Počiatok vývoja britskej vzducholode Airlander 10 siaha do roku 2008, kedy firma Hybrid Air Vehicles (HAV) vyvíjala hybridnú vzducholoď pre program americkej armády LEMV (Long Endurance Multi-intelligence Vehicle), píše Jan Grohmann pre Armádní noviny.
Američania chceli vzducholoď použiť pre dopravu materiálu a vojakov, ale aj ako vzdušnú platformu pre systémy spravodajstva, prieskumu a sledovania ISR (Intelligence, Surveillance and Reconnaissance).
Prvý let technologického modelu HAV-3 pre program LEMV sa uskutočnil v roku 2008. Väčší a pokročilejší prototyp HAV-304 s dĺžkou 91 metrov vzlietol o štyri roky neskôr.
V roku 2013 americká armáda z dôvodu nedostatku financií program LEMV zrušila. Vláda Veľkej Británie však firme HAV poskytla grant vo výške niekoľkých miliónov libier na dokončenie projektu. Spoločnosť vzducholoď HAV 304 premenovala na Airlander 10 a začala sa sústrediť aj na civilných zákazníkov.
Niečo medzi lietadlom a vzducholoďou
Airlander 10 priamo vychádza z prototypu HAV-304. Vzducholoď meria na dĺžku 92 metrov a vnútorný objem balóna je 38 000 m3. Airlander 10 dokáže vo vzduchu zostať až 5 dní a vystúpať do výšky 6100 metrov.
Hybridnú vzducholoď poháňa štvorica osemvalcových motorov s objemom 4 l a výkonom 4×260 kW. Spotreba paliva vzducholode (na kilometer letu) je len pätinová oproti lietadlám s rovnakými výkonmi. Cestovná rýchlosť je 148 km/h a minimálne 37 km/h. Vzducholoď dokáže uniesť náklad do hmotnosti 10 ton alebo až 48 pasažierov. Prázdna hmotnosť vzducholode je 20 ton.
Dolet spoločnosť HAV neudáva, ale pri známej cestovnej rýchlosti a maximálnej výdrži, vo vzduchu bude minimálne niekoľko tisíc kilometrov. Je však nutné zdôrazniť, že cestovná rýchlosť je rýchlosť vzducholode voči atmosfére, nie proti krajine. Vzducholoď pri letoch cez oceán iste využije vzdušné prúdenie, takže rýchlosť voči zemi bude podstatne vyššia.
Airlander 10 je hybridná vzducholoď - je teda ťažšia ako vzduch. Vzducholoď sa vo vzduchu udrží zo 60% vďaka aerostatickému vztlaku (hélium), a zo 40% vďaka aerodynamickému vztlaku (tvar vzducholode). Konštruktéri vďaka unikátnym vlastnostiam označujú Airlander 10 ako mix vzducholode a lietadla.
"Hlavným problémom starých vzducholodí bola potreba obrovského množstva pozemného personálu, obmedzená nosnosť a náchylnosť k poveternostným podmienkam. Všetky tieto problémy sme vyriešili novým konceptom - hybridným lietadlom. Ide o mix medzi lietadlom a vzducholoďou," vysvetľuje Chris Daniels, vedúci tlačového oddelenia HAV.
Ekonomické, no pomalé cestovanie
Výhodou Airlanderu 10 je práve schopnosť pristávať kdekoľvek bez nutnosti pozemného personálu, ktorý musí klasickú vzducholoď zaisťovať lanami. Výkonné motory navyše umožňujú kolmý štart a pristátie vzducholode na zemi, piesku, ľade aj na vode. Obojživelné vlastnosti vzducholode zaisťujú pneumatické lyžiny.
Zásadnou prednosťou vzducholode nie je len schopnosť pristátia na akomkoľvek mieste na Zemi (doslova), ale aj veľmi nízke náklady na letovú hodinu. Presné údaje nie sú k dispozícii, ale v roku 2010 Alan Metzger, programový manažér LEMV v Northrop Grumman (HAV bol subdodávateľ), odhadol náklady na trojtýždňový let vzducholode LEMV (s nákladom do 1300 kg) na 20 000 dolárov.
Letová hodina Airlanderu 10 tak bude preto stáť niekoľko stoviek dolárov, nie tisíce alebo dokonca desaťtisíce dolárov ako u prúdových lietadiel. Na druhej strane má vzducholoď samozrejme násobne menšiu cestovnú rýchlosť ako lietadlo, preto vo vzduchu strávi viac hodín. Napriek tomu sa očakáva, že Airlander 10 dopraví náklad alebo pasažierov iba za 20 percent ceny oproti lietadlám.
Záujem britskej armády
Prvý vzlet Airlanderu 10 sa očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Následne je nachystané niekoľko mesačné testovanie a 200 hodín leteckých testov. Prvé vzducholode zákazníci získajú v roku 2018, kedy ich HAV plánuje vyrobiť 12 kusov.
Firma HAV pripravuje tiež väčší typ Airlander 50 s nosnosťou až 60 ton. Navrhovaná hybridná vzducholoď s dĺžkou 119 m a objemom 103 000 m3 môže podľa prepočtov zostať vo vzduchu až štyri dni alebo dopraviť náklad na vzdialenosť 3200 km. Vývoj väčšej vzducholode bude ale záležať na obchodnom úspechu menšej varianty Airlander 10.
O Airlander 10 už prejavilo záujem britské ministerstvo obrany. Vzducholode neposlúžia len na lacnú prepravu materiálu a osôb, ale aj ako vzdušná platforma s veľkou výdržou vo vzduchu. Armáda môže vzducholode využiť na ISR operácie, k mapovaniu a snímkovaniu Zeme, ako komunikačné a dátové relé, alebo dokonca aj ako vzdušnou zbraňovú stanicu vybavenú napríklad laserovými zbraňami.
Obrovskou výhodou je tiež veľmi tichý let, predovšetkým "kradmou" rýchlosťou. Takéto vlastnosti môžu byť veľmi zaujímavé napríklad pre nočné akcie špeciálnych jednotiek, keď sa možno dostať vo vzduchu nad cieľovú oblasť prakticky potichu, vysadiť operátorov špeciálnych síl a dokonca ich podporovať palubnými systémami zbraní.