Facebook, ICQ či e-mail sa stali pre bežného Slováka rovnako dôležité ako mobilný telefón či účet v banke. Ruku na srdce, koľko poznáte ľudí do 50 rokov, ktorí nemajú e-mail? A koľkokrát ste sa čudovali na tom, že ho nemajú?
Otázka však podľa najnovšieho výskumu portálu heureka.sk znie inak. Koľkí z nás poznajú heslo svojho partnera pre tieto komunikačné kanály? Odpoveď vás asi prekvapí – je to viac ako jedna tretina.
All you need is ... password
Andrea a Erik Neslušovci žijú už niekoľko rokov v Anglicku. S rodinou komunikujú klasicky – cez skype, maily a Facebook. Na prvý pohľad ide o typický obraz, no ak si všimnete ich facebookovú stránku, zistíte, že majú jeden profil. Jednu fotku, dvojité meno a jednu adresu a... jedno heslo.
„S manželom pred sebou nemáme tajomstvá, nepotrebujeme zvlášť konto. Využívame ho obaja rovnako.“ Andrea argumentuje tým, že to je praktickejšie. Okrem spoločného konta na sociálnej sieti majú jeden účet na skype i v banke. „Jediné, čo máme osobitne, je e-mail – kvôli práci,“ vysvetľuje. Aj tam však vedia o svojich heslách. „Netajím sa tým, že manželov mail si občas pozriem, aby som vedela, kde je, kto mu píše, či netreba niečo vybaviť.“ Jemu to, samozrejme, neprekáža.“
Problém mali len raz – keď manžel dostal mailom pozvanie na kávu od anglickej kolegyne. „Nám to pomáha, aj vec okolo toho pozvania sme si rýchlo vydiskutovali a takto máme aspoň prehľad o tom, čo jeden alebo druhý robí.“ Podľa psychológov je takáto forma zdieľania v poriadku – ak s ňou súhlasia obaja partneri. „V prípade, ak dobrovoľne spoločne zdieľajú heslá, kódy, kontá, schránky... a neprekáža im to, je to v poriadku, ale len za predpokladu, že sa ani jeden z dvojice necíti ohrozovaný. V tomto prípade je to vyjadrenie spolupatričnosti a dôvery,“ vysvetľuje psychológ TiborHrozáň.
Detektív na vlastnú päsť
V novom prieskume sa väčšina ľudí, ktorí poznajú prístupové heslá, vyjadrila, že do „kapusty“ svojich partnerov bez ich vedomia nelezú. Niekoľko percent z nich však predsa len neodolá. „Keď je človek spokojný s tým, ako žije a s kým, necíti potrebu prenasledovať, pozorovať svojho partnera. V opačnom prípade, keď sú partneri nespokojní sami so sebou, cítia sa ohrozene a ventilujú to ,dusením' toho druhého.“
Slávka Medzihradská (meno na jej žiadosť je pozmenené) však bola na druhom konci tejto pohodovej línie. „Neviem ani ako som sa dostala do úlohy hysterky, zo začiatku náš vzťah vyzeral ideálne.“ Zoznámili na po skončení vysokej školy, obaja mali dobré zamestnanie. Našli si spoločný byt. „Začalo sa to asi po roku, bola som čím ďalej tým viac žiarlivá.“ Na kolegov, na priateľov a... na ženy kamarátky na Facebooku. „Mne môj partner heslá do jeho virtuálneho života nedal, ja som ich jednoducho odšpehovala.“
Slávka sa dostala do bludného kruhu. Ráno si potajomky pozrela najskôr partnerov mail, skype, ICQ i Facebook. Sledovala histórie rozhovorov i intenzitu mailov. Zaujímalo ju všetko... okrem toho, ako by zareagoval jej partner, keby sa o tomto hraní sa na detektíva dozvedel. „Nemala som zábrany. V poslednom štádiu som už ženám, čo od neho chceli len pracovné veci, alebo to boli kamarátky z detstva, odpisovala ja.“ Niekedy posielala výhražné maily a správy zo svojho konta, inokedy ich rovno poslala kade ľahšie z toho partnerovho.
Pol roka a ...dosť!
„Ubližovanie, sledovanie, žiarlivosť, agresia a deštruktivita vo vzťahoch tu bola vždy, mnoho storočí pred Facebookom. On len otvoril nové pole, kde sa tieto ľudské fenomény delia o svoj priestor spolu s tými pozitívnymi silami,“ myslí si psychológ Richard Gróf. O neubránenej hranici korektnosti sa podľa neho dá hovoriť u jednotlivcoch, nie o používateľoch Facebooku v globále.
Slávka vydržala život nepovolaného detektíva pol roka. Teda, lepšie povedané, jej partner to vydržal. Po pár mesiacoch zistil, ktorá bije a po počiatočnej rozčúlenosti sa ju snažil upokojiť a zastaviť. Zmenil si heslo. Aj to však zanietená Slávka vypátrala. „Po pár týždňoch som ho asi dohnala k tomu, aby ma podviedol a opustil,“ priznáva Slávka, ktorá na mesiac odišla od počítača i internetu a skončila v rukách psychológa. Dnes si už uvedomuje, že hranice súkromia existujú aj vo vzťahoch, aj na sociálnych sieťach.
„Čeknem“ si ťa
Martin Kucár, odborník na sociálne siete upozorňuje, že samotné súkromie na sociálnej sieti aj tak viac neexistuje ako existuje. Ako príklad uvádza aplikáciu „places“, ktorú Facebook má, a ktorá je o tom, že sa používatelia môžu navzájom „čeknúť“ a zistiť, kde sa momentálne nachádzajú. Takže partner, kamarát, rodič nemusí ani vedieť vaše heslo. Stačí, ak sa čeknete a vie, kde ste. Ak pritom označíte aj ľudí, ktorý „tam“ sedia s vami, je virtuálny obraz o vás kompletný. Vám ostáva iba dúfať, že zlodejov, ktorí si brúsia zuby na vašu novú 3D telku, medzi kamarátmi nemáte. Vedeli by totiž, kedy na klopanie nedostanú odpoveď.
Láska cez internet
Čísla nového prieskumu však na jednej stane aj upokoja. Viac ako polovica respondentov odpovedala, že im vzťahy internet nenarúša. Gróf si myslí, že je to vždy o ľuďoch, nie o nástroji, ktorí používajú alebo zneužívajú.
Pätina Slovákov priznáva, že sa o partnerovi dozvedia niečo nové, ale ich vzťah tým výrazne neutrpel. Len niekoľko percent potvrdilo, že sa ich láska „vďaka“ sociálnym sieťam narušila. Odborníci sa zhodujú v tom, že internet a všetko okolo neho bude mať na váš vzťah taký vplyv, aký mu vy dovolíte.