To, že jablko nepadá ďaleko od stromu, azda najjasnejšie potvrdzujú športové peripetie nášho útočníka Mariána Hossu, ale aj jeho brata Marcela. Nakoniec hlava rodiny a asistent trénera hokejovej reprezentácie František Hossa bol pre budúcich profesionálov veľkým vzorom a inšpiráciou. Paradoxne, bez donútenia. Potvrdzujú to slová pani Hossovej, ktorá od útleho detstva vzorne vodila synov na tréningy. „Spočiatku sme sa chodili pozerať na tatina, pretože synovia sa v ňom videli, chceli sledovať, ako hrá. Postupne sa im to málilo, natoľko boli aktívni, nechceli sa len tak motať okolo mantinelov, prosto, spontánne sa ťahali na ľadovú plochu,“ vysvetľuje pre HN. Marián mal iba štyri roky, keď mu rodičia prvýkrát obuli korčule. A odvtedy si ich len s ťažkosťou vyzúval. Hoci bolo obdobie, keď ho očaril aj futbal. Na čas.
Nič ho neodradilo, ani choroba
Napriek tomu, že hokejové prípravky fungovali pre deti od šiestich, Marián Hossa bol výnimkou. Brány hokejového tímu Dukla Trenčín sa stali jeho druhým domovom od piatich rokov. Pre svetlovlasého športovca práve od toho okamihu prestali existovať voľné víkendy, nedeľné vyspávania. Nastúpil tvrdý režim odriekania a permanentnej práce na sebe. Nikdy ho to neodradilo? „Neexistuje deň, keď by sa Majovi, ale aj Marcelovi odnechcelo ísť na ľad. Jedinú prestávku im zariadila akurát choroba. Ale stačilo, aby horúčka klesla, a už si obliekali dresy,“ smeje sa hrdá mama. Vraj silná ctižiadosť a vytrvalosť boli také výrazné, že obaja chlapci zvykli mame kontrolovať, či si správne nastavila budík na skorú rannú hodinu, aby nedajbože nezaspali na tréning. Nekompromisne. Ako každý chlapec, aj Marián mal svoje sny a idoly. Okrem otca to vraj bola kanadská legenda Wayne Gretzky. „Keď v jedenástich cestoval s mužstvom do rodnej krajiny tejto hviezdy, mimoriadne to prežíval,“ loví v spomienkach mama.
Halušky so steakom
Nezainteresovaní by si mysleli, že v hokejovej rodine sa všetky diskusie začínajú a končia pri tomto športe. Že každá druhá veta súvisí s hokejkou či kvalitnou prihrávkou. Omyl. Potvrdil nám to aj mladší z bratov – Marcel: „Ako kedy, niekedy je aj taký deň, že sa nestretneme vôbec, pretože otec má prácu s realizačným tímom a my s Mariánom sme so spoluhráčmi. Závisí to od programu, ktorý máme v konkrétny deň. Niekedy je čas, tak sa stretneme všetci traja a rozprávame sa aj o rodine.“ Rodinné väzby, pochopiteľne, najsilnejšie utužuje mama, ktorá sa snaží synom vyhovieť aj vo varení. „Keď chlapci trénujú a musia byť v kondícii, snažím sa im pripravovať diétne jedlá, či už na Slovensku, alebo keď ich navštívim v zahraničí. Pôstne etapy im potom rada vynahrádzam dobrotami. Majkovi sa asi najviac zavďačím bryndzovými haluškami či pirohmi, ale v ostatnom čase mu to nestačí, musím ich podávať aj so steakom.“
Dotazník
Prvýkrát postavil na korčule v štyroch rokoch.
Prvý tím, za ktorý hral bola Dukla Trenčín.
Prečo hokej? Motivoval ma otec.
Najväčšiu radosť mal, keď sa prvýkrát postavil na ľad.
Najviac sa ho dotklo to, že ochorel a musel ostať v posteli.
Snom je vybojovať pre Slovensko zlatú medailu.
Vzorom bol Wayne Gretzky.