Za komunizmu nemohli československé rádiá hrať vaše anglické pesničky, tie španielske však púšťali. Neviete, prečo?
Na začiatku 70. rokov som mal v krajinách východného bloku veľa hitov, aj keď v Československu som vystúpiť nemohol. Až po revolúcii som dvakrát, trikrát súkromne pricestoval do Prahy. A ako futbalový fanúšik si pamätám časy, keď československý nároďák porazil aj Španielsko. Ale politika? Kašlem na ňu. Verím v ľudí, v ich pracovitosť a pocity, a nič z toho v politike nefunguje. Aj keď Československo malo vo Václavovi Havlovi špičkového politika. Keď sa tu prebúdzala sloboda, mal som v očiach slzy.
S politikou ste však prichádzali do styku. Trebárs keď baskickí teroristi uniesli vášho otca.
Môj otec bol popredný gynekológ, brilantný, nesmierne inteligentný muž. Začiatkom 80. rokov mu pred klinikou zaparkovalo auto s teroristami z baskickej organizácie ETA, otca uniesli a dva týždne ho držali v zajatí. Chceli, aby som zaplatil dva milióny dolárov, ale polícia ho, našťastie, zachránila ešte predtým, než došlo k odovzdaniu výkupného. Bohužiaľ, tým sa to neskončilo. Trvalo dva roky, kým sa otec odvážil na verejnosť.
Španieli prežívajú popovú hudbu dosť špecificky. Mladé dievčatá, matky i babičky sa ňou dojímajú ako telenovelami. Ako to?
Hudba je o pocitoch a Španieli sú pocitoví ľudia. Nepoznám cestu k ich srdciam, aby som tak povedal, ani neprichádzam do styku s normálnymi ľuďmi. Na Oscaroch alebo Grammy som bol dvakrát v živote, vídam sa len s priateľmi a rodinou. Samozrejme, spieval som s Frankom Sinatrom alebo Steviem Wonderom, ale verím, že z mojej hudby počuť stále to isté čo pred 44 rokmi, keď som začínal ako úplná nula. Teraz vydávam album, na ktorom spievam prepracované verzie starých piesní, a v Španielsku už je to zase hit. Pred dvoma mesiacmi som nevedel, čo sú to nejaké iTunes, ale pretože teraz vediem ich latinský rebríček, nechal som si to vysvetliť. Popravde, je mi to ukradnuté. Internet, pche...
Internet je dobrá téma. Viete, že v anglickej Wikipedii sa o vás, rodenom katolíkovi, píše, že sa hodláte stať rabínom?
Väčšiu hlúposť som nepočul! Internet je komunikačný kanál pravdy i klamstva. Neverte mu. Prečo by som sa mal stať rabínom? Nenarodil som sa, aby som spájal náboženstvo, ale duše. Ide mi o ľudí, nie o rasy ani farby pleti. Môj hlas sa za tie roky premenil, už dosiahnem hlbšie tóny a zvládam iné výšky. Býval som veľmi zlý spevák, nemal som žiadnu charizmu, ale kamaráti ako Plácido Domingo a Andrea Bocelli ma veľa naučili. Spieval som s bielymi aj čiernymi, a tým som sa učil. Nie vierou.
Z tých štrnástich jazykov, v ktorých ste spievali, koľkými vlastne hovoríte?
Takmer žiadnym. Vždy mi do štúdia prinesú takú tú inštruktážnu obrazovku, kde mám napísanú výslovnosť... Viem zle po francúzsky, mizerne po anglicky, málo po taliansky a portugalsky. Len za svoju španielčinou si stojím. V každom jazyku spievam trochu inak, sám neviem prečo, ale vždy to prežívam rovnako. A s vekom ten zážitok rastie.
Ako ste na tom so zranenou chrbticou?
Nikdy nebudem úplne zdravý. Budúci rok to bude päťdesiat rokov, čo som mal autonehodu. Jeden deň som bol zdravý mladý chlapec, brankár Realu Madrid a študent práv, mal som pred sebou dve veľké kariéry. Potom som sa zo dňa na deň ocitol v nemocnici, nevedel som, čo sa stalo, a nemohol som hýbať nohami. Sestry mi dali gitaru, aby som sa pri rekonvalescencii mohol zabaviť, a takto som z futbalu prešiel na muziku. Ale nohy sa mi nikdy nezahojili, aj dnes sa musím každé ráno naťahovať a chodiť na celú hodinu plávať, aby som nohy udržiaval vo forme. No vlastne som veľmi šťastný, privilegovaný muž. A najväčšiu radosť mi robia deti.
Posledného syna ste mal v 36 rokoch. To nebolo úplne bežné.
Keď sa na to pozriete očami niekoho, kto mohol stráviť zvyšok života na vozíčku, uvedomíte si, že človek musí naplno využiť každú hodinu, ktorú má. Keď môžem mať dieťa v 36 rokoch, tak prečo si ho neurobiť? Mám novú priateľku, hrozne ju milujem, ona chce deti, ja mám deti rád, takže kašlem na predsudky. O mne sa píše všeličo, trebárs ako som za život vystriedal tisíce partneriek. Ale v posledných rokoch som naozaj pokojný človek, a dochádza mi, ako veľa pre mňa moje deti znamenajú.
Kam sa na stupnici hodnôt posunulo bohatstvo a sláva?
Na druhú koľaj. Keď som sa stal naozaj veľa zámožným, mohol som lusknúť prstom a mať čokoľvek. Ale všetky tie súkromné lietadlá človeku nakoniec len pridávajú starosti a okrádajú ho o čas. Dnes už chcem ľuďom rozprávať svoj príbeh, spievať pre nich, aby som im urobil radosť a aby spoznali, čo je v živote dôležité. Veď tu nebudem večne.
A touto poslednou myšlienkou sa zaoberáte?
Musím, lebo vnímam, ako mi telo rok za rokom kladie väčší odpor. Ale kým budem nažive, na hudbe sa šetriť nebudem. Keď som v 80. rokoch takto vtrhol do Ameriky, tiež ma už niektorí odpisovali. Ale ja som mal dobrých producentov a správne nápady, veril som si, a tak sa mi to podarilo.
Ale treba si veriť...
A naučiť sa, kde má človek svoje hranice. Dnes mi producenti nosia pesničky, na ktoré sa pozriem, a pretože viem, že ich technicky nezvládnem, že môj hlas v nich bude znieť príšerne, rovno ich odmietnem. To som vždy nevedel. Už som sa tiež zmieril s tým, že neoslovím ľudí, ktorí chodia tancovať na koncerty môjho syna Enriqueho. Ale kým so mnou chce spievať Sting, ešte nehádžem flintu do žita. V najbližších mesiacoch ma čaká takmer osemdesiatpäť koncertov, vždy aspoň pre desaťtisíc ľudí. Keď v 68 rokoch cítite formu a hráte od Slovenska až po Čínu, viete, že ste stále nažive.
https://www.youtube.com/embed/uSVP5ZJeayw
Zdroj: YouTube
Kto je Julio Iglesias
Narodil sa v roku 1943. Tento španielsky spevák predal viac ako 300 miliónov kópií zo 77 albumov v 14 jazykoch. Patrí medzi 15 najlepšie zarábajúcich hudobníkov na svete. Vystupovali s ním Stevie Wonder, Diana Ross, Domingo Placido či Andrea Bocelli. Je otcom popového speváka Enriqua Iglesiasa.