"Poriadny umelec sa musí usilovať, aby bol príslušníkom čo najväčšieho počtu generácií," hovorieval básnik Ján Kostra a na tento jeho výrok som si spomenul v druhý májový víkend 2007 -- vtedy totiž vo svojom ateliéri oslavoval 85. narodeniny akademický sochár Tibor Bártfay a aj jemu prišli gratulovať všetky talentované generácie, ktorých rovesníkom sa stal v priebehu svojho tvorivého života.
A veruže to bývali generácie nielen talentované, ale aj krásne! Spomínam si, ako približne pred polstoročím, keď Tibor pracoval na rôznych variantoch Maríny, zdobili jeho ateliér nielen jej hlinené, ale aj živé, o inšpiráciu sa starajúce modely. Prirodzene, vzrušovali aj nás, básnikov Trnavskej skupiny -- do Tiborovho ateliéru nás uviedol Albín Brunovský, ktorý už vtedy s Tiborom Bártfayom a architektom Svetkom spolupracoval na spoločných projektoch (hoci sme všetci, vrátane Albína, mali len čosi vyše dvadsať rokov). A Tibor nielenže si aj s nami hneď potykal, ale dokonca sa ani nenahneval, keď mu raz Jano Stacho, inšpirovaný živou Marínou, poopravil tvary ktorejsi z tých hlinených. Vtedy mal Tibor okolo 35 rokov.
"A tak som pracoval, pracoval, až prišla päťdesiatka a myslel som si, že som už svoje dielo zavŕšil," prezradil svojim dnešným gratulantom. "Nuž dnes som prekvapený, keď vidím za sebou robotu z ďalších 35 rokov, pretože som si vôbec nevšimol, ako ubehli. A robím ďalej, ale nie pre zisk. Najcennejšie, čo môže človek v živote získať, sú priatelia, ktorí ho nikdy nezradia -- ďakujem vám, že ste prišli."
Slová ako z rozprávky! Aj pôvabná Erika Judíniová zo Smotánky, interviewujúca Tibora v zlatistom tieni Andersenovho sadrového modelu, si určite v tej chvíli uvedomila, že oproti nej nestojí nijaký starý kmeť, ale že i s ňou sa zhovára jej až nebezpečne šarmantný rovesník.
Ľubomír Feldek