Najexotickejší štát Európy? Ani Albánsko, ani Azerbajdžan. Takýmto prívlastkom zahraničné bedekre obvykle častujú práve Slovensko. A prečo? Sme totiž krajina, ktorá u cudzincov (najmä tých zo Západu) vyvoláva najmenej asociácií. Anglická verzia bedekra svetoznámej Lonely Planet to vystihla presne, keď úvodnú vetu o Slovensku nahradila slovnou hračkou s otáznikom: Slo-what-ia?
Jednu zo šancí na zmiernenie tohto „informačného vákua“ sme podľa odborníkov na marketing zahodili len nedávno. Cyklomost sa mal podľa ľudového hlasovania na Facebooku pomenovať podľa Chucka Norrissa. A len správa o víťazstve tohto názvu našla ohlas v svetoznámych médiách ako Guardian či Reuters.
Čo si teda (okrem toho) o nás prečíta svet?
Man at work
Ani Tatry, ani Spišský hrad. Najznámejšou ikonou Slovenska je už niekoľko rokov Čumil. „Táto socha je asi to jediné, čo sa návštevníkom v súvislosti so Slovenskom vybaví v mysli,“ potvrdzuje Carlos Arturo Sotelo Zumarán, Peruánec žijúci na Slovensku. Už niekoľko rokov tu sprevádza španielsky hovoriacich turistov. Čumil si svoju popularitu nezískal len zásluhou bedekrov. Jeho fotky (spoločne so Schöne Nacim či Napoleonovým vojakom) suverénne kraľujú aj cestovateľským blogom. Na webe Sophie´s world – na počudovanie samotnej autorky – dokonca získala titul Najpopulárnejšia pohľadnica a Bratislave celkovo robí veľkú službu. „Kde inde na svete uvidíte muža trčiaceho zo zeme?“ láka na prehliadku neznámy bloger. Každá minca však má dve strany. Tá druhá patrí napríklad blogerovi Danovi Bowenovi: „Okrem nezvyčajných sôch v Bratislave nie je veľmi čo vidieť.“
Bojnický zámok je viac ako Walt Disney
Bedekre sú tiež majstrami v tvorbe stereotypov. Tie povrchnejšie Slovensko zväčša vykresľujú ako nedotknutú krajinu posiatu malebnými dedinkami – aspoň podľa skúseností Holanďana Abrama Mullera, turistického sprievodcu,
ktorý u nás prežil viac ako dvadsať rokov.
Najobľúbenejší stereotyp o našej krajine však rozširuje už spomínaná Lonely Planet, ktorá uvádza, že Slovensko je popri ľadovom hokeji (a najväčšej výrobe pukov) známe nádhernými ženami. Našinca poteší aj spôsob, akým opisuje naše pamiatky. Napríklad o Bojnickom zámku sa dočítate, že je „krajší ako rozprávka, akú kedy Walt Disney vymyslel“.
To je však stále nič oproti pátosu, ktorým našu krajinu predstavuje francúzsky web Petit Fute: „Slováci sú nesmierne hrdí na svoju krajinu, pretože je krásna a stala sa skutočne ich len celkom nedávno. Slovensko je poučením pre všetkých, ktorí zabudli, čo znamená slovo národ.“
Vianoce? Veľa tropického ovocia
Málo na prilákanie turistov. No turistickí sprievodcovia a bedekre sa zhodujú v jednom: naším tromfom je rozmanitosť. Popri jaskyniach, kopcoch a minerálnych prameňoch je plusom aj určitá miera surovosti a „nevyžehlenosti“ (myslia tým zväčša nie úplne dokonale obnovené fasády, ktoré vraj dodávajú našim uličkám a námestiam špecifickú atmosféru).
Kvalitných bedekrov o Slovensku je však popri publikácii Lonely Planet ako šafranu – zvlášť pokiaľ si ich máte záujem čítať v inom ako anglickom jazyku. Napríklad taký bedeker v japončine nikdy nevidel ani Tomio Okamura, generálny riaditeľ zastúpenia najväčšej ázijskej cestovnej kancelárie Miki Travel. Svetlou výnimkou je raritný bedeker Slovenska Reisgids Slowakije od Abrama Mullera, ktorý začiatkom roka vyšiel v Holandsku. Ten je unikátny v tom, že popri klasických turistických informáciách podáva aj komplexný obraz o Slovensku, pričom sa nevyhýba ani témam typu prvý slovenský štát.
Čo sa týka internetu, nebyť už spomínaného Sotela Zumarána, tvorcu online bedekra o Slovensku, 500-miliónová skupina španielsky hovoriacich ľudí by si prakticky nemala na čo kliknúť. Vďaka nemu sa na webe eslovaquia.sk dočítajú aj o „špecialitách“, ako sú slovenské zabíjačky, pri ktorých sa zúčastneným „hojne nalieva alkohol“, o Vianociach, počas ktorých si Slováci „kupujú veľa tropického ovocia“ či o tom, že počas komunizmu stávali v dlhých radoch kvôli mandarínkam a pomarančom.
Fínom sa páči Petržalka
Á propos, komunizmus. Tomuto obdobiu sa bedekre príliš nevenujú, a pritom práve táto časť našich dejín, vrátane jej patetických monumentov a sôch (ktoré oceňujú napríklad Briti), by sa mohlo stať jednou z našich špecialít. (Popri židovskej histórii, z ktorej žije cestovných ruch ostatných štátov strednej Európy.) Dokazujú to aj rebríčky top pozostatkov komunizmu na západniarskych portáloch – v prvej desiatke je budova rozhlasu či Nový most.
A potenciál pritiahnuť turistov má dokonca aj kontroverzná Petržalka. Neveríte? Fín Matti Ranta-Krenkku, žijúci u nás, láka na jej prehliadku cez web slovaakian.com (čo je asi jediný väčší zdroj vo Fínskom jazyku). Cestovná kancelária, ktorú si tu založil, slúži turistom so špeciálnymi záujmami. A tí dokážu oceniť napríklad i technické pamiatky ako kremnickú mincovňu.
Turisti bez očakávaní
Tak či onak – zdá sa, že drvivá väčšina z turistov, ktorí k nám zavítajú, do bedekra o Slovensku predtým nenazrela ani len omylom. A paradoxne – môžeme z toho aj čerpať. Až na Japoncov, ktorí vraj zvyknú frflať na škaredý výhľad z Bratislavského hradu, či Holanďanov, ktorí sú šokovaní z čiernych skládok a grafiti, väčšina zahraničných turistov si údajne nevie Slovensko vynachváliť. Žeby staré známe: kto nič nečaká, nebýva sklamaný?