Prvý verejný test systému Hyperloop prebehol v stredu v nevadskej púšti v Spojených štátoch.
Tím Hyperloop Technologies sa stal prvým, kto verejnosti predstavil aspoň nejakú časť budúceho dopravného systému Hyperloop. Firma sa v predvečer prvého verejného testu ešte stihla premenovať na Hyperloop One.
To zrejme preto, aby sa spoločnosť odlíšila od konkurenčnej Hyperloop Transportation Technologies a tiež asi preto, aby dala najavo, že chce byť prvá.
Hoci sa Hyperloop One chváli množstvom fotografií zo stavby testovacej dráhy pre nový transportný systém, aktuálny test nepredviedol kompletný prototyp, ale "len" spôsob pohonu.
Spoločnosť neponecháva nič na náhodu a tak pred stredajšou verejnou skúškou prebehli opakované skúšky v súkromí. Chyby si príliš dovoliť nemôže, pretože peniaze získava zo súkromných zdrojov, ako sú investičné firmy.
Práve tento týždeň ohlásila nové príspevky vo výške 80 miliónov dolárov.
Test spočíval vo vyslaní kovových saní poháňaných lineárnymi elektromotormi zabudovanými v dráhe. Dĺžka dráhy bola asi sto metrov. Tú podľa plánu prešli sane za zhruba dve sekundy s maximálnou rýchlosťou až takmer 200 kilometrov za hodinu.
Namiesto bŕzd použili konštruktéri hromadu piesku, do ktorej sane narazili. Zariadenie zrýchlilo z nuly na sto míľ za hodinu (160 kilometrov za hodinu) za 1,1 sekundy.
"Hyperloop je reálny a vzniká práve teraz," povedal pred skúškou médiám šéf spoločnosti Rob Lloyd. Práce na systéme však bude ešte veľa. Pohon je síce základná vec, ale kým nebude v testovacej prevádzke dráha s dopravnými kapsulami, ktorá ukáže reálne problémy a náklady, možno zatiaľ o životaschopnosti projektu len špekulovať.
"Chceme zredukovať náklady tak, aby dosiahli maximálne dvoch tretín ceny systému rýchlovlakov a pritom chceme ponúknuť trojnásobnú rýchlosť," sľubuje Lloyd.
Firma už v utorok uviedla, že zakončila v poradí druhú investičnú fázu, počas ktorej vybudovala skúšobné centrum a výrazne zvýšila počet zamestnaných technikov, ktorí pracujú na vývoji materiálov pre kapsule a potrubia.
Na vzduchovom vankúši
Podľa pôvodnej myšlienky sa v Hyperloope ľudia či náklad budú pohybovať ako náboj v hlavni elektromagnetickej pušky.
Hyperloop je totiž nízkotlakové trubice s dopravnými kapsulami, ktoré sa v jednej chvíli pohybujú po celej dĺžke tubusu. Pôvodný projekt počítal s tubusom o priemere 2,3 metra (3,3 metra nákladná verzia).
V ňom má byť tlak vzduchu šesťkrát menší, než je tlak atmosféry na Marse. Konkrétne 100 pascalov, čo v pozemských podmienkach zhruba zodpovedá tlaku vzduchu vo výške 45 kilometrov nad morom.
Z prevádzkových dôvodov bol využitý práve nízkotlakový a nie vákuový systém s úplne odčerpaným vzduchom, ktorý by si vyžiadal vyššie náklady.
Pohyb kapsúl majú zabezpečovať lineárne elektromotory na stenách tubusu. Mali by pokrývať len približne jedno percento dĺžky tunela a pravidelne kapsule urýchľovať.
Batérie sú podľa Elona Muska príliš ťažké, než aby mohli byť priamo v kapsuliach. Kabíny sa budú pohybovať na vzduchovom vankúši, ktorý bude vytvorený stlačeným vzduchom a aerodynamickým vztlakom.
Ako fungujú kapsule
Každá kapsula má 28 lyžín, na ktorých má "plávať" po vzduchovom vankúši. To sa však môže zmeniť, ak nejaká firma alebo študentský tím vyvinie lepšiu kapsulu. Kľúčovou súčasťou návrhu je kompresor na palube každej kapsule.
Po prvé vytvára vzduchové vankúše, po ktorých vrecko kĺže, a po druhé rieši najväčší aerodynamický problém Hyperloopu, teda správne obtekanie.
Rýchlo sa pohybujúce kapsule by totiž v podobnej relatívne úzkej trubici pred sebou tlačili vzduch. Prúdenie nie je tak hladké, aby vzduch unikal pozdĺž stien, aj keď na pohľad je tam miesta dosť.
Kapsule by za normálnych okolností jednoducho fungovali ako piest vo valci. Vzduch pred kabínou by potom samozrejme viedol k spomaleniu jazdy.
Práve preto má mať každá kabínka Hyperloop v kompresore, ktorý odsáva vzduch natlakovaný pred kapsulou, používa ho k udržaniu vzduchového vankúša a zvyšok vypúšťa za kapsulou.
Systém je navrhnutý tak, aby odolal zemetraseniu a bol odolný voči poveternostným vplyvom. Každý pylón, ktorý potrubnú dráhu podopiera, má byť schopný uniesť sedem kapsúl s cestujúcimi.
Zaujímavé je, že nápad počíta s určitou energetickou sebestačnosťou. Prebytky získané solárnou, veternou a kinetickou energiou premenené na elektrickú sa majú vracať do siete a prinášať ďalší príjem.