Je to už obohraná pesnička: Milan Kundera (*1929) sa svojej vlasti odcudzil, z pocitu nedocenenosti "trestá" českých čitateľov tým, že doma svoje knihy nevydáva, mrzutecky odmieta komunikovať s médiami... Práve takto sa začínajú a zväčša, žiaľ, aj končia takmer všetky články, ktoré v Česku od 90. rokov o Kunderovi vychádzajú. Že sú iba kopou vyprchaných klišé, možno pritom zistiť celkom ľahko, obyčajným zoradením faktov.
Nezabudol
Mohol sa vlasti odcudziť človek, ktorý na jej osud v období normalizácie svojimi článkami z parížskeho exilu upútal pozornosť celého sveta? Všeobecne povedané, mohol -- tým, ktorých moc násilne vytláča za hranice, sa to stáva. Stačí však prečítať si niektorú z Kunderových literárnych esejí, aby sme okamžite vycítili, že to nie je jeho prípad, že tu domov, rodné Brno, priatelia, česká kultúra tvoria prirodzené a neodmysliteľné východisko azda všetkých jeho úvah.
Tieto eseje vychádzajú od konca 90. rokov v brnianskom časopise Host, akoby nepostrehnuté práve tými, ktorí Kunderovi do omrzenia vyčítajú, že nám nechce poskytnúť to, čím obdarúva cudzinu. Vydavateľstvo Atlantis z nich aj z iných Kunderových textov vydalo od roku 2004 dokonca už štvoricu knižných publikácií. Pozorný čitateľ v nich nájde odpoveď napríklad i na to, prečo odmieta kontakt s médiami. Románopisec sa podľa neho vyjadruje výlučne svojím dielom, on sám, ako súkromná osoba, má za ním úplne zmiznúť. Okrem toho, obhajoba ľudskej intimity je podľa Kunderu vecou samotného "prežitia či zániku indivídua".
Nezanevrel
To je v čase neustáleho otvárania najrôznejších "trinástych komnát" tej či onej "celebrity" iste provokatívny názor. Veď individualitu akoby dnes tvoril práve iba súhrn intimít, bez toho, aby médiá zaujímalo, či je za nimi aj nejaká práca. Kundera nás vracia k poňatiu života ako sebatvorby, ku ktorej patrí aj rešpekt k ľudskému studu a právo na súkromie.
Niet preto podľa môjho názoru väčšieho omylu, než považovať samotného Kunderu na základe niektorých motívov jeho románov za libertína, človeka voľných mravov, ktorý len nadbieha čitateľským túžbam. To sa asi v najväčšej miere stalo v polovici 80. rokov pri exilovom vydaní Kunderovho románu Nesnesitelná lehkost bytí, a práve od vtedajších, často neľútostných, atakov českej kritiky voči autorovi sa odvodzuje trápna hypotéza o jeho dodnes trvajúcej urazenej márnomyseľnosti.
Nestíha
Ako je to v skutočnosti, bude si môcť čitateľ overiť sám, pretože Atlantis práve v týchto dňoch román vydáva. Možno stačí iba pripomenúť, že od jeho nemenej slávnej filmovej podoby z roku 1987 sa Kundera dištancoval, a to práve preto, že americký režisér Philip Kaufman nedokázal podľa jeho mienky vtlačiť erotickým motívom látky podobne existenciálny rozmer, ako sa to podarilo Jaromilovi Jirešovi pri filmovej adaptácii Kunderovho Žertu (1968).
Vydanie Nesnestelné lehkosti bytí tiež potvrdzuje, že napriek Kunderovým vysvetleniam, že sa chce venovať novej tvorbe, a preto nemá čas pripravovať na české vydanie svoje staršie tituly a prekladať tie, ktoré už napísal po francúzsky, na čitateľov doma nezabúda. Napokon, sľúbil to na moje požiadanie už v roku 1994. "Všetko pomaly pripravím na vydanie," napísal vtedy a iba pripojil príslovie, ktoré vraj používal francúzsky prezident Francois Mitterand: "Času treba dopriať čas."
Čitatelia povzbudzovaní kritikou sú však netrpezliví, a tak sa Kundera dočkal práve v tomto roku aj pirátskeho internetového prekladu svojho francúzsky písaného románu Totožnost (1997) a polemiky, v ktorej niektorí tento akt zjavne narušujúci autorské právo ešte obhajovali. Vlastne tým potvrdili, že Kunderova vášnivá obhajoba autorskej intimity a totožnosti tvorcu a diela je dnes nanajvýš na mieste.
Jan Lukeš, autor je publicista a priateľ Milana Kunderu
Kundera a jeho vlasť
Čo vyšlo v češtine
Nesmrteľnost -- román
Žert -- román
Valčík na rozloučenou -- román
Jakub a jeho pán -- divadelná hra
Směšné lásky -- poviedky
Nesnesitelná lehkost bytí -- román
Knihy, ktoré v češtine nikdy nevyšli
La Lenteur (Pomalosť), 1993 -- román
Les Testaments trahis (Zradené testamenty), 1995 -- eseje
L'Identité (Totožnost), 1997 -- krátký román
L'Ignorance (Nevědomost), 2003 -- román
Le Rideau (Opona), 2005 -- esej
Vyšlo v češtine pred rokom 1993
Kniha smíchu a zapomění -- román
Umění románu -- literárnovedná štúdia
Pozn. red.: V slovenskom preklade Kundera ešte nevyšiel.