Medzinárodný festival v Toronte, ktorý sa skončil včera, poslal svetu filmu jasný odkaz: mali sme tie najdôležitejšie filmy nastávajúcej sezóny vo svetových alebo v amerických premiérach a chceme v tomto trende pokračovať. Počet filmov v sekcii Gala a Špeciály oproti minulým rokom dvojnásobne vzrástol a sekcia Súčasný svetový film oslabla. Práve v tejto sekcii zvyčajne bežali filmy, ktoré už boli „ojazdené“, teda prišli z iných festivalov. Preložené do zrozumiteľného jazyka: Chicago chce určovať trend a chce spolu s MFF v Benátkach tvoriť najdôležitejšiu dvojicu filmových liahní druhého polčasu roka. Kinematograficky bolo vidieť jasnú tendenciu: pokiaľ ide o nápaditosť a dôležitosť filmov, vedú európske kinematografie. V kinách však bude najviac vidieť filmovú Ameriku, pretože takmer každý americký film, aj keď zďaleka nie taký dôležitý ako film európsky, je postavený na dokonalom PR a na filmových hviezdach.
https://www.youtube.com/embed/0LUpS1tuOnE
Zdroj: YouTube
Najdôležitejšie kanadské noviny The Globe and Mail stanovili desať najdôležitejších filmov festivalu, medzi ktorými je šesť amerických a štyri európske – z nich sú tri francúzske a jeden britský. Americký trend bol vidieť aj na mediálnom ohlase filmov. Takmer každý americký film bol do poslednej bodky totálne vyťažený médiami, aj keď išlo o úplne priemernú vec, ako v prípade filmu o poľnohospodároch At Any Price s Dennisom Quaidom v úlohe bezohľadného farmára, ktorý myslí len na zisk. Alebo v prípade biografickej snímky Hyde Park on Hudson, v ktorej známy komik Bill Murray hrá amerického prezidenta Franklina Delana Roosevelta (podľa kanadských novín je film „zrelý na Oscara“). Ani taký očakávaný film ako The Master od Paula Thomasa Andersona (získal najviac cien z Benátok) s fascinujúcim Philipom Seymourom Hoffmanom v úlohe excentrického maniaka, ktorý chce vyliečiť ľudí novým psychologicko-náboženským kultom (nie nepodobným scientológii), nie je niečo, čo by obstálo v najvyššej konkurencii.
To The Wonder
A tak ako najlepší z tejto šestice vychádza nový film Terrencea Malicka To The Wonder s Benom Affleckom a Javierom Bardemom. Je to pomalá, málovravná filozofická symfónia o ruskej imigrantke (Olga Kurylenko), od ktorej vo Francúzsku odišla jej malá dcéra a Marina sa vydáva do Ameriky za Neilom (Ben Affleck). Ten si ju neskôr berie za ženu, ale vzťah sa čoskoro rúca. Film je viac zmesou náznakov a združení v rôznych časových rovinách, avšak jeho umelecká hodnota je úplne nesporná.
Francúzsky film, ktorý sa dostal do prvej desiatky, natočil Laurent Cantet (držiteľ Zlatej palmy z Cannes 2008 za dokumentárny film Trieda). Cantet predstavil v Toronte remake filmu Foxfire: Confessions Of A Girl Gang z roku 1996. Vtedy v ňom mala hlavnú úlohu Angelina Jolie. Oba filmy boli natočené podľa rovnomenného románu Joyce Carol Oatesovej z roku 1993. Ide o skupinu piatich dievčat z 50. rokov, ktoré zo začiatku bojujú proti nespravodlivosti v triede, neskôr proti sexuálnemu obťažovaniu a proti ničeniu životného prostredia. Dievčenský gang vedie revolucionárka Margaret „Legs“ Sadovsky. Cantet ju fenomenálne obsadil začínajúcou kanadskou herečkou Raven Adamsonovou. Tá postupne volí gerilovú taktiku proti tým, ktorých považuje za „predátorov“, vyznáva ideály feminizmu a sociálnej rovnosti. Ide nepochybne o veľmi dobrý film, natočený v Kanade, s kanadskými hercami a s oveľa silnejším politickým podtextom, ako mal pôvodný film z roku 1996.
https://www.youtube.com/embed/hWnAqFyaQ5s
Zdroj: YouTube
Nemecké sci-fi Cloud Atlas v nemecko-americko-španielsko-britskej koprodukcii (spolurežírované nemeckým režisérom Tomom Tykwerom, Andym Wachowským a jeho bratom – transexuálnou režisérkou filmu Matrix Lanou Wachowski, ktorá do roku 2002 žila ako muž menom Larry Wachovski) sa v šiestich časových rovinách vyjadruje hollywoodskym spôsobom o kolobehu sveta, princípe kontroly, slobody a lásky. Film stál 100 miliónov dolárov a je natočený podľa románu britského spisovateľa Davida Mitchella. Vyjadruje myšlienku, že sme všetci kozmicky prepojení a naše duše zotrvávajú v kozmickom priestore napriek času. Základný príbeh sa odohráva v takzvanom Novom Soule v roku 2144, keď je svet podobný tomu, čo poznáme z Blade Runnera – teda plný androidov a geneticky klonovaných replikantov. Ďalšia časová rovina sa odohráva v roku 2346, keď stredná trieda už bola vyhubená a na postapokalyptickom Havaji sa pastier kôz (Tom Hanks) stretáva s emisárkou najvyššej technologickej triedy (Halle Berry). Herci prechádzajú všetkými šiestimi časovými rovinami (ďalšie štyri sa odohrávajú v rokoch 1849, 1936, 1973 a 2012). Napríklad Tom Hanks hrá lekára v roku 1849, šéfa hotela v roku 1936, jadrového výskumníka v roku 1973, románopisca v roku 2012, herca v roku 2144 a pasáka v roku 2346. Halle Berry sa vyskytuje tiež napríklad v kľúčovej úlohe americkej reportérky v roku 1973. Vyšetruje hroziacu katastrofu jadrového reaktora s pomocou vedca Rufusa Sixsmitha (James D'Arcy). Ten má svoj predobraz v postave hudobníka z Cambridge roku 1936, ktorý sa pokúša zostaviť hlavnú hudobnú tému filmu (to v skutočnosti skomponoval Tom Tykwer a Johnny Klimek, ktorí spolupracujú už od Tykwerovho filmu Run, Lola, Run).
V tejto nadľudskej mozaike vekov sa niektoré dejové linky úplne strácajú, niekedy až príliš vidieť, že epizódy boli rozdelené medzi troch režisérov a ich tímy. V Toronte sa Lana Wachovski objavila prvýkrát na verejnosti po dlhej mediálnej odmlke a období dohadov. Potvrdila, že jej životný prechod medzi pohlaviami má skutočne do činenia s prechodmi medzi postavami vo filme Cloud Atlas. „Išla som na verejnosť preto, že cítim zodpovednosť k transsexuálom. Niektorí z nich ma požiadali, aby som sa viac ukazovala na verejnosti. Ale ja aj môj brat milujeme súkromie a anonymitu. Byť celebritou neznamená, že sa stanete lepším človekom. Naopak, môže to váš život zhoršiť. Preto som sa rozhodovala tak dlho. Napokon, sme predovšetkým autori a pre každého autora je lepšie zostať anonymný v dave. Sme radi, keď môžeme počúvať, čo si ľudia hovoria, bez toho, aby nás spoznávali. Chceme, aby sa ľudia okolo nás mohli správať normálne.“
Najväčšiu inšpiráciu priniesli do Toronta Európania. Európske filmy nemali veľké hviezdy, ale zato boli odvážne a zaoberali sa najpálčivejšími problémami sveta. Dánsky film A Hijacking pojednáva o pirátstve v Indickom oceáne. Dánsku nákladnú loď plávajúcu do Indie zachytia pri afrických brehoch somálski piráti. Dej sa odohráva sčasti v sídle lodiarskej firmy v Kodani a sčasti na lodi, kde rukojemníci zápasia o prežitie. Firma najme profesionálneho vyjednávača. Ten zvolá predstavenstvo firmy a vysvetlí, že v kauze únosu nesmú hrať žiadnu úlohu emócie, že „ide o obchod ako každý iný“. Piráti požadujú 12 miliónov dolárov, firma ponúka len 250-tisíc. „Ide o trhovú cenu,“ zdôrazňuje vyjednávač. Rodiny unesených však prípad komplikujú, pretože do „trhovej“ kauzy vnášajú emócie. Ukáže sa, že pre únoscu čas vôbec nič neznamená a Európania nakoniec stratia nervy.
Únos je triler, ktorý divákov v Toronte doslova prikoval na sedadlách. V tejto súvislosti spomínam na seminár, kde sa slovenskí a českí filmári zhodli, že najväčšou inšpiráciou by pre nás mala byť práve dánska kinematografia – malá krajina, malé rozpočty filmov, žiadne veľké hviezdy. Dáni vo filme A Hijacking dokázali skĺbiť takmer nemožné: skutočne horúcu tému, príťažlivé spracovanie, nízky rozpočet a medzinárodnú zrozumiteľnosť. Inšpirujeme sa?