Mešity či stajne. Kostoly mávajú divokú históriu

Vo vašej databáze evidujete stovku nevyužívaných chátrajúcich kostolov, často veľmi vzácnych. Nemohlo by ich záchrane pomôcť uvoľnenie podmienok na ich ďalšie užívanie?
Toto je veľmi citlivá otázka. Aj pre samotné cirkvi, ktoré sú nejednotné v tom, čo s opusteným kostolom. Napríklad ešte nedávno nemeckí protestanti zastávali názor, že je lepšie kostol zbúrať. Na druhej strane - situácia sa môže hoci o sto rokov zmeniť a kostolu sa môže vrátiť jeho pôvodná funkcia. Je teda lepšie, ak kostoly pretrvajú – aj za cenu dočasnej zmeny funkcie.

Ako si vy predstavujete ideálne využitie kostolov, ktoré už neplnia pôvodnú funkciu?
Mala by byť snaha pritiahnuť ľudí pomocou iných aktivít, ktoré môžu oživiť záujem o duchovno. Dôležité je aj to, aby kostoly zostávali prístupné. Sám poznám viacero ateistov, ktorí podvedome vyhľadávali ticho chrámov na kontempláciu, rozjímanie – a neskôr práve vďaka tomu našli cestu k duchovnu. Kostoly ako stavebný druh boli vždy navrhované tak, aby na ľudí hlboko zapôsobili. Je ideálne, pokiaľ aj v prípade inej funkcie naďalej ponechávajú priestor na bohoslužby.

Poznáte aj v rámci Slovenska príklady netradičného užívania kostolov?
Už v histórii bývali kostoly prispôsobované na iné funkcie – pri vojenskom ohrození sa menili na opevnené areály, v časoch tureckého obliehania dokonca na mešity, po jozefínskych reformách preberali často úžitkové funkcie, rovnako ako za socializmu, kedy sa menili na sýpky či ošipárne.