Na konte máte viacero nezávislých filmov, ale pre väčšinu ľudí budete stále potápač z legendárneho filmu Luca Bessona Magická hlbočina. Ako sa vám žije s touto nálepkou?
Je to nálepka, ktorú neberiem veľmi vážne. V tom čase som bol mladý a neskúsený herec. Mohol som si vybrať, akým smerom sa budem uberať. Mal som možnosť robiť hollywoodske filmy, ale žil som v Kalifornii a viem, že americký sen je len sen. Mňa do seba vtiahla európska kultúra a tešil som sa, že som mohol robiť s Lucom Bessonom a Larsom von Trierom. Magická hlbočina mi dala nádherný dar v tom, že šlo o celosvetovo známy film.
Bola úloha v Magickej hlbočine zlomom vo vašej kariére?
Samozrejme. Odvtedy som už neurobil taký úspešný film, teda čo sa týka financií. Myslím si však, že smerovanie Bessona bolo potom viac k Amerike, a to je niečo, čo mňa nezaujíma, i keď je pravda, že rád zarábam peniaze. Mne sa však páči, že som súčasťou európskej kinematografie.
Dlhodobo ste pracovali aj s dánskym režisérom Larsom von Trierom, ktorý nakrútil Tanečnicu v tme, Antikrista či Melanchóliu. Toho verejnosť vníma ako veľmi kontroverznú osobnosť.
To je dôvod, prečo som šiel do filmu (smiech). Nie som človek, ktorý by sa rád bavil. Myslím si, že zábava je neskutočne nudná, aj preto nepozerám televíziu.
Žili a pracovali ste však napriek tomu v Amerike.
Raz som videl drámu Alphaville od Jeana-Luca Godarda a uvedomil som si, že žijem v krajine, ktorá je úplne kontrolovaná. Zrazu mi tento film hovoril niečo, čo bolo aspoň trochu pravdivé, preto som sa priklonil k európskym filmom.
Beriete teda filmy ako spôsob, ako hovoriť ľuďom pravdu?
Neviem. Pozrite si Tarkovského filmy – tie sa hýbu v rytme duše. Ste tam, vidíte, ako sa veci dejú. Páči sa mi tento spôsob, hovoriť obrazom ako skutočný človek a komunikovať bez toho, aby ste ľudí museli zabávať. Nie je to žiadna rýchla koláž informácií, ktoré nás v dnešnej dobe bombardujú z každej strany. Bohužiaľ, dnes sú ľudia závislí od takého podávania informácií a od zábavy. Keby dnes ľudia museli ísť do vojny, boli by pripravení, pretože majú vymyté mozgy. Neuvedomujú si, čo vlastne robia.
Ako herec ste oceňovaný, prečo ste sa začali venovať aj réžii a scenáristike?
Prechádzame revolúciou a ja som chcel byť jej súčasťou. Už samotná kinematografia prešla obrovskou zmenou, keď sa zdigitalizovala. Zrazu ste si mohli kúpiť pomerne lacnú kameru a natočiť film s malým rozpočtom. S príchodom technológií a internetu sa zmenila komunikácia, ktorú predtým chceli ovládať vlády a biznis. Ľudia po celom svete začali komunikovať bez kontroly.
No táto digitálna sloboda so sebou nesie aj dôsledky.
Samozrejme, pozrite sa na vašu alebo moju prácu. Sme pod hrozbou internetu. Ten je ako čierna diera, ktorá saje všetko do seba. Všetko je pre každého dostupné zadarmo. To znamená, že to, čo robíme, nemá žiadnu hodnotu. Teraz musíme prísť na to, ako v tejto dobe žiť, ako komunikovať úprimne a vytvoriť inú formu mimo týchto priemyselných palácov, kde sú informácie úplne kontrolované. Ako hovorím, prechádzame revolúciou, a vždy je lepšie byť jej súčasťou, ako ostať mimo nej.
Vráťme sa však k filmu. Do Bratislavy ste prišli predstaviť novú snímku Sexuálne praktiky súčasnej francúzskej rodiny. O čom je?
S mojím dlhoročným spolupracovníkom Pascalom Arnoldom sme chceli urobiť film o sexualite. Chceli sme vyčistiť priestor od súčasnej sexuálne prezentácie, v ktorej dominuje pornografia. Žijeme vo svete, kde pornografia je tretí najväčší priemysel. Ukazuje hypermužskosť, ktorá je úplne nereálna a neustále stupňuje degradáciu ženskosti. Videl som mnoho filmových ľúbostných scén, ale zakaždým to bolo o dvoch hercoch, ktorí to umelo napodobňovali.
https://www.youtube.com/embed/uZq9OfchXEE
Zdroj: YouTube
V čom je váš film iný?
Odráža skutočnosť. Rozhodli sme sa pre príbeh, ktorý ukazuje sexualitu jednej francúzskej rodiny, teda všetkých vekových kategórií. Krásne na tom je, že môžete vidieť v očiach hercov, že skutočne milujú. Šokujúce na tom filme je vlastne to, že nešokuje.
S tým by som nesúhlasila. Väčšina ľudí totiž toleruje porno na internete, ale keď sa hovorí o skutočnej sexualite, ktorá sa týka ich, je to tabu.
Áno, máte pravdu, a to je dôvod, prečo sme chceli urobiť tento film. Myslíme si, že by mohol prelomiť ľady. Teda aspoň trochu. Na plátne vidíte rôzne generácie, každý divák sa má s kým identifikovať. A prečo by sme mali žiť v spoločnosti, ktorá má internet plný porna, ale v kine nemôžeme pozerať ľudský akt lásky?
Toto nie je váš prvý film, v ktorom otvárate tabuizované témy.
Áno, robím to rád, lebo ma to núti klásť si otázky, ktoré s týmito témami prichádzajú. No netvrdil by som, že provokujem. Ak áno, tak nie s prvoplánovým úmyslom provokovať.
Vyrastali ste v prísne katolíckej rodine. Sám ste sa chceli stať kňazom, potom ste zase vstúpili do vojenského letectva. Čo sa stalo, že ste zrazu prešli k umeniu?
Mal som šťastie. I keď som mal veľmi konzervatívnu výchovu a vzdelanie, žil som v Kalifornii (smiech). Boli to 70. roky, kinematografia bola dobrá a keďže moji rodičia boli skvelí, dali mi šancu študovať v Európe.
Váš otec bol vojak. Ako vnímali rodičia vašu životnú voľbu zasvätiť sa filmu?
Môj otec bojoval v druhej svetovej vojne i vo Vietmane. No keď som mu volával z Ríma alebo ďalších miest, kde som točil filmy, povedal mi: Dočerta, keby som mohol ešte raz byť mladý, chcel by som byť ako ty.
Kto je Jean-Marc Barr
Narodil sa v Nemecku v roku 1960 vo francúzsko-americkej rodine. Ako 17-ročný vstúpil do seminára, aby sa stal kňazom. Po štyroch mesiacoch odtiaľ odišiel a nastúpil na vojenskú leteckú akadémiu, ale aj odtiaľ čoskoro odišiel. Študoval na univerzitách v Kalifornii a Sorbonni. V roku 1986 začal pracovať vo francúzskom divadle. Účinkoval v niekoľkých televíznych projektoch a filmoch, až kým ho v roku 1988 neobsadil do filmu Magická hlbočina režisér Luc Besson. Potom pracoval na niekoľkých filmoch s režisérom Larsom von Trierom. V roku 1999 debutoval ako režisér snímkou Milenci. Odvtedy sa venuje réžii, scenáristke a herectvu zároveň. Najnovšie si zahral Jacka Kerouaca v pripravovanom filme Big Sur.