Pojem ERP od pôvodného Enterprise Resources Planning prešiel svojím vývojom. Dnes, aspoň podľa niektorých dodávateľov, ERP disponuje novými funkcionalitami ako SCM (Supply Chain Management), CRM (Customer relationship Management) či SRM (Supplier Relationship Management). Ako z tohto pohľadu IDC definuje pojem ERP?
- Na definovanie IDC je základom, aby podniková aplikácia bezpečne obsahovala aspoň tri finančné funkcie na účtovné účely ako aj minimálne nejaké ďalšie funkcionality, napr. manažment materiálov, distribúciu alebo, povedzme, niečo, čo je špecifické pre príslušné odvetvie. Samozrejme, že musí existovať možnosť integrácie s inými typmi modulov, ako, povedzme, s manažmentom zásob, manažmentom business procesov a inými.
Ako IDC hodnotí trh ERP, jeho zrelosť a tendenciu v strednej a východnej Európe v porovnaní so západnou Európou, prípadne s ostatnými trhmi (USA, Ázia)?
- Jeden z hlavných faktorov, ktorý sa týka tohto regiónu, a na mysli mám obzvlášť Slovensko, je, že je tu silná tendencia spoliehať sa na svoje vlastné podnikové kapacity, pričom tradičné spoločnosti majú zvyčajne veľký počet vlastných zamestnancov v oblasti IT. Výsledkom je potom pocit, že ak by sme niečo potrebovali, čo je spojené, povedzme, s naším back-office manažmentom, môžeme si to vytvoriť doma vo vlastnej organizácii, riadiť to vnútorne a to nám momentálne úplne stačí. Naopak, v západnej Európe a v Spojených štátoch amerických existuje skôr tendencia, že ak výrobca tovarov alebo dodávateľ služieb chce byť naozaj dobrý v základných aktivitách svojho podnikania, hľadá rozvinutejšie a komplexnejšie typy ERP aplikácií, ktoré vyvinul a dodáva niekto iný zvonka - špecialista. Ak chcete byť modernou spoločnosťou, integrovanou do prostredia, so schopnosťou udržať si svoje konkurenčné výhody a zostať konkurencieschopný vo svete modernej ekonomiky, potom sú takéto špičkové aplikácie na riadenie a ich rýchle implementovanie životne dôležité. Tento proces je už oveľa rýchlejší aj v západnej Európe.
V tomto stredo- a východoeurópskom regióne sme často svedkami vnútornej konkurencie v rámci spoločností, ktorá spomaľuje tento proces a výsledkom je potom aj pomalší vývoj trhu. Veľa predajcov a dodávateľov ERP systémov by mi to potvrdilo. Tí, ktorí majú skúsenosti napr. v západnej Európe a prídu sem, hovoria, že proces obstarania vo východnej Európe je taký zdĺhavý, pretože ľudia majú poruke stále nejaké "ale"... Manažéri nie sú takí presvedčení, nevedia presne, čo chcú, aj keď sa rozhodnú, že to urobia, stále sa objaví nejaká maličkosť, ktorá je problémom. Tieto procesy prebiehajú oveľa rýchlejšie v západnej Európe a v Severnej Amerike. Keď sa má o niečom rozhodnúť, chápe sa to ako dôležité rozhodnutie a preto to prebieha oveľa rýchlejšie. To je jedna z vecí, ktoré sú zrejmé.
Prejdime k slovenskému trhu najprv rečou čísiel. Aké tempá rastu sa zaznamenali?
- Slovenský trh ERP a IS dosiahol v roku 2001 o čosi viac ako 14,12 milióna dolárov. V mojich predpovediach z minulého roku nájdete nárast trhu v roku 2002 o 24 percent. Teraz môžem konštatovať, že som mal v zásade pravdu. Možno som predpovedal trochu vyššiu mieru rastu, určite však bol ročný rast na Slovensku vyšší ako 20 percent. Dominujúcim bol podiel spoločnosti SAP, rast zaznamenali niektorí z domácich predajcov a predpovedám pokračujúci rast. Mám na mysli nasledujúce dva - tri roky. Podobne, ako to bolo v ČR, očakávam veľmi vysoké miery rastu. Ak sa pozriete na aplikácie ako CRM, tak trh CRM v Českej republike zaznamenal boom. Niekoľko väčších projektov, realizovaných napríklad Siebelom, znamenalo astronomický rast. Na Slovensku, bohužiaľ, ešte nie. Môžem povedať, že trh CRM na Slovensku je ešte stále pod úrovňou troch miliónov USD, kým v Českej republike je to skoro 30 miliónov USD.
Možno aj preto, že na Slovensku sú vari iba dva alebo tri projekty - v Slovenských telekomunikáciách, Euroteli...
- To je presne to. V roku 2002 boli Slovenské telekomunikácie hlavným zdrojom výdavkov na CRM. Eurotel ním bude na budúci rok. Ďalším problémom CRM na Slovensku je to, o čom sme už hovorili - nedostatočná zrelosť a nasýtenosť s rešpektom k jadru ERP. Je tu stále nedostatok vôle. V roku 2002 trh informačných systémov na Slovensku dosiahol rast 20 percent. Rozšírené funkcie dodávateľského reťazca CRM, business intelligence, e-commerce - tvorili spolu menej ako 10 percent celkového trhu. To je v ČR už minulosťou. Podobne je to aj s manažmentom dodávateľských reťazcov, čo sa týka väčšej škály implementácií technológií, napr. IT technológií. Jeden alebo dva projekty, to je momentálne všetko.
V ktorých sektoroch sa ERP najčastejšie implementovalo?
- Je to zložité, momentálne by som povedal, že ich bolo skôr menej ako viac. Teraz v procese privatizácie je to asi sektor verejných služieb, kde je ERP prominentným riešením - ako v Českej republike, tak aj na Slovensku. Dosť veľa riešení sa implementovalo aj v bankovom sektore, ten má dosť miesta na ďalší rast. Prekvapujúcim je momentálne ten sektor spoločností, ktorý sa zoberá business službami. Ide zväčša o menšie spoločnosti poskytujúce služby. Tie často napredujú vo vývoji, využívajú technológie a neboja sa ich využívať. Ľudia v týchto odvetviach majú skúsenosti istého druhu zo zahraničia a prinášajú ich so sebou späť sem. Tieto odvetvia zaznamenávajú rýchlejší rast. Vzhľadom na to, že mnoho výrobných firiem v Českej republike a na Slovensku je ťahúňom ekonomiky, a teda aj trhu ERP, sú veľmi, veľmi významnou časťou výdavkov na ERP. Spojený výrobný segment v Českej republike tvoril asi viac ako tretinu všetkých ERP výdavkov v roku 2002. A stále verím, že tu existuje ešte dosť miesta, pretože ak sa pozriete na údaje z Českého štatistického úradu o tom, koľko spoločností tu existuje a koľko z nich využíva ERP, hneď uvidíte, že je tu ešte dosť veľký priestor. Veľké výrobné spoločnosti sú stále hlavným akcelerátorom rastu. Neviem, či existuje nejaký sektor, ktorý zaostáva viac ako ostatné. Málo projektov sa možno realizovalo vo vládnom sektore, možno i v sektore školstva či zdravotníctva. V týchto troch sektoroch sa teraz toho deje veľmi málo.
Čo si myslíte o celkovej úrovni zrelosti trhu na Slovensku a ako predpovedáte jeho ďalší vývoj?
- Očakáva sa, že úroveň zrelosti na Slovensku, ako aj v iných susediacich krajinách v regióne, bude vysoká. Tohto roku sme urobili dosť práce v rámci našich výskumov. Vytvorili sme si základňu, v ktorej rámci môžeme pozorovať, koľko momentálne existuje zákazníkov v Českej republike alebo na Slovensku, ktorí používajú integrovaný ERP balík. Z týchto údajov je zrejmé, že počet zákazníkov na Slovensku je relatívne malý.
Aj v krajine, ktorá je veľkosťou menšia ako SR - v Slovinsku - existuje väčšia základňa zákazníkov ERP ako na Slovensku. Čo je, samozrejme, indikátorom toho, že Slovinsko je viac pokrokové, trh je zrelší. Myslím si však, že do budúcnosti má Slovensko stále obrovský potenciál, čo sa týka ERP, ale aj trhu informačných systémov. Očakávam, že zmeny budú prebiehať omnoho rýchlejšie a budú ich ovplyvňovať aj faktory, ktoré som už spomínal. Procesy na Slovensku sa v nedávnej minulosti trochu spomalili. Mnoho zahraničných spoločností bolo dosť zdržanlivých a čakali aj na výsledky volieb. Dnes je jasné, že Slovensko bude ako jedna z nových členských krajín EÚ oveľa bezpečnejšie na investície. Priame zahraničné investície sú totiž jedným z tých faktorov, ktoré najviac ovplyvňujú implementovanie ERP.
Česká republika je teraz v porovnaní so Slovenskom v období vysokých úrovní priamych zahraničných investícií, čo sa, samozrejme, odráža aj na rýchlom raste trhu ERP v Čechách. Trh dosahuje vyššie úrovne zrelosti. V Českej republike sme takisto začali realizovať výskum. Ak sa pozriete na najväčšie spoločnosti s tisíc alebo viac zamestnancami, v Českej republike má v súčasnosti väčšina týchto spoločností riešenie ERP implementované. Z toho dôvodu by sme mohli povedať, že trh je nasýtený - a výsledkom je, že viacero spoločností, ako napr. SAP, je zvyknutých operovať na týchto vyšších úrovniach a vedia, čo je absolútne nevyhnutné. Usilujú sa prispôsobiť svoje riešenia zákazníkom, usilujú sa splniť požiadavky trhu. Slovensko je iné, pretože väčšina spoločností na vrchole riadenia ešte stále nemá riešenia ERP, takže tu ešte stále existuje značný potenciál na rast trhu v budúcnosti. To je aj dôvodom, prečo sú v posledných rokoch ročné miery rastu na Slovensku oveľa vyššie ako v Českej republike. V minulosti, približne pred štyrmi, piatimi, šiestimi rokmi, boli spoločnosti ako SAP zvyknuté na to, že každý rok získali v Čechách dva až tri, možno viac veľkých kontraktov a následne aj ich príjmy každý rok explodovali. To sa však už teraz nestáva, prípadne sa to ani nemôže stať, pretože na trhu už nie je toľko veľkých spoločností, ktoré riešenia ešte nemajú - ako Česká sporiteľňa, Český Telekom a iné, stále však existuje veľa takýchto spoločností na Slovensku. A to je jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý bude rast na Slovensku vyšší. V súčasnosti je môj odhad, čo sa týka úrovní rastu na Slovensku a v Čechách, asi 2:1 v prospech Slovenska.
Úroveň zrelosti trhu dokresľujú aj ďalšie faktory, ako je miera nižších alebo vyšších úrovní ERP aplikácií...
- Súhlasím. Pre slovenský trh - v porovnaním s českým - je signifikantné výraznejšie zastúpenie tzv. nižších, jednoduchších úrovní aplikácií ERP s obmedzenou funkcionalitou. Na vrchole pomyselnej pyramídy je tu napríklad SAP so svojím prepracovaným modulárnym riešením a lokálni dodávatelia ako HTComputers, Datalock, Delta Electronic Services, ktorí tiež poskytujú sofistikované integrované podnikové aplikácie, spĺňajúce najnáročnejšie požiadavky moderného riadenia podnikov rozličných veľkostí. A potom sú tu historicky prítomné aj integrované riešenia na nižšej úrovni, ktoré poskytujú niektorí ďalší dodávatelia, ako napríklad Softip. Jedným z faktorov, ktoré spomaľujú vývoj ERP trhu na Slovensku je práve dostupnosť riešení so značne obmedzenou funkcionalitou aplikácií. Pre mnoho slovenských firiem je však v súčasnosti táto úroveň funkcionality postačujúca. Firmy sú spokojné a nevidia nijaký pádny dôvod, prečo by mali implementovať vyššie úrovne aplikácií, ktoré sú, pochopiteľne, zložitejšie i drahšie. Je však len otázkou času, kedy sa aj ostatní užívatelia priklonia k implementovaniu štandardne vyšších aplikácií.
Spomínali ste spoločnosť SAP. Na Slovensku mala do roku 2001 asi 60-percentný podiel na trhu. Momentálne však na trh zaútočila so svojím novým produktom - Oracle E-Business Suite Special Edition, sústreďujúcim sa na malé a stredné spoločnosti - spoločnosť Oracle a Microsoft Business Solution sa tiež usilujú o získanie výraznejšieho podielu na trhu. Myslíte si, že existuje reálna šanca dosiahnuť zmeny v rámci podielov na slovenskom trhu?
- Postavenie SAP-u v oblasti ERP ja natoľko dominantné a silné, že v najbližšom období nepredpokladám dramatický zvrat. SAP získava na Slovensku tie najväčšie zákazky. Ak zvíťazí, nie je to nič zvláštne, očakáva sa to, ale ak nie je úspešná, je to veľká novinka. Práve pre to si myslím, že miery rastu na Slovensku sú jednoduchšie predpovedateľné, ako aj podiely predajcov. Česká republika je možno teraz v situácii, keď môže dôjsť k dramatickejším zmenám, pretože SAP tu pomaly stráca svoje postavenie na trhu a napríklad Microsoft Business Solution, naopak, zaznamenáva rast. Zmena postavenia spoločnosti SAP má, samozrejme, vplyv na celý trh v Českej republike. Keď sa pozrieme na spoločnosti, ktoré existovali popri SAP-e, pričom prevádzkovali riešenia SAP, teraz zisťujú, že situácia sa sťažila a pociťujú značný pokles spoločnosti SAP a nárast podielu Microsoft Business Solution. To však neplatí na Slovensku. Microsoft Business Solution sa vyvíja iným smerom, spoločnosť zaznamenáva každý rok značné úspechy. Jeho ročné miery rastu na Slovensku sú však zanedbateľné v porovnaní s Českou republikou. Hlavným dôvodom je väčší trh v rámci Čiech, väčšia pripravenosť implementovať ERP. Slovensko by sa mohlo uberať tiež týmto smerom. Stále tu vidíme sústredenie sa na top spoločnosti, stále tu existujú veľké zákazky, ktoré by sa dali získať.
SAP na Slovensku nepociťuje tlak, že by výraznejšie strácal alebo zoslaboval svoju pozíciu na trhu, ako je to v Českej republike alebo v Maďarsku. Trh na Slovensku je trochu pozadu za českým trhom, celý IT vývoj zaostáva. Menšie spoločnosti, ale aj tie stredné v rámci slovenského trhu stále nepociťujú potreby implementovať takýto typ riešení. V Českej republike to prebieha, zmeny prichádzajú rapídne. V minulom roku, v roku 2002 som prostredníctvom svojho výskumu zistil, že trh stredne veľkých spoločností bol práve veľmi významným faktorom a ťahúňom celého trhu v rámci Českej republiky. Na Slovensku to tak nie je. Tradičnejšie, priemyslové, manufaktúrne spoločnosti totiž stále prevládajú...
Čo si však myslíte o budúcej pozícii domácich dodávateľov a integrátorov ako Datalock, Delta, Softip, HTC...? Majú šancu prežiť počas budúcich rokov?
- Myslím, že áno. Je to vecný fakt. Povedal by som, že v roku 2002 to boli práve domáci predajcovia ako Delta, Datalock, HTC, ktorí získali trh, a to aj na úkor samotného SAP. Myslím si, že na to malo vplyv viacero faktorov. Podľa mojich skúseností na Slovensku prevládajú tendencie, keď slovenské firmy a spoločnosti radšej uprednostňujú slovenských predajcov. Ak si vezmete spoločnosť ako napr. SAP, ich najsilnejšou stránkou je reputácia, tá im pomáha získavať zákazky a vyhrávať súťaže v Českej republike. Sú jednoducho štandardom a ľudia vedia, čo od nich môžu očakávať. To je väčšina prípadov. Vyskytujú sa však aj prípady, keď tento faktor pracuje proti nim - na Slovensku majú spoločnosti obavy, myslia si, že je to pre nich príliš robustný systém, príliš drahý a komplikovaný - že taký ešte nepotrebujú... Majú pocit, že domáci predajcovia ako napr. HTC, Datalock a iní, skôr a lepšie chápu ich potreby a sú schopnejší uspokojiť ich. Preto sa na Slovensku často opakuje situácia, že ak spoločnosť hľadá nejaké ERP riešenie, bude najskôr preferovať slovenského predajcu. Až potom bude zvažovať aj medzinárodných predajcov.
V iných krajinách v regióne však môže byť situácia značne odlišná, väčšina väčších spoločností je presvedčená o spolupráci so SAP-om, bude zvažovať jeho ponuky. Možno nie ako prvými v poradí, ale budú sa nimi zaoberať, SAP bude v hre. Potom sa vyskytne okamih, keď budú zvažovať aj domácich predajcov, ako napr. v Českej republike. Slovensko je však odlišné. Dôležitú úlohu tu zohrávajú najmä domáci predajcovia. Sú miestni, sú to slovenské firmy, rozumejú slovenským potrebám, hoci je to trochu zvláštne...
Aká bude ich pozícia? Veľa spoločností ako Datalock, Softip, majú svoje vlastné produkty, vyvíjajú vlastné softvérové riešenia. Ale značná časť dodávateľov sa presúva do pozície systémového integrátora. Čo si myslíte, budú vystupovať skôr v pozícii systémového integrátora produktov spoločnosti SAP alebo iných, alebo budú vyvíjať vlastné produkty?
- Je to zaujímavé, pretože ak si zoberiete spoločnosť ako Delta - v súčasnosti sa stáva čoraz významnejšou a dôležitejšou - jej príjmy sú úzko naviazané na jej partnerstvo so SAP-om, špeciálne v sektore verejných služieb. A to je prípad, keď môžete povedať, že sa možno rozhodli takto: "Je pre nás lepšie venovať viac pozornosti nášmu potenciálu systémového integrátora ako partnera SAP-u." Tak, ako to urobil Softip, uberá sa smerom preč od svojich vlastných produktov, uzavrel partnerstvo s Oracle a prezentuje produkty a ERP softvéry iných spoločností. Možno sa rozhodli, že je lepšie pozerať sa do budúcnosti. Inšpirovali ich k tomu skúsenosti z Českej republiky, kde sa veľa domácich predajcov presunulo z ponúkania svojich vlastných produktov a stali sa aktívnejšími ako zmluvní partneri medzinárodných predajcov. Nemyslím si však, že to bude mať úplný vplyv na domácich predajcov a ich úplný presun od vlastných produktov k medzinárodným produktom. Stále si myslím, že to potrvá ešte niekoľko rokov... Domáci predajcovia ako Datalock, HTC budú hrať ešte významnú úlohu a zistia, že môžu byť úspešní počas nasledujúcich rokov. Jedným z dôvodov je, ako som sa už zmienil skôr, že slovenský trh za českým zaostáva vo vývoji. Preto tu existuje značný potenciál pre istý počet predajcov - môžu byť aktívni a nájsť si svoje miesto na trhu. Táto situácia potrvá niekoľko rokov, kým sa slovenský trh naplní a nasýti. Momentálne môžeme predpokladať, že domáci predajcovia začnú migrovať k medzinárodným partnerom. Ale myslím si, že zo strednodobého hľadiska majú tieto spoločnosti na Slovensku svoje miesto.
Od zákazníkov vychádza veľký tlak na predajcov, najmä čo sa týka návratnosti investícií a zlepšenia efektívnosti implementácií. Myslíte si, že tradičné systémy ERP prežijú toto obdobie, alebo budú schopné uspokojiť potenciálnych zákazníkov?
- Myslím, že áno. Mám pocit, že ERP má pred sebou ešte dlhé obdobie. Je tiež jednoduchšie demonštrovať návratnosť investícií, pretože existuje veľa príkladov a spoločnosti majú veľa možností jednoducho sa opýtať niekoho v susedstve, kto ho má. Myslím, že výhody sú teraz oveľa zreteľnejšie a jasnejšie. Ako som už povedal, Slovensko je teraz na ceste integrácie, čoraz potrebnejšie sú integrované riešenia. Myslím si, že návratnosť investícií a ďalšie výhody, ktoré môžu spoločnosti získať, budú pre ne čoraz rozhodujúcejšie. To je na Slovensku absolútne dôležité predtým, ako budú spoločnosti vôbec zvažovať obstaranie ERP. Slovom, potrebujú vidieť dobré príklady. Preto verím, že v blízkej budúcnosti bude ERP, štandardné ERP možno s nejakými rozumnými, jednoduchými funkcionalitami postačujúce a uspokojí ich investičné potreby.
Aká bude podľa vás ďalšia cesta systémov ERP? Niektorí analytici hovoria o integrácii na báze XML, o rozšírení ERP na báze mobility (PDA, mobilný telefón, tablet PC,...). Myslíte si, že pojem ERP prežije v najbližších rokoch?
- Myslím si, že tieto predpovede a debaty o posune smerom k mobilite a technológiám sú momentálne nadsadené a zveličené. Nezdá sa mi, že by mali silný vplyv na lokálny trh. Aj keď sa pozriete na Českú republiku a vezmete si napríklad funkcionalitu e-Commerce, vidíte, že to je momentálne veľmi obmedzené. Stále tu necítiť dostatočnú vôľu, akceptáciu. Väčšina z e-Commerce aktivít, ktoré sa realizujú v Českej republike, sa presadzuje len prostredníctvom niekoľkých trhov zvyknutých iba na interné procesy obstarávania. Tak je to aj v oblasti B2C commerce. Príjmy sú extrémne nízke, pretože predmetom nákupov, ktoré sa realizujú, sú často len skromné, nepatrné kompaktné disky alebo knihy. Teda, ak sa pozriete na e-commerce, ktorá sa často spája a o ktorej sa hovorí v súvislosti s aplikáciami mobility, vidíte, že táto oblasť je momentálne značne limitovaná - s výnimkou takých spoločností ako SAP, Oracle a ďalších, ktoré majú niektoré funkcionality e-Commerce zahrnuté vo svojich systémoch. Ak ich oddelíte od, povedzme, predajcov oddaných e-Commerce, aktivity ostatných e-Commerce predajcov sú v súčasnosti veľmi malé. Súhlasím s tým, že aj trh napr. v Českej republike, ktorý sa mi z viacerých hľadísk javí ako možno najviac pokrokový a rozvinutý v našom regióne, ešte stále nie je pripravený na niektoré z týchto vecí a osobne by som bol trochu skeptický vo veci ich možného budúceho rastu. Mohlo by sa to stať jedným z faktorov, ale zo strednodobého hľadiska nevidím nejaké prevratné zmeny a myslím si, že tradičné systémy ERP majú ešte stále svoje miesto a sú schopné udržať si ho. Základom je, že na trhu je stále veľa spoločností, ktoré vôbec nemajú nijaké ERP aplikácie a tie si musia jednoducho uvedomiť, že je to najlepší spôsob, ako sa sústrediť na najdôležitejšie veci do budúcnosti. Stále si myslím, že aj v rámci Českej republiky je ešte dosť voľného miesta na ďalšiu penetráciu trhu. Tým viac je toho miesta na Slovensku. Takže pojem ako ERP, základné funkcie ERP prežijú a nejaký čas budú tu a budú významnou súčasťou. Niektorí ľudia hovoria, že ERP je mŕtve, že odišlo... S tým absolútne nesúhlasím. A neverím tomu.
A čo tak možnosť outsourcingu ERP?
- Rovnako som skeptický aj čo sa týka outsourcingu. Pretože, ako som sa zmienil, je tam stále. Ak si vezmeme ako príklad Slovensko, medzera vo vývoji a spoločnosti stále len spoznávajú, čo je ERP systém, prečo by ho mali využívať a čo pre nich vlastne prinesie. To sa mení, celková situácia vo svete sa mení a sú to základy pre budúci rast trhu. To je prvá prekážka, ktorú treba prekonať. Ak sa ocitnete v situácii, keď sa hovorí o outsourcingu, zistíte, že tu existuje ešte viac ťažkostí a problémov. Sú tu určité psychologické bariéry, ktoré sa prekonávajú veľmi ťažko. Môže to byť napríklad myšlienka, že sa nejakým spôsobom vzdávate časti kontroly nad vašimi procesmi, že dajako ignorujete bezpečnosť pri outsourcingu. To je prípad niekoľkých posledných rokov, keď sa často hovorí o ASP, a to je ďalší problém, keď spoločnosti jednoducho nemôžu akceptovať koncept, že ich kritické dáta sa nenachádzajú v ich budove, ale že sú niekde inde - možno aj v inej krajine. Hoci na druhej strane existuje dosť príkladov zo západnej Európy, kde sa tieto typy riešení využívajú a sú vysoko efektívne - spoločnosti z nich veľa získavajú. Základnú myšlienku, ktorá sa spája s outsourcingom - mať niečo mimo, vzdať sa niečoho - je veľmi zložité prekonať. Spomínal som, že je to dosť silné aj v Českej republike a na Slovensku, kde spoločnosti stále zamestnávajú značný počet IT zamestnancov. Tí sú síce veľmi šikovní a schopní, ale náklady na nich sa čoraz viac zvyšujú, čo je však stále výhodnejšie pre väčšinu spoločností, plus je tu ešte faktor tradičného prevádzkovania a zamestnávania početného vnútorného IT personálu. Je to jednoduchšie aj pre manažérov, ako povedať: "Momentálne je efektívnejšie, ak sa vzdáme časti infraštruktúry a necháme niekoho iného, aby ju za nás spravoval." Je to náročný návrh. V Českej republike je situácia o čosi lepšia, niektoré spoločnosti o tom premýšľajú, je tam veľký potenciál. Slovensko má oneskorenejšie reakcie. Väčšina spoločností ešte stále implementuje základné riešenia. To je nateraz dosť - aj tak to už bol pre nich veľký krok. Realizovalo sa len niekoľko väčších outsourcingových kontraktov - napríklad Matador Púchov. Potrebovali by sme viac takých úspešných príkladov ako je Matador, kým sa outsourcing stane na Slovenskou realitou.
StoryEditor
T. Vavro: ERP na Slovensku: Dozrievanie trhu pokračuje
Produkty ERP (Enterprise Resources Planning) patria stále k tým softvérovým aplikáciám, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikový biznis. Dnes už nemusíme nikoho presviedčať o nevyhnutnosti nasadzovať ERP do podniku. ERP neznamenajú len spoločnú databázu údajov, ktoré sú dostupné všetkým užívateľom odkiaľkoľvek a kdekoľvek, ale predstavujú nástroj na zvyšovanie celkovej efektívnosti fungovania podniku, rast jeho hodnoty a jeho finančných príjmov. O význame aplikácií ERP pre moderný podnik a trhu ERP v zahraničí a na Slovensku sme sa porozprávali s analytikom IDC CEMA Thomasom VAVROM.