Vyskúšali sme jeden z najrýchlejších bicyklov v pelotóne najprestížnejších pretekov Tour de France. V uplynulých dňoch na ňom vyhral etapy slovenský cyklista Peter Sagan, ale aj nemecký šprintér Marcel Kittel. Nielen, že sa tento stroj líši už na pohľad, ale skutočne ide veľmi rýchlo. Testuje fanúšik cyklistiky Petr Pravda pre idnes.cz.
Šprintérsky rýchlostný stroj Specialized Venge Viasat sa už na prvý pohľad odlišuje od klasického pretekárskeho cestného bicykla. V niečom pripomína dokonca časovkársky či triatlonový špeciál. My sme si mohli prezrieť a otestovať model Venge Pro ViAS, ktorý je len stupeň pod modelom S-Works Venge ViAS, na ktorom jazdí napríklad práve spomínaný Sagan. Oba stroje sa líšia len v detailoch, ktoré ešte popíšeme.
Venge je cestný bicykel, pri ktorého vývoji bolo takmer všetko podriadené čo najlepšej aerodynamike. S trochou zveličenia vznikalo len a len vo veternom tuneli a na základe ukazovateľov čo najmenšieho odporu vzduchu. Čím sa teda tento "aerobicykel" líši od bežného pretekárskeho cestného bicykla? Predovšetkým je to stavba a konštrukcia rámu, ktorý veľmi vychádza z časovkárského stroja.
Karbón je samozrejmosťou, ale rúrky sú výrazne a veľmi rôznorodo profilované. Nenájdeme tu prakticky centimeter bežnej guľatej alebo oválnej trubky. Predovšetkým tá predná hlavová má výrazný aerodynamický tvar. Podobne tvarovaná je aj sedlová trubka a samotná karbónová sedlovka. Spodná časť rámu je masívna, pevná a veľmi pevná. Najtenšia je naopak horná rámová trubka v mieste, kde sa spája s rúrkou sedlovou. To umožňuje lepšie pruženie a komfort jazdy, hoci práve komfort sa zdá byť tým posledným, o čo tu vývojárom šlo. Ale nepredbiehajme, zdanie môže klamať. Ďalším neštandardným, až trochu kozmickým momentom sú veľmi aerodynamické riadidlá Aerofly a ich prepojenie s hornou časťou rámu. Karbónové riadidlá sú opäť výrazne profilované, najmä vodorovná rúrka je takmer plochá, nezvyčajne široká a pripomína krídlo lietadla. Aj hlavové uchytenie je zaoblené tak, aby vzduch perfektne obtekala.
Zásadným prvkom, ktorým sa tento bicykel odlišuje, sú takmer úplne zakryté brzdy. Aj v tom Venge ViAS veľmi pripomína časovkársku mašinu. Zatiaľ čo zadná brzda je ukrytá za sedlovou trubkou, tá predná je schovaná za vidlicou pod rámovou trubkou. Posledným "rýchlostným" prvkom sú potom špeciálne karbónové zapletené kolesá roval CL 64 (ráfik je vysoký 64 mm). Bežné cestné bicykle alebo aj pretekárske stroje pre horské etapy majú ráfiky približne o polovicu nižšie.
A ako sa na Saganovom bicykli ide? Prvé okamihy sú pochopiteľne trošku nestabilné. Ale veľmi rýchlo som si zvykal. Oproti bežnému športovému, polopretekárskemu, pohodlnému bicyklu v cene do 1800 eur je špičkový Venge znateľne rýchlejší. Nemôžeme prirodzene všetko pričítať len aerodynamike, ale aj použitým materiálom a komponentom. Rám je pevný, tuhý, preto jazdec pod sebou necíti žiadne vlnenie a krútenie. Rovnako tak šliapanie: každé šliapnutie vpred je maximálne efektívne a cyklista má pocit, že mu koleso "ide pod zadkom". Výborne fungujú skoro 65 mm vysoké karbónové kolesá, ktoré majú po rozjazde najmä na rovine a v zjazde výrazný zotrvačníkový efekt.
A tak asi jediné, na čo jazdec musí dávať pozor, je presné držanie smeru jazdy. Muselo by byť takmer bezvetrie, aby jazdec nič necítil. Akonáhle len trošku fúkne z boku, vysoké ráfiky chytajú vietor. Treba byť v strehu a stále mierne korigovať smer jazdy. Bicykel naopak stráca v kopcoch. Môžu za to vysoké karbónové ráfiky, ktoré sa do vrchu horšie roztáčajú, aj vyššia hmotnosť. Jednoducho nie je to bicykel do Álp ani do Jeseníkov. Ale zase to nepreháňajme. Keď niekto váži o 10 kg viac, potom by sa nemal vyhovárať na o kilo a pol ťažší bicykel...
Pozitívne ma prekvapilo, že Venge nie je nepohodlný. Veľmi rýchlo som si na jazdu privykol, nezaznamenal som žiadne neznesiteľné rany na drobných nerovnostiach a nikde ma po jazde nič nebolelo. Viem si dokonca predstaviť, že by som na ňom jazdil bežne denne. Ale bez veľkých kopcov. Kto miluje prudké alebo tiahle stúpanie, často vyráža do hôr, pre toho Saganov stroj určite nie je. Počul som tiež, že Venge začína naozaj fungovať až v okamihu, keď jazdec prekročí hranicu 30 km/hod. Nie je to tak úplne pravda. Bicykel sa rozbehne, keď ho jednoducho dostanete do tempa. Či to je 25 alebo 35 km/ hod nie je rozhodujúce. Ale je pravda, že čím idete rýchlejšie, tým má väčšiu odozvu a efektivitu.
Kto rád rýchlejšie brázdi len ľahko zvlnenú krajinu, pre toho bude odmena v cieli sladká. Na 35 km okruhu som mal pri sólo jazde oproti bežnej cestičke až o dva kilometre za hodinu vyššiu priemernú rýchlosť (tesne pod 30 km/hod). A to už je dosť poznať.
Aké sa používajú druhy bicyklov
V profesionálnom pelotóne sa dnes pre preteky používajú štyri druhy bicyklov, ktorá sa často veľmi líšia stavbou, tak komponentami. Pre časovky sú časovkárske špeciály, pre rovinaté etapy so šprintérskym dojazdom šprintérske bicykle, ktoré sú veľmi tuhé a veľmi aerodynamické. Pre naozaj horské etapy potom bicykle pohodlnejšie, ale hlavne ľahké a subtílne. Tie majú často aj iné prevody, vzadu nezriedka väčšie pastorky a prehadzovačky s dlhými vodítkami. A nakoniec pre etapy (alebo jednorazové preteky) s veľmi nerovnými hrboľatými úsekmi ( "mačacie hlavy") sú kolesá, ktoré majú špeciálne "pohodlnejšie" rámy a jazdci nemajú často ani tak nahustené galusky.
Ako sa líši Saganov stroj
Nami testovaný model (maloobchodná cena 7800 eur) má klasické manuálne radenie Shimano Dura-Ace (2x11), karbónové kľuky a prevodníky Specialized Pro (52-36 zubov) a sedlo Specialized Power Pro. Saganov bicykel (11-tisíc eur bez špeciálnych úprav) je vybavený elektrickým radením Shimano Di2, rýchlejšími keramickými ložiskami v zapletených roval CLX 64. Ďalej má Peter Sagan iné šlapanie - Shimano Dura-Ace (54-42 zubov) a talianske sedlo Prologo Scratch2. Pre zaujímavosť, tieto "drobné" zmeny znamenajú v konečnom súčte čiastku najmenej 3600 eur navyše.
Postrehy užívateľa Tomáša Jirsu
Extrémne rýchly, na rovine v porovnaní s neaerobicyklom veľký rozdiel. Bicykel je veľmi tvrdý, ale tiež relatívne pohodlný aj na dlhšie jazdy. Je ale najmenej o kilo ťažší, než bicykle v tejto kategórii, čo je v kopcoch trochu cítiť. Jediná veľká slabina z môjho pohľadu sú brzdy. Za mokra je to skôr postupné spomaľovanie než brzdenie. Pri dlhších zjazdoch (za sucha) ale úplne neprekonateľné, trhám s tým všetky rekordy.