Existuje viac hľadísk na správneho hokejového fanúšika. Obchodníci by nás najradšej videli od korienkov vlasov po nechty na nohách v bielo-modro-červenej (samozrejme šál, dres s originálnymi nápisom i klobúk by sme mali mať z ich firmy). Tí, ktorým fanúšikujeme, v tom majú tiež jasno. Mali by sme byť slušní, hokej milujúci ľudia a... pokojne prísť na zápas aj s deťmi. "Keď sa darí, ľudia sa bavia, keď sa prehráva, je to horšie. Je to asi naša slovenská mentalita, ľudia nás jeden rok nosia na rukách, druhý na nás nadávajú," povedal pre HN slovenský hokejový reprezentant Ladislav Nagy.
Správny chlap. Pod papučou
A aký je typický hokejový fanúšik? Podľa prieskumu, ktorý pred pár rokmi zorganizovala agentúra Publicis Kunt, ide o "správneho chlapa". Má okolo štyridsaťtri rokov, majstrovstvá sú pre neho druhými Vianocami. Rád sa posťažuje pri pivku a na dva týždne sa z neho stáva najväčší hokejový expert s ľadom namiesto krvi. Na druhej strane sa však stará o rodinu a je tak trochu pod papučou. A aký je slovenský fanúšik, ktorý bude nadšene oddnes sedieť v novučičkej hale v Bratislave či v Košiciach? My to už sčasti vieme, zaostrili sme naň počas prípravných zápasov.
Najlepší make up? Znak
Prvé zistenie je, že slovenský fanúšik celkom omladol. A dobre napĺňa prianie našich hrdinov, pretože detský nadšený krik i zúfalý plač kvôli hot dogu počuť medzi novotou voňajúcimi stenami bratislavského štadióna bežne. Slovenský fanúšik si čím ďalej, tým viac zakladá na svojom imidži. Najlepší make up je v národných farbách, štátny symbol je tu vychytenejší ako hocijaký Versace či Gucci (aj takí sa skutočne nájdu). Ďalším zaujímavým zistením je, že slovenský fanúšik je často žena -- tínedžer.
"Najprv stojím v rade na pivo desať minút, zaplatím zaň a vy ma s ním teraz nechcete pustiť k ploche?" pýta sa 44-ročný Milan, ktorý sa organizátorovi vyhrážal počas prípravného zápasu Slovákov s Rakúšanmi tým, že jeho draho kúpené pivo skončí na jeho hlave. "Štadión sa mi páči, ale čo sú to za móresy? Pivo a hokej patria do jednej miestnosti," hnevá sa aj na náš diktafón. Väčšina ľudí sa však usmeje a pokojne si sadne na svoje miesto. Debaty sa vedú o tom, akú má Kanaďan Glen Hanlon pripraviť optimálnu zostavu Slovenska i o tom, ktorá hokejová hymna je najhoršia.
Gašparovič vz. Demitra
Akustika v novej hale praje hrdlám fanúšikov, nadšenie a skandovanie sa odrážajú od stien a smerujú presne tam, kam sa má podobná energia valiť -- k ľadu. Asi však nenadchla nášho prezidenta Ivana Gašparoviča. Ten si po vyhlásení svojho mena vypočul skôr piskot, no zvládol to s eleganciou jemu vlastnou. Nepohol ani brvou.
Naopak, nadšením dav burácal pri menách ako Demitra či Šatan. Pri góloch sa teší, pri nevydarených šanciach óóó-ka. Ak prejde niečo za chrbát nášho gólmana, nastane... ticho.
Veľmi obľúbenou športovou atrakciou je... prestávka. Vtedy sa skoro 9-tisíc hokejových trénerov hrnie k bufetom, tlačí hot dogy za euro či veľké pivo.
A najväčšou hviezdou je plyšový Góóóly (neváhajú sa k nemu pritúliť ani poriadni stokiloví chlapi) a krásne hostesky, ktoré si maľujú líca našimi národnými farbami. Deti poteší farba na tvári a oteckov pohľad do výstrihu. Však aj fanúšik má oči. Najmä, ak je manželka doma.
Nech bože dá...
"Páči sa mi tu, je tu trochu málo košov, no myslím si, že atmosféra je vynikajúca," pochvaľuje si mladá Lenka. Nech bože dá, Slovenskooo a Macej z Malacek rozblázňujú hľadisko, kde sedia nadšené deti, mladí podgurážení študenti i ufrflaní starší páni. Javisko je také rôznorodé, ako má byť. Aby mohlo jasať, mudrovať i skandovať: My sme tu doma! To všetko patrí k hokeju. Ale ako hovorí športový historik Ján Grexa, my Slováci sa vieme priveľmi nadchnúť úspechom a zbytočne sa necháme rozladiť neúspechom. "Chýba nám zdravý nadhľad."
Takže domáca úloha pre všetkých správnych fanúšikov je na ďalšie dva týždne rovnaká: Poriadne si užiť majstrovstvá - či už ako ideálny fanúšik, alebo ako bežný človek. A nemusíte mať ani vlajky na autách.