Umelci u starostu

Dňa 18. októbra bolo svätého Lukáša, patróna umelcov, a pán starosta mestskej časti Bratislava -- Staré Mesto Peter Čiernik využil tento deň na to, aby pozval umelcov do Zichyho paláca. Veď -- ako povedal na uvítanie -- svätý Lukáš bol nielen evanjelista, ale aj lekár, umeniu ide o duševné zdravie, lekárom o telesné, všetkým nám ide o zdravie také aj onaké -- mestu a starostovi takisto. Umelci sa rozhovorili -- a pán starosta mohol byť spokojný. Popri užitočnej kritike zaznelo aj veľa chvály na krásu Starého Mesta i na to, ako spestrujú jeho všedný živor sviatočné udalosti. Režisér Gejza Ďuriak, autor 250 filmov o Bratislave, vyslovil presvedčenie, že sviatkov by malo byť ešte viac, mesto by malo žiť od sviatku po sviatok, od Lukáša po Martina, od Martina po Mikuláša... A sviatky by mali byť príležitosťou na zbližovanie náboženstiev, národov, kultúr, tak, ako to vždy bolo v Bratislave dobrým zvykom... Neodolal som a tiež som navrhol jeden sviatok -- čo keby sme si každý rok zopakovali odchod štúrovcov z bratislavského lýcea do Levoče? Podľa mňa totiž na tom štúrovskom voze vznikla v roku 1843 slovenská hymna a keď Janko Matuška zaspieval "zastavme sa, bratia, veď sa oni stratia", nebolo to vôbec zbabelé, znamenalo to "neodchádzajme, v Bratislave sme doma". Keď si to všetci uvedomíme, možno nás aj zamrzí, že sme si opravili hymnu, a časom to "sa" znova do hymny vrátime...
Lenže skôr, ako sa mohol môj návrh ujať, moja žena, ktorej tuším už nič nie je sväté, rozosmiala všetkých poznámkou, že štúrovci by sa do Bratislavy mohli potom vracať na pltiach... Ale odpúšťam jej to. Veď i to je sviatok, že Slovensko bolo minulý týždeň vyhodnotené ako jedna z desiatich krajín sveta s najväčšou slobodou slova.