V Olšavici pri Levoči je Mikulášov ako maku. Takmer každý šiesty muž v tejto malebnej vieske, v ktorej žije asi 150 mužov, sa hrdí menom Mikuláš. Nosiť meno najobľúbenejšieho svätca na svete je takmer tradícia, ktorá sa dedí z otca na syna. V Olšavici na Mikuláša dodnes veria, ako sa verí na dobro, a každý rok potichučky čakajú na čaro zázrakov. Nie je však Mikuláš ako Mikuláš...
Tesne pred svätým Mikulášom prihnali svorky vyhladovaných vlkov do dediny vysokú zver. Mikulášovi Zubaľovi nakúkajú večer jelene cez plot do humna. Stratili svoju plachosť a hľadajú ochranu u ľudí. Prirodzený rešpekt stratili dokonca aj pred dvoma obrovskými pastierskymi v psami v Mikulášovom dvore.
Zima v tejto horskej vieske v Levočskom pohorí, asi 800 metrov nad morom, je studená, ľudia tu však voňajú človečinou...
Dedo Mráz na samote
Mikuláš Zubaľ je najstarší nositeľ mena biskupa z Myre v dedine. Čoskoro bude mať už 80 rokov. Býva sám na samote Mlynok, v obrovskom dome s veľkým gazdovským dvorom. Vo vedľajšom dome býva jeho takmer storočná mama. Starká väčšinu dňa presedí na lavičke pri okne. Mikuláš jej varí a upratuje. Ešte donedávna s mamkou prehodil slovko, ibaže starenka už skoro načisto stratila sluch, tak sa Mikuláš zavše prihovára iba svojim pastierskym psom. Tie ho počúvajú na každé slovo.
Keď kráčame do jeho domu, pod nohami vŕzga čerstvo napadaný sneh a mráz nemilosrdne štípe. V pivničnej miestnosti, kde Mikuláš strávi väčšinu dňa, je príjemne teplo. Z veľkej keramickej piecky sála teplo, z nízkeho stropu visí obyčajná lampa a sliepňavo žmurká.
Mikuláš sa postavil uprostred izbietky. Hovorí, že nikdy neoslavoval svoje meniny a jeho slávny menovec mu nikdy nevložil do bagandže karamelový cukrík ani orech. Takisto ani on nikdy nikoho neobdaril v tento magický večer.
"Za mojich čias to nebolo," rozpačito sa usmieva. "Ktože by márnil čas na také taľafatky," mávne vzápätí rukou.
Tento Mikuláš mal v detstve iné starosti - obriadiť statok, vykydať hnoj a drieť na poli od rána do večera. Po chvíľke sa však rozpamätáva na deda Mráza. To už však pracoval na výstavbe Trate mládeže, neskoršie vojenčil, potom robil kdesi v Čechách... Mikuláš Zubaľ na Mikuláša nikdy nemal čas.
Mikulášska mama
Prvý muž v Olšavici je tiež, akože ináč, Mikuláš. Aj jeho otec bol Mikuláš, aj starší syn je Mikuláš. "Lekár skoro onemel, keď som mu povedala, že môj prvorodený syn bude Mikuláš," usmieva sa Mikulášova manželka Helena Demočková .
V ich rodine si všetci Mikulášovia večer vyčistia topánky a postavia ich do pootvoreného okna.
"Náš syn Mikuláš vydržal celú noc sedieť pri okne a vyzerať v tme Mikuláša," hovorí Helena.
Mikuláš mladší veril, rovnako ako jeho otec Mikuláš, na Mikuláša až po štvrtú triedu v základnej škole. Obaja dlho nevedeli pochopiť, že maškrty do ich topánok vkladajú ich matky.
Mama Helena vstáva v rodine prvá a ešte pred odchodom do úradu v Levoči vloží do vyleštených topánok svojich štyroch chlapov maškrty. Pomaranč, jablko, cukrovinky... Aj šoférovi prvého robotníckeho autobusu, ktorý ju pred piatou odváža z Olšavice do Levoče za prácou, dá cukrík alebo orech, zabalený v hodvábnom papieriku. "Vozí ma do práce, zaslúži si," hovorí.
V Olšavici napriek tomu, že každý šiesty muž je Mikuláš, pod biskupským rúchom je dievčina... Snímka Jožo T. Schön
Dvaja Mikulášovia, starosta Mikuláš Demočko (vľavo) a Mikuláš Zubaľ. Snímka Jožo T. Schön
Hou, hou, hou, detičky, ku mne sa, ku mne sa... Snímka: archív
Tradícia ako remeň
V Olšavici sú takmer všetci dedinčania príbuzní. "Minimálne tri štvrtiny obyvateľov sú príbuzní," odhaduje Mikuláš Demočko. Ešte donedávna totiž platilo, že sa sobášili len medzi svojimi. Dnes to už neplatí. Aj starostova manželka je zo susednej dedinky Nižné Repaše. Mikulášsku tradíciu však dodržiavajú skutočne ako sa na jednu veľkú rodinu patrí.
Od Filipoviek (meniny apoštola Filipa, 24. novembra) až do Vianoc sa nesmie v dedine uskutočniť žiadna muzika (starosta by ju ani nedovolil), dokonca ani tamojšia mládež nechodí na diskotéku, muži sa snažia menej chodiť do miestnej krčmy, menej popíjajú aj fajčia, menej sa spieva, pozerá televízor alebo počúva rádio. V tomto pôstnom čase sa dokonca v dedine nestroja ani svadby. Ani vtedy nie, ak je mladým veľmi naponáhlo. V krajnom prípade sú dovolené krstiny. Bujará oslava sa však neodporúča ani vtedy, ba ani v prípade, ak vítajú do rodiny olšavských Mikulášov nového Mikuláša. "Iba ak striedmo," poznamenal starosta Mikuláš Demočko. Jeho syn Mikuláš, ako muzikant, síce v tom čase stráca kšefty, ale tradícia je tradícia.
Mikuláš je žena
Aj miestny gréckokatolícky kostol z roku 1308 patrí svätému Mikulášovi. Práve v ňom sa na večernej omši odohráva hlavné mikulášske dejstvo v Olšavici. Mikuláš rozdá všetkým deťom sladkosti. V dedinke ich je asi 60 a pre všetky deti ich kupuje obecný úrad. Na každé dieťa obec oferuje asi sto korún. Tak to funguje už roky.
"Náš Mikuláš však nie je ten typický americký, má červenú biskupskú mitru a biele rúcho od pána farára," hovorí Mikuláš Demočko. "A skoro vôbec s ním nechodia anjelici ani čerti, veď aj skutočný Mikuláš chodil pod okná chudobných sám," tvrdí.
V posledných rokoch však majú v Olšavici problém s Mikulášom. Aj keď ich je tu ako maku, posledné dva roky bola za Mikuláša - žena. Osemnásťočná dievčina sa pýri pri odhalení svojho tajomstva ako pivónia.
"Dva roky sa to darilo ututlať, teraz to už všetky deti vedia, takže ja s Mikulášom končím," usmieva sa...