Winston Churchill, v tom čase poslanec britského parlamentu, tými pamätnými slovami privítal vtedajšieho britského premiéra Nevilla Chamberlaina po návrate do vlasti. Chamberlain vtedy víťazoslávne mával kópiou čerstvo podpísanej dohody so slovami: "Podarilo sa nám zachrániť mier.“ Mal pravdu. Tým, že dovolil Nemecku zmocniť sa časti Československa, zachránil mier takmer až na celý rok.
Až kým sa nenaplnilo Churchillovo proroctvo a hitlerovské Nemecko spolu so Sovietskym zväzom nezačali útokom na Poľsko 1. septembra 1939 druhú svetovú vojnu.
Nemuseli toľkí umrieť
Druhá svetová vojna, najstrašnejšia pohroma v dejinách, v ktorej prišlo o život 60 miliónov ľudí, sa pritom možno vôbec nemusela odohrať. V čase podpisu Mníchovskej dohody, ktorá uvidela svetlo sveta v skorých ranných hodinách 30. septembra 1938, jej ešte totiž bolo možné zabrániť. Vtedajšie Nemecko, napriek veľkohubým vyhláseniam šialeného kancelára Adolfa Hitlera, nemalo reálnu silu na otvorený konflikt s Francúzskom, Veľkou Britániou a Československom.
"Ak by Francúzi odmietli Hitlerove požiadavky a postavili sa v septembri 1938 za Československo, Nemci by v prípade konfliktu boli s najväčšou pravdepodobnosťou porazení,“ hovorí vojenský historik Miroslav Čaplovič.
Naše ostré zuby
Nemeckí generáli dobre vedeli, čo si ich kancelár nechcel pripustiť, že sila nemeckej armády v roku 1938 dosť zaostáva za silou Hitlerových plamenných rečí. Československo nemalo síce šancu samo sa ubrániť Nemecku, ale rozhodne by preň nebolo malinou na torte. "Československá armáda patrila v roku 1938 medzi najmodernejšie armády v Európe,“ tvrdí Čaplovič.
Bola dobre vyzbrojená aj vycvičená, navyše odhodlaná postaviť sa agresorovi. Potom, ako prezident Edvard Beneš vyhlásil 23. septembra 1938 pod hrozbou bezprostredného nemeckého útoku všeobecnú mobilizáciu, disponoval prvá republika približne 1,5 milióna vojakov.
K tomu treba pripočítať 226 ťažkých a okolo desaťtisíc ľahších pevností rozmiestnených na hraniciach krajiny, schopných istý čas odolávať aj sústredenému náporu tankových divízií. V spojenectve s Francúzskom, ktoré malo v tom čase najsilnejšiu a najlepšie vyzbrojenú armádu na svete, sme mohli prípadnému útoku odolať, a možno i triumfovať nad fašistickým agresorom. Skrátka, mali sme šancu udusiť rozhárajúcu sa iskru najstrašnejšej vojny v dejinách už v zárodku. Nestalo sa.
Strach z vojny, ktorý plodí vojnu
"Britský premiér Neville Chamberlain už od roku 1937, keď nastúpil do funkcie, sa zo všetkých síl snažil integrovať Nemecko do európskych hospodárskych a politických štruktúr. Francúzsko sa zase nechcelo zapliesť do ďalšej ničivej vojny, takže malo s Veľkou Britániou spoločný záujem na mierovom riešení problému územia Sudetov obývaných nemeckou menšinou v Československu,“ vysvetľuje pasivitu mocností zoči-voči Hitlerovým nárokom historička Eva Irmanová.
O čo vlastne išlo? Čo mala vyriešiť Mníchovská dohoda? Hitler žiadal, aby Československo odstúpilo Nemecku územia, ktoré boli obývané nemeckou menšinou, v opačnom prípade hrozil vojenským útokom. Francúzsko, ktoré bolo spojencom Československa, by sa v takom prípade muselo do situácie vojensky zaangažovať.
Francúzsky premiér Édouard Daladier však nechcel ísť do boja. Jeho krajina si ešte živo pamätala hrôzy prvej svetovej vojny a nikto si neprial ich zopakovať. Západní politici dúfali, že prvá svetová vojna bude navždy poslednou, a mysleli si, že podpisom dohody, ktorou dovolili Hitlerovi odkrojiť si z Československa, tento stav udržia. Veľmi sa však prerátali.
Rozbehnutý valec
"Francúzsko i Veľká Británia išli do vojny v podstate len o nejakú krátku dobu po podpise Mníchovskej dohody, no za oveľa horších podmienok,“ hovorí politológ Tomáš Zálešák. Od podpisu Mníchovskej dohody po vypuknutie druhej svetovej vojny uplynul bez jedného mesiaca rok. Čo sa za ten čas zmenilo tak nenávratne, že rozbehnutá mašinéria nemeckej armády začala valcovať všetko, čo sa jej postavilo do cesty?
Predovšetkým to bolo horúčkovité nemecké zbrojenie, aktívna príprava na útočnú vojnu. Hitler navyše využil strach, priznajme si, že vo svetle gulagov a politických vrážd aj oprávnený, ktorý paralyzoval Západ vo vzťahu k Sovietskemu zväzu. Francúzsko ani Veľká Británia nedokázali uzavrieť spojenectvo so Stalinom, ktoré by eventuálne mohlo viesť k eliminácii fašistickej hrozby. Napokon to viedlo k nečakanému paktu dvoch diktátorov. Zmluvu o neútočení s tajným dodatkom o rozdelení Poľska podpísali Nemecko a ZSSR v auguste 1939.
Ešte predtým sa Hitler zmocnil ďalšej dôležitej podpory pre svoje vojenské plány. Rozbitie Československa v marci 1939 totiž do jeho rúk priamo vložilo všetky české zbrojovky a nepriamo, prostredníctvom bábkového štátu na čele s Jozefom Tisom, i slovenské. "Nemecko bez boja získalo výstroj a výzbroj českej armády plus všetky zbrojárske podniky. Keby toto nemali, pravdepodobne by nemali 1. septembra 1939 dosť síl na útok na Poľsko,“ myslí si Miroslav Čaplovič.
Ústupok ako slabosť
Vzhľadom na Hitlerove šialenstvo a vizionárstvo triumfu árijskej rasy, o ktorom písal vo svojom diele Mein Kampf, by vojna pravdepodobne začala aj tak. Ale začala by pre Nemecko nevýhodne, v čase, keď bolo možné Nemcov zastaviť pri oveľa nižších stratách. Chýbalo však odhodlanie, ochota bojovať.
Chamberlain i Daladier sa báli Hitlera, ktorý bol nevypočítateľný a nebezpečný. "Hitlerovi protivníci boli v situáciách jeho zastrašovania vždy pozadu,“ hovorí psychológ Dušan Ondrušek.
Hitlerovi jeho patológia osobnosti dosť pomáhala. Jednak veril tomu, čo si sám vymyslel, jednak bol odhodlaný bojovať, kým jeho protivníci sa snažili za každú cenu boju vyhnúť.
"Agresiu psychopatov nemôže zastaviť šľachetné správanie či nevšímavosť. Toho, kto ustupuje, totiž vnímajú ako slabocha a jeho ústupok pre seba interpretujú ako povzbudenie,“ dodáva psychológ. Jediné, čo môže psychopatických agresorov zastaviť, je rovnako agresia, z druhej strany. Na tú však v Mníchove chýbalo odhodlanie.
Zelená červeným
Tieňa "mníchovskej zrady“, ako podpis potupnej dohody označujú v Česku, sme sa už nikdy celkom nezbavili. "V priebehu druhej svetovej vojny sa exilový československý prezident Beneš začal po skúsenostiach z Mníchova orientovať na Rusko. Videl v ňom nového potenciálneho spojenca pre Československo pre prípad ďalšieho útoku z Nemecka,“ hovorí historička Irmanová. V decembri 1943 navštívil Beneš Moskvu, kde so ZSSR podpísal zmluvu o priateľstve a vzájomnej pomoci, ako aj o povojnovej spolupráci. "Spolupráca so Sovietskym zväzom mala byť po novom najdôležitejším článkom zahraničnej politiky Československa.“
Ďalší vývoj situácie je smutne známy. Sovieti šikovne využili ponúknutý Benešov prst a vzali si celú ruku. Povojnové Československo dokázalo len necelé tri roky vzdorovať boľševickému tlaku, napokon ho, aj pričinením Benešovej proruskej orientácie, vo februári 1948 zaplavila červená potopa.
Memento a Irán
Nie je to len smutný osud Československa, ktoré bolo pre zbabelosť svojich spojencov odsúdené na trpké desaťročia hanby, prečo si nemôžeme dovoliť zabudnúť na Mníchov 1938. Je totiž mementom s oveľa širším posolstvom. V septembri 1938 politici poznali plány Adolfa Hitlera, vedeli, o čom je Mein Kampf. Tvárili sa však, že nič nevidia. Vo svojej zbabelosti slepo verili, že Hitlerovi skutočne ide len o to, čo deklaroval, teda aby sudetskí Nemci žili v Nemecku.
Dnes stojíme pred výzvami porovnateľnými, ak nie oveľa strašnejšími, ako pred druhou svetovou vojnou. Každý napríklad vie, aké sú plány šialeného iránskeho diktátora Mahmúda Ahmadínedžáda, každý pozná jeho snahu získať jadrové zbrane. Mnohí poznajú aj ideológiu, o ktorú sa opiera, rovnako nenávistnú a násilnú ako fašizmus. Napriek tomu však Európa opäť zatvára oči. Opäť sa tvári, že sa nič vážne nedeje a uspokojuje sa s vágnymi vyhláseniami a memorandami.
"Irán je krajinou náboženských a revolučných fanatikov. Ak získa jadrovú zbraň, situácia sa radikálne zmení. Akýkoľvek pokus zvrátiť jeho prípadné agresívne plány bude stáť oveľa vyššiu cenu. Bude sa totiž hrať na inom, oveľa nevýhodnejšom hracom poli pre Európu i USA, nehovoriac o Izraeli,“ hovorí Tomáš Zálešák.
Naši predkovia verili, že keď budú ustupovať Hitlerovi, zachránia mier. Dnes mnohí veria, že ak budú ustupovať Ahmadínedžádovi, ten možno časom "vymaže Izrael z mapy sveta“, ale inak sa snáď nič vážne nestane. Krátkozrakosť niekedy nemá hranice.
| Prečítajte si aj: |
| Proti Nemecku sme nemali sami šancu Vojenský historik Pavel Šrámek pre HN: Československá armáda patrila v roku 1938 k najmodernejším na svete. Mali sme šancu ubrániť sa Nemecku? Samotné Československo nemalo šancu ubrániť sa v prípade vojny s Nemeckom. Naša armáda síce mohla Nemcom spôsobiť ťažké straty, ale aby sa ubránila, potrebovala pomoc spojencov. Bol rozpad Československa v marci 1939 priamym dôsledkom mníchovského diktátu? Rozbitie Československa bolo ďalším krokom Nemecka k cieľom vytýčeným v knihe Mein Kampf. Hitler ho plánoval už od jesene 1938, aj keď verejne vyhlasoval, že po získaní Sudet už žiadne územné požiadavky mať nebude. Okupácia českých krajín v marci 1939 teda mnohých zaskočila, vrátane západných politikov. Prekvapila aj československých politikov a vojakov, ktorí verili, že pomníchovskému Československu bude umožnená existencia. Celý článok >> |
| Mníchovská dohoda Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodli so zreteľom na dohodu, ktorá bola v podstate dosiahnutá, o odstúpení sudetonemeckého územia, na týchto podmienkach a spôsoboch tohto odstúpenia: § 1 Vypratávanie územia sa začne 1. októbra. § 2 Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodujú v tom, že vypratávanie bude vykonané do 10. októbra. § 3 Podmienky vypratania podrobne určí medzinárodný výbor zložený so zástupcov Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Československa. § 4 Postupné obsadzovanie prevažne nemeckých území nemeckými oddielmi sa začne 1. októbra. § 5 Medzinárodný výbor uvedený v § 3 určí územia, v ktorých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie. Tieto územia budú až do skončenia ľudového hlasovania obsadené medzinárodnými jednotkami. § 6 Konečné vymedzenie hraníc vykoná medzinárodný výbor. § 7 Zavedie sa opčné právo na presídlenie do odstúpených území a na vysťahovanie z nich. Opcie musia byť vykonané v priebehu šiestich mesiacov odo dňa uzavretia tejto dohody. § 8 Československá vláda prepustí v lehote štyroch týždňov odo dňa uzavretia tejto dohody sudetských Nemcov, ktorí si toto prepustenie želajú, zo svojich vojenských a policajných jednotiek. V rovnakej lehote československá vláda tiež prepustí sudetonemeckých väzňov, ktorí si odpykávajú tresty odňatia slobody za politické trestné činy. Mníchov 29. septembra 1939 Podpísaní: |