Na Slovensku žije, tvorí a vystavuje toľko úžasných maliarov, že všetky ich výstavy ani nestíham. Alebo stihnem len vernisáž -- a tam je vtedy toľko ľudí, že sa ani nedostanem k vystaveným dielam. Ale niekedy mám priam štvorlístkové šťastie, že vernisáž zmeškám, a potom prídem o deň a som na výstave celkom sám.
Ako aj nedávno vernisáž Miša Studeného.
Mišo je môj starý kamarát. Spolu sme začínali, v tých istých časopisoch -- a niekedy sme boli dokonca spoluautormi. Mišo Studený miloval kaligram -- ten Apollinairov vynález, báseň, ktorá je zároveň aj obrazom -- a nahovoril ma, aby sme kaligramy celý rok robili na obálky Zorničky. Namaľoval napríklad na obálku poľovnícky klobúk -- a za klobúk zastrčil ako pierko moje tri verše, ktorým som ja zas dal obsah, primeraný tomu výtvarnému nápadu:
Spraviť báseň -- to je lov.
Z každej básne nosím potom
za klobúkom zopár slov.
A mal aj iné nápady. Keď žil v Modre, stretol tam raz pani učiteľku s vrecom a tá mu hovorí: "Predstavte si, pán Studený, kázala som žiakom na hodinu botaniky priniesť pár štvorlístkov -- a oni ich priniesli plné vrece. Nesiem to na družstvo sviniam."
"Štvorlístky sviniam? Taký zločin nesmiete spáchať!" vykríkol Mišo a kúpil od pani učiteľky to vrece za sto korún. Odvtedy lepí štvorlístky na obrazy, aby mu prinášali šťastie. A nielen jemu. Nedávno tie obrazy so štvorlístkami viseli aj v galérii Nova v Michalskej veži -- kto tam vošiel, toho obšťastnili. Mimochodom -- návštevníkov výstavy obšťastnili aj Mišo Studený a jeho Danica v životnej veľkosti, na obraze, ktorý sa volá Krajší už nebudeme. A nemali na sebe ani štvorlístok. Smolu mal iba ten, kto tú výstavu nestihol.