Koncom roka obchody rozprášili Poliaci, tento rok sa musíme brániť my. Slovenská obchodná inšpekcia zakázala 27 takýchto „darčekov“. A Hospodárske noviny našli „šialené obchody“, ktoré ich veselo predávajú ďalej.
Tak pekne od začiatku. Ak sa povie predajňa suvenírov, prídu vám na um kľúčenky, perá s logami, možno magnetky. A keď sa povie crazy shop, asi vás napadne, že tie suveníry budú o čosi šialenejšie. A aj sú. Suveníry z Crazy shopov sa totiž zahrávajú so šialenstvom smrti.
„V Európskej únii sa potvrdilo najmenej 39 úmrtí, ktorých príčinou bol mefedrón (látka, ktorú niektoré predávané výrobky obsahujú, pozn. red.),“ vysvetľuje Jozef Slaný, riaditeľ odboru farmácie ministerstva zdravotníctva. Na Slovensku zatiaľ na úmrtnom liste nemá nikto napísané: „Príčina smrti: mefedrón.“ Ale možno len preto, že oficiálne psychotropnou látkou sa stane až od marca.
Smrteľný úder zberateľom
Darčeková predajňa ako každá iná, len popri vodných fajkách, zapaľovačoch a tabaku tam nájdete vrecká so sušenými bylinkami, práškom či tabletkami, ktoré síce „nie sú určené na konzumáciu“, ale mladí na internetových fórach vás veľmi rýchlo presvedčia o opaku. Možno vás prekvapí, že Slováci niektoré tieto suveníry naozaj prehĺtajú, šňupú alebo „húlia“.
I samotní majitelia sú veľmi, ale veľmi prekvapení. Veď takéto výrobky mali byť len súčasťou domácich zbierok. A súdiac podľa umiestnenia predajní je zjavné, že na Slovensku sú najväčšími zberateľmi najmä vysokoškolskí študenti. Veď väčšina obchodov je čírou náhodou otvorená práve v blízkosti vysokých škôl či internátov.
Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) sa ich snažila rozprášiť už koncom minulého roka, no smrteľný úder od nej dostali až minulý týždeň. „Kontrolná akcia bola desiateho februára. Úderom štrnástej hodiny sme stlačili kľučky na predajniach Crazy shopov na celom Slovensku,“ hovorí generálna riaditeľka SOI Nadežda Machútová.
Výsledok? Z dvadsiatich siedmich skontrolovaných výrobkov zakázala predaj... dvadsiatich siedmich. Práškoví podnikatelia tak prišli o svoj biznis. Aspoň oficiálne.
Zákaz konzumácie darčekových predmetov
Asi by ste si vedeli aj vy predstaviť príjemnejšie strávený pondelkový večer ako motať sa pri neslávne slávnom bratislavskom Pentagone, kde vraj striekačky a narkomani ležia na každom rohu. Asi to v tejto neperspektívnej časti Bratislavy nebude až také zlé, keď i tu bol otvorený jeden z „neškodných“ Crazy shopov.
„Dobrý večer,“ víta nás spoza preskleného pultu predavačka. Ak máte pocit, že v predajni so suvenírmi by malo byť o trochu viac ako dve-tri vodné fajky, drvička na šišky a pár vrecúšok rastlín a tabliet s čudnými názvami, tak radšej zabudnite. V celej miestnosti je okrem tohto drahocenného tovaru len oznam na stene, ktorý hovorí o tom, že výrobky je zakázané konzumovať a kupovať si ich môžete, iba ak ste plnoletí. Vie vôbec slečna za pultom, že od minulého týždňa už si ich nemôžu kupovať ani tí plnoletí?
Slováci chcú hardcore
Eko hrášok, Masakrator, Hardcore fantastic, Češúci hrebeň, Magic apple, Kokolino, Blue magic... stojí na obaloch vo vitríne. „Poradíte nám?“ prehodíme po pár minútach starostlivého prezerania tovaru. Zloženie na obaloch nie je, vybrať sa dá iba podľa názvu. Napokon, na čo by aj to zloženie bolo, veď ak si dáte na poličku hlinenú sošku, tiež vás nezaujíma, čo je vnútri.
„Nič som neskúšala, nemôžem nič odporučiť,“ odbije nás plavovláska. Ak vás napadlo, ako sa vôbec také suveníry skúšajú, radšej preglgnete otázku. Od tejto dámy sa odpoveď nedozviete. „Tak bylinky alebo prášok?“ Bylinky vyzerajú aspoň trochu prírodne, voľba teda padá na ne. Na radu predavačky berieme Hardcore fantastic. Vraj to ľudia berú najviac.
Veď sa niečo vymyslí...
Na otázku, čo by sa najlepšie hodilo na party, prichádza naučená odpoveď: „No, na žúrku to nie je. Iba do zbierky,“ nevinným hlasom nás upozorňuje slečna, ako keby sme sa práve vrátili z inej planéty. Avšak biznis je biznis, a tak dodá: „Napríklad ten Mňau mňau...“ Na otázku, koľko to asi účinkuje, má tiež pohotovú odpoveď: „Neviem. Neúčinkuje. Nemôžme o tom rozprávať...“ „A koľko to Mňau mňau teda neúčinkuje?“ nedáme sa odbiť. „Neviem, fakt. Treba sa niekoho vonku spýtať.“
Klasické správanie predajcu: Choďte sa opýtať von, ako funguje náš produkt. Lenže vonku práve nikto nie je. A vnútri minimálne jedna z nás očividne nechce rozvíjať konverzáciu na tému závislosti.
Na stole leží päť eur a s úlovkom velíme na odchod. „A ako je to tu teraz s vami? Zatvárate či nie?“ položíme ešte jednu rozlúčkovú. „Ide sa to od prvého zatvoriť,“ odpovedá. Nahodíme výraz zdeseného skrachovanca, ktorý by prišiel o svoje najväčšie potešenie: „A úplne, alebo sa to bude dať ešte kupovať nejako cez internet?“ „Neviem, asi sa niečo vymyslí.“ Hneď odchádzame pokojnejší, že syntetické drogy dostanú predsa len svoju šancu dostať sa ku konečnému, často mladistvému, spotrebiteľovi.
Staré Grunty, nová pokuta
Prieskum pokračuje na Starých Gruntoch, kde sa práve študenti hrnú na „intráky“. „Fú, tak to neviem, kde je,“ netuší, o akom obchode je reč, mladý párik. Šťastná to mládež. No vzápätí reputáciu o informovanosti tínedžerov o akejkoľvek protizákonnej činnosti zlepšuje partia chalanov: „Jasné, to musíte ísť dolu, tam je to v tom paneláku.“
I v tejto štvrti privítali obyvatelia Crazy shop s „nefalšovanou“ radosťou. „Petícia proti prevádzke obchodu Crazy shop bola na Úrad Bratislavského samosprávneho kraja doručená 2. februára 2011. Pod ňou bolo podpísaných približne 250 občanov, ktorí žiadajú zakázať tento druh obchodu,“ vysvetľuje hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. Ako vidieť, majiteľ Crazy shopov dbá na mienku verejnosti. Na dverách visí tabuľa: Z technických príčin zatvorené. Možno došiel tovar.
Keď už prieskum, tak poriadny, a tak sme skočili aj do Žiliny. A vôbec nás neprekvapila rovnaká schéma: malý obchodík, jedna predavačka, dve – tri vitríny s tovarom. A k tomu veľký „výpredaj“. V žilinskej predajni vzali zákaz po svojom a nezapreli obchodného ducha, keď všetko ponúkli so zľavou. Veď treba ešte rýchlo zarobiť, pokým nepríde SOI-ka a nešupne nejakú tú pokutu.
Smrteľný joint
Prichádza čerešnička našej šialenej púti. Rozbaľujeme doma kúpený zázrak, ktorý sa už pár dní vôbec nemal predávať. Vyzerá to a vonia ako bylinky na „hulenie“, a hovoríme tomu: suvenír. Pár sekúnd a joint je na svete. Ďalších pár minút trvá, kým ho vyfajčíte, pár minút kým „to vypukne“ a ďalších pár minút a... je to preč. Čo? Chvíľu trochu nekoordinujete pohyby, trochu sa vám trasú ruky a nohy, trochu sa zapletie jazyk a celé je to tak trochu... o ničom. Taký zbytočný niekoľko eurový hazard so životom. Asi mali niekde napísať, že pre lepší účinok suveníru, ktorý sa vôbec nemá konzumovať, si treba kúpiť minimálne dva či tri. Ale takéto dávkovanie by už mohlo byť naozaj smrteľné.
Zberateľská kolekcia
SOI-ka sa vyhráža pokutou až šestnásťtisíc eur za porušenie zákazu. My sme ich našli hneď dva. „Veľmi odporúčam týmto takzvaným podnikateľom, aby okamžite prestali vyrábať a dovážať takéto svinstvo,“ prízvukuje Machútová.
Uvidíme, ako dlho potrvá, kým výrobcovia nezmenia jednu dve molekuly čochvíľa ilegálnych látok a nevyrobia znova pár neškodných legálnych suvenírov určených do kolekcie. No netreba sa prehnane báť. Veď možno takýchto výrobcov Slováci konečne začnú poslúchať a začnú ich produkty využívať tak, ako im to sami kážu. Nekonzumovať, zbierať! A tak vám na poličke okrem zbierky šálok zo všetkých možných kútov sveta a pár drevených afrických sošiek pribudne aj pár vrecúšok syntetických drog. Pardon, syntetických suvenírov.