Notebooky sa v mnohých firmách obmieňajú v trojročných až päťročných cykloch, kedy sú už účtovne a daňovo odpísané a zároveň dobehla „next business day“ záruka na opravu zo strany výrobcu, píše portál iDnes.cz. Notebook si spravidla môže za „zvyškovú“ cenu odkúpiť zamestnanec, alebo firma využije ponuky spoločností, ktoré notebooky hromadne vykúpia a po opravách a testoch ich predávajú ako „repasované“.
V niektorých firmách si notebooky nechajú dlhšie a z manažmentu postupne klesajú k zamestnancom na nižších pozíciách, kým sa z nich nestane elektroodpad.
Má zmysel takýto stroj ešte zachraňovať? Napríklad pre menej náročné domáce použitie. To bolo predmetom diskusie, ktorá postupne prešla skoro v (konštruktívnu) hádku. Vzali sme preto jeden osem rokov starý Dell Latitude E5550, ktorý na hromade v IT oddelení čakal na odvoz do recyklačného zariadenia, a skúsili, či ešte môže byť na niečo dobrý.
Starý verzus slabý
Asi najčastejšou radou tých, čo upgrade „stariny“ považovali za nezmysel, je: „Kúpte si radšej to najlacnejšie nové, čo je na trhu, veď dnes sú notebooky za pár eur.“ V tej premise mali pravdu, stačí si v e-shopoch zoradiť notebooky od najnižšej ceny a aj nový 15,6-palcový notebook kúpite pod 200 eur a ak vám stačí „štrnástka“, dostanete sa aj pod 130 eur.
Lenže za tieto peniaze dostanete konfiguráciu slabú ako čaj z dvakrát vyvareného vrecka. Typickým procesorom je buď staručký Intel Celeron N4100, prípadne za príplatok novší Intel Celeron N4500. Okrem nich je tu osemročný Intel Core i5-5200U z nami skúšaného Dellu celkom slušný rýchlik.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
