Zatiaľ čo napríklad konkurenčné Xiaomi sa konečne zase doťahuje medzi špičkové fotomobily, Samsung si podľa testov organizácie DxO Mark v tomto ohľade veľmi dobre nevedie. Zatiaľ čo podľa testu organizácie má jeho aktuálny top model Galaxy S25 Ultra najlepší displej zo všetkých smartfónov (160 bodov, dvojbodový náskok na Pixel 9 Pro XL), tak v teste fotoaparátu Samsung prepadol.
Zisk 146 bodov v celkovom teste ho v rebríčku najlepších fotomobilov radí až na delené 25. až 28. miesto, po boku viac ako dva roky starých iPhonov 14 Pro a Pro Max a minuloročnej, ale podstatne dostupnejšej Motoroly Edge 50 Ultra. O bod za Samsungom je v rebríčku o generáciu starší iPhone 15, bod navyše majú základný iPhone 16, dve generácie starý Pixel 7 Pro alebo Honor Magic4 Ultimate.
Mal by sa inšpirovať Xiaomi
Zatiaľ čo nové Xiaomi sa na špičku dotiahlo a vlastne ho v konkurencii zrážajú len horšie výkony pri natáčaní videa (fotí na úrovni tých najlepších), Samsungu sa to nedarí. Ukazuje to napokon aj jeho takmer neexistujúci medzigeneračný posun v rebríčku DxO Mark.
Kým Xiaomi sa medzigeneračne zlepšilo o štyri body (a hlavne brutálne zabralo v kvalite hlavného fotoaparátu), tak Google sa posunul o päť bodov a Apple o tri, Samsung svoj nový špičkový model dokázal v rebríčku oproti predchodcovi zlepšiť len o dva body. To prinieslo posun len o tri priečky vyššie.
Navyše detailný pohľad na hodnotenie jednotlivých kategórií ukazuje, že pri Samsungu niektoré časti ladenia fotoaparátu trochu odflákli. Za fotenie hlavným fotoaparátom má totiž Galaxy S25 Ultra úplne rovnaké skóre ako S24 Ultra, teda 144 bodov.
Áno, S25 Ultra má síce rovnaký hlavný foťák ako minuloročný model, ale sám o generáciu novší procesor telefónu by mal priniesť lepšie schopnosti spracovania fotiek a teda lepšie skóre. Lenže neprináša. Navyše majú oba modely rovnaké skóre pri bokeh efekte (70 bodov), pri preview na displeji si dokonca nová generácia oproti predchodcovi o bod pohoršila (81 bodov).
Drobný posun prichádza pri zoome, tu má Galaxy S25 Ultra so 149 bodmi na starší typ štvorbodový náskok. Zlepšili sa ako schopnosti teleobjektívov (takže to ladenie niekedy ide), tak širokouhlý objektív. Avšak výmena 12-megapixelového modulu za nový 50-megapixelový priniesla len dva body navyše, takže to bolo vlastne trochu podivné úsilie. Väčší posun zaznamenal S25 Ultra pri videu, 143 bodmi ho posúvajú trebárs pred spomínané Xiaomi 15 Ultra, ktorému to s videom nejde.
Samsungu sa v hodnotení DxO Mark so špičkovými modelmi nedarí dlhodobo. Nie je to síce úplná tragédia, S25 Ultra fotí veľmi dobre, ale Samsung by sa jednoducho u svojho drahého modelu mal usilovať o to, byť medzi najlepšími. Ale neusiluje. Proti je možno trochu aj metodika DxO Mark, ktorá na základe analýz uprednostňuje niektoré parametre snímok, zatiaľ čo Samsung u fotoaparátov svojich telefónov preferuje trochu iné výstupy. Lenže rozdiel v praxi tu jednoducho je.
Zaostáva aj pri reálnom používaní
Napokon, sami sme si ho teraz dôkladne vyskúšali na veľtrhu MWC v Barcelone. Na výstavisku sme na fotenie používali predovšetkým dva smartfóny: Galaxy S25 Ultra a Vivo X200 Pro. A naše skúsenosti hovoria jasne: s Vivom je oveľa jednoduchšie zaobstarať ostrú a dobre nasvetlenú fotku, oveľa lepšie výsledky prináša aj jeho zoom.
Nielen, že nás dostane bližšie k fotografovanému subjektu, ale má aj lepšie detaily, ostrosť a prekreslenie snímok. Často to nie je dramatický rozdiel, ale výhoda na strane Viva je neustála, v podstate neexistuje prípad, kedy by mal Samsung v praxi navrch.
Vivo pritom ukazuje jednu z ciest, ktorú by Samsung pri zachovaní niektorých svojich hodnôt a priorít z hľadiska podania obrazu mohol tiež použiť. Telefón totiž ponúka hneď tri prednastavené režimy, ktoré menia predovšetkým farebnú charakteristiku snímok a ich kontrast. To je niečo, kde sa Samsung drží prirodzenejšie cesty, takže nepresvetľuje toľko tiene a snímky nemajú prehnane jasné farby. Lenže to zároveň v podaní Samsungu znamená menej detailov v tieňoch a farby niekedy až trochu mdlé.
Vivo ponúka ako štandardný režim, kedy foťák prináša saturovanejšie farby a doslova „vytiahnuté“ tiene, tak napríklad špeciálny Zeiss režim, ktorý má prirodzenejšie podanie s tlmenejšími farbami a prirodzenejšími kontrastmi, pritom zachováva potrebné detaily. Samsung má síce rôzne filtre, ktoré je možné upraviť, ale vždy vychádza z rovnakého základu, kde jednoducho niektoré dáta chýbajú.
Keď sa pozeráme na naše snímky zhotovené na výstavisku smartfónom od Samsungu, sú bez väčších problémov. Lenže v priamom porovnaní s konkurenciou je stratu, bohužiaľ, vidieť. Nie je to dráma, ale nie je to niečo, čo by mal Samsung nechať len tak.