Hrad, katedrály, prezidentský palác, univerzitný kampus, vyhlásená štvrť Temple Bar či most pre peších Ha’penny Bridge. Ale tiež množstvo ikonických uličiek lákajúcich k nákupom. To všetko si počas posledného februárového víkendu v hlavnom meste Írska spolu s priateľmi dosýta užívala aj Romina z Argentíny. A hoci je Írsko na európske pomery veľmi bezpečnou krajinou, a to aj pokiaľ ide o drobnú kriminalitu, tak jej ukázalo aj svoju temnú stránku.
V sobotu totiž počas popoludňajšieho nakupovania prišla o telefón. Nie však svojou vinou, pripravil ju oň neznámy lupič. Telefón jej vytrhol a zmizol. Prvotný šok a beznádej vzápätí vystriedala malá nádej.
Jednu z Rominých kamarátok totiž napadlo na ukradnutý telefón zavolať. Aké bolo prekvapenie, keď sa na druhom konci ozval mužský hlas. A navyše bol ochotný „vyjednávať“. Prišla od neho totiž ponuka, že Romina môže telefón dostať späť. Lenže nie zadarmo…
Zlodej ponúkol, že jej telefón predá späť. A to za bližšie nešpecifikovaný finančný obnos. Ženy súhlasili a Romina si s mužom dohodla miesto stretnutia. Ešte predtým však zamierila na stanicu dublinskej metropolitnej polície, kde strážnikov o všetkom upovedomila.
Vreckár sa tak namiesto vytúženého finančného obnosu dočkal pút. V dojednaný čas na dojednanom mieste naňho totiž nečakala len Romina, ale aj strážnici. Tí ho pohotovo zatkli a telefón vrátili právoplatnej majiteľke. Zlodej tak teraz namiesto užívania si „ľahko“ získaných peňazí bude mať čo vysvetľovať.
Aj keď sa dublinská metropolitná polícia k prípadu viac nerozpísala, tak postup okradnutej argentínskej turistky možno považovať za správny. Neraz v minulosti sa totiž okradnutí rozhodli konať na vlastnú päsť. Síce sa mnohokrát domohli telefónu späť, zároveň sa však vedome vystavili značnému riziku. Polícia od takéhoto postupu odrádza, opakovane upozorňuje, že zlodej môže byť nevyspytateľný, môže byť po vplyvom nejakej omamnej látky, alebo dokonca ozbrojený. Ľudia by sa preto v takýchto prípadoch vždy mali obrátiť na políciu.