Nebojí sa experimentovať s hudbou sixties a elektronickými zvukmi. Bez hudby si život nevie predstaviť, pretože je soľou jeho života. Drží sa najmä hesla poznaj svojho nepriateľa. "Dnes už ťažko príde nový Beatles," hovorí pre HN Laco Lučenič.
Pre väčšinu Slovákov ste najmä ten "fasa flegmatický týpek zo SuperStar". Nehnevá vás občas fakt, že si vás ľudia zafixovali vďaka megaprojektu, ktorý prišiel na Slovensko? Viete si predstaviť, čo by sa bolo stalo, ak by sa tento projekt na Slovensko nakoniec nedostal?
To si netrúfam povedať, lebo život vždy niečo prinesie - možno by bola iná súťaž, alebo možno aj atómový konflikt, ktovie. Nehnevá ma to, s trochou cynizmu platí, že účel svätí prostriedky. Koniec koncov je to dobrovoľná záležitosť nielen zo strany našej, ale aj zo strany súťažiacich. Takže, ak by som nebol chcel, tak by som to neurobil. Takáto situácia patrí do kategórie predvídateľných. Navyše, vyskytnesa veľa možností, aby sa človek prejavil. Divák si potom z tej mozaiky môže poskladať svoj vlastný názor na človeka a myslím si, že práve o to ide. A hlavne neztotožňujem sa s názorom, že pred tým o mne nikto nevedel a moj letopočet sa začína od nuly práve pri SHS1.
Na druhej strane, aj vďaka projektu, akým je Slovensko hľadá SuperStar, ste sa dostali do povedomia mladých ľudí, ktorí si skôr či neskôr začali klásť otázku, kto vlastne Laco Lučenič je...
Úplne prakticky povedané, čoraz častejšie prišla otázka "a čo ten Lučenič, kde je on, čo to mal so Žbirkom"? A potom sa to všetko začne jedno od druhého odvíjať. Horšie by bolo, ak by sa to skončilo tak, že "a ty čo robíš okrem toho, že si v SuperStar"? Ja však som a zostanem hudobníkom.
Muzikant Laco Lučenič zostal verný osvedčenému štýlu. Snímka: HN/Štefan Laktiš
Do porotcovského kresla SuperStar ste zasadli už tretíkrát. Prirástla vám za ten čas úloha porotcu v najsledovanejšej šou na Slovensku k srdcu?
Keď je to takto rozložené do času, človek je vlastne dosť intenzívne postavený pred otázku, aký má k tomu vzťah. Z vlastného presvedčenia nevyhľadávam konflikty a prevažuje u mňa tendencia hľadať vo všetko skôr pozitívny moment, i keď to občas býva zložité. Rozhodnutie robiť porotcu v SuperStar bolo dobrovoľné. Na rozdiel od Paľa Haberu, ktorý mal "zmáknutú" celú americkú SuperStar, ja som o SuperStar iba matne tušil.
Ak by nakoniec televízie spustili aj SHS 4 alebo inú spevácku talentovú súťaž (okrem SHS4 sa diskutuje najmä o X- Factore a Got Talent), ak by opäť prišla ponuka, zasadli by ste do porotcovského kresla opäť?
K úplne iným súťažiam nemám zatiaľ žiadny vyhranený postoj, pretože by som v prvom štádiu nevedel posúdiť, čo ma čaká. No v súvislostiach s SHS by som nemenil svoj názor a stanovisko, lebo v tomto prípade ide už o dosť intenzívny vzťah. SHS si teraz dožičí zaslúžený oddych a ak budem oslovený, nevidím dôvod, prečo by som sa nezúčastnil.
Prečo sa z dvoch sérií súťaže zatiaľ podarilo zviditeľniť iba Zdenke Prednej a Petrovi Cmorikovi?
Súčasťou princípu je fakt, že súťažiaci dostanú možnosť užiť si niečo ako demo verziu kariéry. Predstavte si u 15-16 ročného človeka trébars len dôsledky pocitu, že manipuluje istým spôsobom s masami. V priebehu celej súťaže ho ľudia denne riešia, či je lepší, či je horší - jeho sebavedomie rastie, až príde záver. A keď príde koniec, všetky dvere sa zabuchnú. Samozrejme, sú tu zmluvy tých najexponovanejších, čo majú právo na album. Zo začiatku to vyzerá veľmi sľubne, no neuvedomujú si, že sa to všetko skončilo. Zrazu prídu do styku s realitou - všetci producenti sa chcú na nich realizovať, každý im chce urobiť pesničky. Zväčša ich zaujímajú iba kvôli rýchlo zarobeným peniazom.
Prejdime však na iné projekty - tie vaše. Na svojom konte máte okrem siedmich vašich sólových albumov aj množstvo spoluprác, a mnoho albumov ste aj produkovali najmä slovenským skupinám. "Netrpí" vaša kariéra na konto produkcií a spoluprác na iných projektoch?
Myslím, že je nereálne, aby som sa zrazu pristihol, že robím iba pre iných. Jasné, že bolo aj takéto obdobie. Ale vždy je ohraničené. A som dostatočne excentrický typ na to, aby som si povedal, že to najlepšie som zo seba ešte stále nedostal a vlastne to všetko ešte len príde. Navyše, pri produkciách som využil približne polovicu ponúk a dajme tomu, svojich fyzických možností. Myslím, že som sa nepretrhol, a stále sa priebežne venujem svojim projektom. Nikdy si k práci nesadám s pocitom, že "nevstanem, kým nebudem mať hotový album". Väčšinou sú to fázy, v ktorých tvorím. A samozrejme, v poslednej dobe všetko ovplyvňuje ten známy a aktuálny časový limit. Avšak v našej branži je dôležité mať možnosť časového odstupu pri jeho finálnom posudzovaní.
Ste teda človek, ktorý dáva viac na kvalitu ako na kvantitu...
Podmienkou produkcie smerom von je pre mňa moment záujmu, vzbudený vo mne. Skrátka musí ma to baviť, aby som mal pocit, že sa môžem tým smerom realizovať a ponúknuť hodnotný vklad. A na úrovni zvanej "zdarma" to je dosť zložité.
Plánujete niečo bližšie s tým "zadarmo"?
V rámci svojej hudobnej značky plánujem edíciu titulov a performerov, ktorí sú mimo oblasti záujmu (ešte stále) kompetentných médií, čo mi vymedzuje značne široké pole pôsobnosti. Chcel by som mladým vydávať na rôznych kompiláciách ich vlastné veci. V poslednom čase som dostal demá od niektorých kapiel, ktoré sú pozoruhodne zrelé a majú vlastný názor a vlastnú tvár.
Rozhodovali ste sa medzi hudbou a niečím iným?
Ja som sa nikdy nerozhodoval, pre mňa je hudba nedeliteľnou súčasťou života. Dokonca aj môj prvý úraz má spojenie s hudbou. Ako 6-ročný som pobehoval okolo stola s dáždnikom a simuloval som dychovku. Potkol som sa a nešťastne som si ten dáždnik vrazil do hrdla, mandľa bola odtrhnutá a nasledovala cesta do detskej nemocnice, ktorá bola, našťastie, iba 5 minút peši. Už tam sa to začalo.
Nikdy ste neprišli do takého momentu, keď by ste povedali: "Končím!"?
Nie, nikdy mi nezišlo na um, že "prásknem" s tým celým. Vždy stačí "prásknuť" iba s určitým levelom tej činnosti, ale tá hudba zostane, pretože je s mojím životom príliš previazaná.
Existujú podľa vás originálne skupiny?
Na nikoho sa nepodobať dnes znamená niečo iné, ako to bolo kedysi. V minulosti to znamenalo prakticky doslova, že niekto prišiel s niečím skutočne novým. A práve vďaka tomu, , že "všetko už bolo", plus technologický pokrok, je jedinečnosť postavená na špecifických kombináciach toho, čo už poznáme. Dnes už neprídu noví Beatles a nepostavia všetko na hlavu.
Veľa sa o vás hovorilo najmä v spojitosti s Modusom, o tom, ako vás a Mekyho Žbirku vyhodil zo skupiny Janko Lehotský. Aký je dnes váš vzťah s Jankom Lehotským?
Janko Lehotsky je milý človek, ktorý jednoducho potreboval nestratiť tvár, pretože vedel, že aj tak odideme.
Rovnako sa vravelo aj o naštrbenom vzťahu s Mekym Žbirkom...
To je už asi tzv. syndróm nudného manželstva. V podstate sme spolu existovali asi 15 rokov a začalo z toho byť klišé. Jednoducho to takto priniesol život a obaja sme sa podla toho zariadili a nie je mi známy žiadny zásadný problém, ktorý by medzi nami vznikol. A okrem toho v tom obdobi som riešil vážny zdravotný problém syna Ladislava a rozdelenie pracovnej spolupráce s Mekym sa mi zdalo úplne normálne.
Koľko má váš syn teraz rokov?
Teraz má 16 rokov. Chodí na strednú špeciálnu školu. Lacko je velmi sikovny a huzevnaty, i napriek nepriazni osudu dosiahol velmi vela, je to pohodovy clovek s velkym hudobnym talentom.
Začali ste v tom období brať život inak?
Iste, takato životná skusenosť zatrasie s každým človekom. Mnohé veci, ktoré som dovtedy vnímal viac okrajovo vystúpili do popredia, viac si vážim obyčajné každodenné situácie, viem sa tešiť z maličkostí. A to všetko možno aj práve kvôli tomu, že mám vrodený pozitívny vzťah k životu a môj syn ho zdedil po mne.
Keď by ste sa spätne pozreli na svoj život, je v ňom niečo, čo ľutujete?
Nie stojim si za všetkým, iba občas plytvám časom...
Asi najväčšou túžbou každej mediálne známej osoby je udržať si svoje súkromie mimo dosahu bulváru. Niekedy sa to však nedarí, a preto sa na pretras dostalo aj vaše súkromie, vzťahy, manželstvo. Asi najdlhšie sa v bulvári hovorilo o tom, aký ste otec.
Povazujem za scestné ak si ľudia cez médiá odkazujú súkromné veci. Ľudia ma poznajú ako človeka otvoreného a prístupného, to isté platí aj v mojom súkromi. Celú túto nechutnú záležitosť považujem len za maličký úspech bulvárneho "písalka", ktorému sa podaril takýto úlovok. Nikdy neprestanem považovať za hlúpe a nedomyslené riešiť rodinné a intímne vzťahy na mediálnej úrovni.
V hudobnom priemysle sa často vyskytujú drogy. Aj o vás sa určitý čas niečo pošuškávalo. Je to skutočne pravda?
Už som sa vyjadril, že k týmto veciam som pristupoval v duchu hesla, poznaj svojho nepriateľa. Napríklad na zájazdoch v takej nečakanej krajine akou bol Sovietsky zväz. Ale nikdy ma to neoslovilo. Môj mierne prispatý výraz v niekom občas vyvolá pocit, že "ten je zhúlený". Lenže, musím sklamať všetkých tých neomylných, pretože sa drogám nevenujem. Dokonca ma nebaví ani alkohol. Jediné, ˇo mi chutí, sú cigarety, aj to bohužiaľ...
Vie sa o vás, že ste milovníkom hudby 60. rokov. Rovnako aj Depeche Mode. Dnes sú v kurze najmä indie a alternatívne skupiny a všade pretláčaný vyumelkovaný pop. Nestráca tým hudba kvalitu?
Je to vlastne len nedostatkom vyjadrovacích schopností. Hudba nie je dobrá alebo zlá. Vlastne len dobrá, to ostatné nie je muzika. Ja mám však jedno šťastie, je to asi danosť, s ktorou som sa musel narodiť- aj keď som stokrát niečomu prepadol - sixties, Beatles, Depeche Mode - veľmi si viem prežiť koniec tohto všetkého. Samozrejme, teraz sa tvárim strašne múdro, no voľakedy som tieto veci pociťoval najmä podvedome, z nejakých impulzov a rovnako podvedome som sa k nim aj staval. Nikdy som však nezastal na jednom bode, ako sa to väčšinou stáva, že ľudia zostanú a zostarnú s tou svojou muzikou. V tých jednotlivých prípadoch sú do konca života schopní tvrdiť, že práve tou ich muzikou sa skončil vývoj muziky a všetko ostatné už nestojí za nič. Ja však v určitých momentoch začínam hľadať ďalej a vždy niečo príde. Dnes technológie pokročili tak ďaleko, že každý, kto má záujem, môže urobiť veľmi solídne nahrávky. Vďaka internetu narástli naše možnosti geometrickým radom. Na druhej strane však technologický rozvoj vo veľkej miere zaslúžil o uniformitu a zvetralosť populárnej hudby.
Projekt Satisfactory vzdáva hold 60. rokom, je akousi encyklopédiou. Okrem Beatles na ňom nájdeme aj Yardbirds, Rolling Stones a aj ostatné, často slovenskému poslucháčovi menej známe skupiny. V médiách už koluje informácia, že plánujete aj Satisfactory II, ktorá by mala byť venovaná slovenskej tvorbe....
Ako to už býva, medzitým veci nabrali iné smerovanie. Satisfactory má za sebou 4 roky repríz a premiéru vo februári pred prvou SuperStar v roku 2004. Bol to na slovenské pomery dosť zaujímavý počin - bez albumu som vyšiel na turné, ktoré bolo vypredané, z čoho sa teším. Materiál na Satisfactory prináša neuveriteľné možnosti. Úspech tohto projektu je povzbudivý a zaväzujúci a ja sa teším, že na jeseň predstavvím dramaturgicky a režijne nový projekt
V decembri ste vydali svoj siedmy štúdiový album XLL, s jeho distribúciou ste však začali na slovenské pomery trocha nevšedne - cez internet. Ako to prijali fanúšikovia?
Album vyšiel pod mojou značkou doubleL records 17.decembra 2007. Nemalo význam tlačiť ho v tom čase na vianočný trh, zdalo sa nám oveľa atraktívnejšie posunúť ho záujemcom cez internet. Samozrejme, nezabudol som ani na vianočný darček v podobe piatich bonustrackov pre prvých 500 objednávateľov. A stretlo sa to s veľkým záujmom. S nadšením vítam úlohu internetu v tejto sfére. Mení to celú situáciu. Úplne jednoznačné pohyby v tomto smere sú napríklad v kauze Radiohead. Mnohí si povedali, že to spravia tak isto - lenže nestačí prísť a skopírovať. Druhýkrát by sa to ani samotným Radiohead už tak nepodarilo. Má to priveľa atribútov, ktoré sú dôležité tu a teraz.
Vaša tvorba je odjakživa označovaná za nadčasovú, inovátorskú. Nemrzelo vás, že nehrali vašu tvorbu, ale napríklad Elán?
Jasné, že ma to mrzí. Svoju cestu som si vybral sám a stojím si za tým a nič neľutujem. Je to ako s dievčatami - ich príťažlivosť nespočíva len v blond vlasoch a štíhlosti, ale práve v inakosti.
Ste rád, že ste si nezvolili tú schodnejšiu cestu?
Nebudem na túto tému veľa hovoriť, lebo je veľmi jednoduché k tomu skĺznuť a strašne nerád by som sa znevažujúco rozprával o tých, ktorí predávajú, lebo to zase nie je vôbec treba. Pre mňa je to stimul niečo robiť. Človek má milión príkladov okolo seba. Sú tu aj ľudia, ktorí ak by sa rozhodli, že si ľahnú, už nikdy nemusia vstať. Teraz však ide o to, čo je skutočne dobré.