Denne zomierajú na uliciach tisícky ľudí a ročne je ich viac ako milión. Každý pád lietadla je katastrofa, ktorá obletí svet, no milióny ľudí, ktorí umierajú na cestách je tragédiou, ktorá sa častokrát stáva bohužiaľ iba súčasťou štatistiky.
Už dnes existujú technológie, ktoré dokážu tieto tragédie eliminovať v podobe autonómnych vozidiel. Veľa sa píše o Tesle, Googli – no z pohľadu všeobecného blaha je to skôr kvapka v mori. Každá automobilka dnes ovláda technológiu samostatne jazdiacich vozidiel. Chce ju ale pustiť do sveta? Čo sa stane následne? Čo ekonomická či morálna dilema?
Dnes sa vyrába viac ako 90 miliónov áut ročne a je registrovaných viac ako 1,5 miliárd áut vo svete. To, čo si mnohí z nás však neuvedomujú je, že napriek tomu, že auto vlastní v západnej kultúre takmer každý, jeho využitie je len 2 percentá času. Zvyšných 98 percent času stojí auto zaparkované.
A preto možno povedať, že auto je najmenej výhodná investícia v živote ľudí. V Spojených štátoch motivuje vláda k tomu, aby sa v aute viezli aspoň 2 členovia, pre ktorých je vyhradený rýchlejší pruh, vďaka čomu sa zníži miera znečistenia a odľahčí cestná premávka.
Práve toto bol spúšťač dnešného fenoménu Uber, ktorého pôvodným cieľom bolo umožniť ľuďom nájsť počas svojej cesty ďalšiu osobu, ktorú by mohol so sebou vodič viesť, a tým využiť rýchlejší pruh. Pozrime sa ale bližšie na problém. Uber, Apple, Google, Tesla sa predbiehajú vo vyjadreniach, kto skôr vyrobí autonómne vozidlo.
Napriek tomu nemeckí, americkí a japonskí výrobcovia áut už testujú svoje autonómne vozidlá a čakajú na legálne úpravy, ktoré budú musieť odpovedať na najzávažnejšiu otázku: Má auto rozhodnúť o tom, koho zachráni a koho zabije pri kolízii? Kto bude za kolíziu zodpovedný?
V prípade, že autu skočí do cesty žena s dieťaťom a má možnosť sa rozhodnúť, ako bude vyzerať jeho rozhodnutie? Má sa vyhnúť a naraziť do stromu napriek tomu, že vyhodnotí, že pri tejto rýchlosti zabije svojho majiteľa?
Alebo sa naopak rozhodne zraziť ženu s dieťaťom? Je to morálna dilema, na ktorú zatiaľ neexistuje odpoveď, napriek tomu, že v živote ľudí sme takýmto dilemám čelili už veľakrát. Aj v prípade potápajúcej sa lode existuje presný postup, kedy opúšťajú loď ako prvé matky s deťmi, potom starší ľudia a nakoniec muži.
My ľudia sa však domnievame, že počítač nedokáže rozhodnúť ako človek, pretože nemá pocity. Ja si osobne myslím, že sa vlastne bojíme, že rozhodne lepšie, ako by sme rozhodli my a samotných nás to môže postihnúť. Na jednej strane si želáme zachrániť životy ľudí a predchádzať ich úmrtiu.
Na strane druhej, ak to spraví niekto s absolútnou dokonalosťou, je to pre nás neľudské. Predstavme si doktora. Je známe, že doktor potrebuje veľa skúsenosti na to, aby z neho bol výborný odborník. Skúsenosti sú stretnutia s pacientom, chyby, ale aj úspechy.
Potrebuje ich mat stovky, ba až tisíce, aby sa vyprofiloval na kvalitného doktora. Chceli by ste sa dať operovať doktorom, ktorý práve dostal diplom alebo má 35 rokov skúseností? Ja volím toho druhého. Teraz si predstavme, že by sa schopnosti a skúsenosti všetkých doktorov prepojili.
Nebola by to oddelená jednotka, ktorá sama potrebuje nadobudnúť skúsenosti, ale každý pacient a každá skúsenosť by bola nahratá do centrálneho systému, ktorý by bol zdieľaný medzi všetkými doktormi súčasne. 50 rokov skúseností 1 milióna doktorov by bolo 50 miliónov rokov skúseností.
Teraz mi odpovedzte, či by ste chceli byť liečení doktorom, ktorý má 35 rokov skúseností alebo 50 miliónov rokov. Centrálny server a multiplikačný efekt skúseností je taký skok v zlepšovaní, ako bol vynález písma, či internetu. Rovnaká otázka sa ocitá pri autonómnych autách, ktoré sa budú navzájom zlepšovať a vzdelávať a nadobudnuté skúsenosti zdieľať s ostatnými autami online.
Takýto dokonalý organizmus má najväčšiu šancu na záchranu životov. Akonáhle sa ale zamyslíme nad tým, že má rozhodovať, máme z toho strach. Pochopiteľne, ľudia sa vždy báli vecí, ktorým nerozumeli. Či to boli Galileo Galilei, Columbus, alebo dokonca hlboké more.
Morálnou otázkou však zostáva: Chceme aby sa autá zlepšovali navzájom a nadobúdali skúsenosti všetkých vodičov na svete, alebo boli autonómne, bez komunikácie a zlepšovali si skúsenosti individuálne, tak ako sa my učíme na vlastných chybách?
V tom druhom prípade sa budú podobať nám. V tom prvom budú dokonalými organizmami, z ktorých nám pôjde mráz po chrbte. Druhou otázkou je, čo sa stane s našou ekonomikou v prípade autonómnych áut. Predstavte si, že by naše autá neboli použité 2 percentá svojho času, ale 100 percent.
Zároveň by sa cesta jedného človeka zdieľala s 2-3 ďalšími ľuďmi. Čisto matematicky by to mohlo znamenať, že by na uliciach mohlo byt 200krát menej áut a prepravilo by sa rovnaké množstvo obyvateľstva. Znamená to aj menej havárií a lepšie cesty bez preplnených vozoviek, menej emisí. Nádherná predstava.
Na strane druhej to môže spôsobiť absolútnu apokalypsu v automobilovom priemysle, nezamestnaných profesionálnych vodičov, taxikárov, predajcov áut, zamestnancov automobiliek, ale i pády poisťovní, všetko v približnej hodnote niekoľko tisíciek miliárd dolárov ročne, či desiatky percent európskeho HDP.
Čo by to znamenalo pre milióny ľudí a ich rodiny odkázaných na automobilový priemysel? Samotný automobilový priemysel dnes tvorí okolo 1 200 miliárd dolárov ročne. Tam však nerátame platy desiatok miliónov profesionálnych vodičov, servisy, kamióny, poistky, viac benzínu pre menšiu obsadenosť áut, zamestnancov či čerpacích staníc.
Priemysel nieje len cena auta, ale všetko, čo s ním súvisí. Dnešné automobilové spoločnosti sú ťahané predajom áut a neustálym zvyšovaním predaja. Ich ciele sú predať viac áut ako minulý rok, prípadne poraziť konkurenciu, ktorú vnímajú cez inú spoločnosť, ktorá vyrába autá.
Podobne je to s mobilnými operátormi, ktorí po dlhý čas vnímali iných operátorov ako svojich konkurentov. Pritom disrupciu priniesli firmy ako Whatsapp, Viber, ci Skype, ktoré výrazne ohrozujú zisky operátorov. Samotný Whatsapp prenesie toľko správ ako všetci operátori sveta.
Obávam sa, že sa história opakuje a prichádza obrovská disrupcia automobilových hráčov zo strany aplikačných firiem, ktoré sa stanú operátormi fleetov autonómnych vozidiel a za poplatok 50-100 amerických dolárov mesačne dokážu naplniť požiadavky novej generácie obyvateľstva na individuálnu dopravu z bodu A do bodu B.
Pochopiteľne niekto bude musieť auto vyrobiť, ale akonáhle sa to stane, auto sa stane komoditou a výrobcovia áut sa budú predbiehať cenou a nie značkou. Do toho vstúpi elektrický pohon a lacnejšia výroba áut v Číne, kedy bude samotné auto len dizajnérsky návrh samotných operátorov a nie výrobcov áut.
To, čo to spraví s krajinou ako je Slovensko (ktorá ročne vyrobí viac ako milión áut a je najväčším výrobcom áut per capita), si ani predstavovať nechcem.
Pochopiteľne, každý výrobca áut si to uvedomuje, a preto sa snaží investovať do rôznych startupov, ktoré riešia mobilitu, aby boli v bezpečnej zóne a ďalej sa mohli zaoberať svojou konkurenciou. Bude to ale stačiť a je svet na takúto zmenu pripravený?
Autor je spoluzakladateľom a CEO spoločnosti Sygic