, v slovenčine asi kačací pysk, na nás číha naprieč internetom. Tento spôsob sebezachytenia je rozšírený predovšetkým medzi tínedžermi. Avšak mnohým chýba ona potrebná súdnosť. Ale internet sa aspoň baví.
S heslom "každý môže mať svoju selfie" stúpa obľúbenosť rodinných autoportrétov alebo snímok s domácimi zvieratami. Prvé reálne zvieracie selfies vznikli v londýnskej zoologickej záhrade, keď si dvanásťročný samček lemura menom Bekily od ošetrovateľky požičal fotoaparát a urobil niekoľko podarených autoportrétov. Mnohé zábery vznikajú tiež ako prostriedok na porovnanie čiastkových úspechov pri telesných zmenách, najčastejšie v posilňovniach, šatniach či kúpeľniach, v ktorých možno využiť odrazov v zrkadlách. Ešte pred stlačením spúšte by však mnohokrát bolo treba sa zaujímať, čo všetko sa do záberu nielen v odraze v zrkadle ešte dostalo. Neporiadok v miestnosti, ktorý vzhľadom na množstvo takých snímok môže smelo vytvoriť samostatnú podskupinu autoportrétov, je pritom tým najmenším zlom.
Keďže to nie sú žiadne profesionálne snímky, hrá kompozičná stránka selfie úplne vedľajšiu úlohu. Lenže autori sa potom často nehanbia zverejňovať napríklad aj nepodarené rozmazané fotografie. Výnimkou nie sú ani autoportréty ešte z postele krátko po prebudení. Ale napadlo by vás urobiť selfie, na ktorej by ste predstierali spánok? Mnoho užívateľov smartfónov áno.
Cheryl Cole s "duck face".
Chorobná túžba po perfektnej selfie
Akokoľvek je však selfie obľúbená, nesie so sebou aj vážnu hrozbu. Veľmi nebezpečná je najmä pre ľudí, ktorí trpia dysmorfofobiou, teda chorobnou posadnutosťou vlastným vzhľadom. V ďalších užívateľoch potom môže túto posadnutosť ľahko vyvolať. Britský mladík za túžbu dosiahnuť perfektnú snímku skoro zaplatil vlastným životom. "Neustále som hľadal perfektné selfie a vo chvíli, keď som si uvedomil, že to nejde, chcel som zomrieť. Stratil som priateľov, školu, zdravie a skoro aj svoj život," povedal pre denník The Mirror devätnásťročný Danny Bowman. Bol tak posadnutý, že dokonca opustil školu. Dlhých šesť mesiacov potom fotením seba samého trávil každý deň desať hodín, počas ktorých urobil až 200 snímok. Potom, čo sa mu nedarilo zaobstarať dokonalú snímku, sa predávkovaním liekmi pokúsil o samovraždu. Pred smrťou ho zachránila matka. Nasledovala liečebná terapia, ktorej súčasťou bolo aj navykanie na odlúčenie od iPhonu. Práve ten bol po dlhých šesť mesiacov mladíkovými najlepším kamarátom. Desaťminútové intervaly bez telefónu sa postupne predĺžili až na hodinu.
O obľúbenosti selfies svedčí aj fakt, že toto slovo získalo titul Slovo roka 2013 Oxfordského anglického slovníka. V ňom je definované ako "používateľská fotografia seba samého urobená zvyčajne smartfónom či webovou kamerou a nahraná na sociálnu sieť". A ako vlastne fenomén menom selfie vznikol? Je za ním ostražitosť užívateľov, ktorí sa len obávajú s prosbou o obstaranie fotky zveriť telefón do ruky náhodného okoloidúceho, či snaha dosiahnuť odlišný dojem od bežnej snímky? Čo myslíte vy?
Lukáš Hron, idnes.cz