Už v sobotu vystúpite na Bratislavských jazzových dňoch. Môžu sa fanúšikovia tešiť aj na ochutnávku z pripravovaného albumu?
Áno, určite bude niečo z hudby, na ktorej momentálne pracujem, súčasťou mojej šou na Slovensku. Ale celkovo to bude zmes rôznych nápadov. Viac vám ale nepoviem, pretože moje vystúpenie je zakaždým iné. Mám totiž rada možnosť zakaždým si vybrať, čo budem hrať a ako bude ten, ktorý koncert vyzerať. Ak vám teraz poviem, čo presne budem spievať a potom to náhodou zmením, návštevníci festivalu mi to môžu vyčítať.
Môžeme sa teda tešiť aj na improvizácie?
Myslím, že áno, pretože to mám veľmi rada. Najlepšie na tom je, že to vždy príde prirodzene a neplánovane.
Práve Bratislava je prvým európskym mestom v rámci aktuálneho turné. Ako sa vám teda vystupuje v Európe?
Rada vystupujem kdekoľvek na svete, ale do Európy chodím rada preto, že tu vládne akási spriaznenosť a láska k hudbe. A to muzikant pocíti hneď, ako vystúpi na pódium. Môžem povedať za seba, že keď cestujem z jednej krajiny do druhej, vždy ma sprevádza zvedavosť a všetko mi pripadá exotické. Ale svoje čaro má aj koncertovanie v Amerike, pretože som tam doma.
Narodili ste sa tam v hudobníckej rodine. Kto mal najväčší vplyv na to, že ste sa stali speváčkou?
Myslím, že to bol môj bratranec George Duke, ktorý dlhé roky produkoval moju hudbu. Pomohol mi hlavne pochopiť samu seba a rozvíjať moje kreatívne schopnosti. Ale základ som dostala doma, kde sa nepočúval len džez, ale aj klasika, soul alebo R&B.
Keď človek počúva vašu hudbu, je to ako keby ste do spevu zaobalili svoj denník.
Áno, môže sa vám to tak zdať, ale nie vždy hovorím len svoje príbehy. Niekedy prinášam príbehy iných ľudí, ktoré sa ma dotkli. Ale všetky moje pesničky znamenajú pre mňa veľa, preto ani neviem vybrať, ktorá z nich je najosobnejšia. To vždy záleží na tom, cez aké obdobie práve prechádzam.
A v akom období ste teraz?
Momentálne spievam rada skladby plné svetla, pretože som nedávno stratila mamu. Veľmi mi chýba a som samozrejme smutná, ale zároveň som veľmi vďačná, že som mala takú neuveriteľnú mamu. Takže sa hudbou snažím nájsť potešenie a je to istým spôsobom oslava.
Viete si predstaviť, aká by bola vaša hudba, keby ste nemali taký život?
To ale predsa nevie nikto povedať. Ale verím, že veci vo vašom živote vás povzbudzujú v tom, čo robíte. Džez pre mňa znamená rytmus a schému života, ale aj improvizácie, ktoré sa v ňom stanú.
Aj preto ste určite ako jediná speváčka získali sošku Grammy v rovnakej kategórii trikrát za sebou. Beriete aj tieto ceny vážne?
Áno, pretože je to výsledok toho, že niekto za mňa hlasoval a že sa tým ľuďom moja hudba páči. Ale najdôležitejšie je, že ste schopný pokračovať a robiť to, čo máte rád.
Učíte na workshopoch aj mladých nádejných spevákov?
Áno. Hovorím im, aby sa pokúsili nájsť svoju osobnosť. A keď sa im to podarí, tak ju môžu tvarovať a nakladať s ňou, ako chcú.
V čom sa to líši od vašich začiatkov?
Teraz je vo svete veľmi obľúbená popová hudba. Ale stále je tu underground a to je to, čo počúvam ja. Myslím, že je to miesto, kde rastú skutočné hlasy. A môžem s radosťou povedať, že aj dnes je tu veľa skvelých spevákov, textárov alebo producentov.
A vy ste už označovaná ako legenda.
A viete čo? Som za to vďačná. Je to milé.
Kto je Dianne Reeves
Narodila sa v roku 1956 v Detroite. Študovala na Coloradskej univerzite. Svoj prvý štúdiový album Welcome to My Love vydala v roku 1982. V rokoch 1983 až 1986 bola na turné s Harrym Belafontem. Je jediná speváčka, ktorá bola ocenená cenou Grammy tri roky za sebou. Štvrtú Grammy Award získala v roku 2006 za soundtrack k filmu Dobrú noc a veľa šťastia, v ktorom si zahrala džezovú speváčku. Spolupracovala s umelcami ako George Duke alebo Tom Browne. Doteraz vydala 19 štúdiových albumov a nová platňa jej vyjde už túto jeseň.