Byť lepší ako ostatní. To je môj recept na úspech
Skokan roka. Tomáš Chrenek
Ak chcete preraziť, recept je jednoduchý – byť aspoň v niečom lepší ako ostatní. Takto znie rada miliardára Tomáša Chreneka. Vie, o čom hovorí, tento rok urobil v rebríčku miliardárov, ktorý zostavuje český magazín Týden, jeden z najväčších skokov. Samozrejme smerom nahor. Z 58 miesta na pätnáste. Slovákovi, ktorý už roky úspešne podniká v Česku, robila radosť najmä oceliarska skupina Moravia Steel (vlastní ju spolu s Máriou Blaškovou, Jánom Moderom či Evženom Balkom), do ktorej patria napríklad Třínecké železiarne, Moravskoslezský kovošrot či Hanácke železiarne. Zisk oceliarskeho gigantu sa pohybuje okolo 2,8 miliardy českých korún.
Železo + zdravie = dobrý biznis
Najväčší biznisový úspech roka sa mu označuje pomerne ľahko: „Stabilizácia sektora oceliarstva a zvýšenie objemu poskytovania zdravotnej starostlivosti v nových a vysoko špecializovaných zariadeniach, ako je napríklad kardiológia v Pardubiciach či onkológia Nový Jičín,“ hodnotí jednoznačne pre HN Chrenek.
Práve zdravotníctvo a jeho česká skupina Angel (patrí sem poisťovňa, sieť lekární a zdravotníckych zariadení), kde má viac ako 75-percentný podiel zlepšuje jeho tohtoročnú biznisovú bilanciu – jej zisk Chrenek odhaduje na 700 miliónov korún. A plány na budúci rok má nemenej smelé: zvyšovať zisk a odbornosť v oceliarňach i zdravotníctve.
Slovenské podnikateľské prostredie mu nevonia
Podobné úspechy však rodák z Nitry, ktorý sa do veľkého biznisu dostal v deväťdesiatych rokoch, doma v zdravotníctve nedosahuje. Práve naopak. Pred rokmi predal poisťovňu Apollo a dnes už nevlastní ani distribučku liečiv – akciovku Medical Group. Ostáva mu zopár nemocníc (Zvolen, Levoča, Komárno a Krompachy), no tie sa nachádzajú v červených číslach.
Chrenek má na tento problém jasný názor. Ekonomické prostredie Slovenska je podľa neho viac pod vplyvom politických štruktúr ako u našich susedov. „Táto pseudoregulácia neumožňuje transparentné podnikanie iných ako politikmi akceptovateľných finančných skupín,“ komentuje.
Angažuje sa viac aj v českej politike, napríklad za prezidenta preferuje Jana Fischera, ktorého kampaň aj výrazne finančne podporil.
Napriek týmto slovám však milovník tenisu (napríklad za osobnú Tvár roka označil českého tenistu Radka Štepánka) návrat do našich biznisových vôd nevylúčil. „Som Slovák, narodil som sa v tejto krajine a verím, že zmena pravidiel ekonomického prostredia mi umožní návrat domov nielen v osobnej a rodinnej rovine, ako je to dnes,“ uzatvára miliardár.
Plynová kovbojka za milióny eur
Kúpa roka: Daniel Křetinský
Slovensko sa ku koncu roka možno „buchne“ po vrecku. V jednom z najväčších obchodov roka chce totiž naspäť získať všetky akcie materského Slovenského plynárenského priemyslu predaného v rámci privatizácie pred desiatimi rokmi. Za 60 miliónov eur. Hlboko do vrecka musel načrieť aj český podnikateľ Daniel Křetínský, ktorého Energetický a průmyslový holding (EHP) by za štyridsaťdeväťpercentný podiel SPP, ktorý do tohto roka vlastnilo konzorcium E. ON Ruhrgas a GDF Suez, mal zaplatiť 2,5 miliardy eur. Do tohto balíka pritom spadajú dve najziskovejšie dcéty - SPP Distribúcia a Eustream. To, čo niektorí označujú ako vlastizradu, český podnikateľ vidí ako dobrý obchod pre všetky zúčastnené strany. „Pre súčasných akcionárov štruktúra, ktorá bola nastavená okolo SPP, bola extrémne zložitá. Každý z akcionárov mal 24,5 percenta, čo nebolo efektívne,“ povedal Křetínský v rozhovore pre HN. Zástupcovia Slovenska, ktorí v procese rokovali, podľa neho pre štát odviedli dobrú prácu, ktorej výsledkom by podľa neho mal byť zisk mnohých stoviek miliónov eur.
Najdlhšie rokovanie
Okrem premiéra Róberta Fica, ktorý v posledných týždňoch predaj blokoval (pričom hlavným impulzom mal byť dosah na tvorbu cien plynu pre domácnosti), sa hlavnou tvárou diskutovaného predaja stal práve Daniel Křetínský. Brniansky podnikateľ je spolumajiteľom EPH, ďalšími sú finančná skupina J&T a najbohatší Čech Petr Kellner. Pod holding spadá viac ako tridsať podnikov pôsobiacich v oblasti energetiky, pričom rozsah siaha od ťažby hnedého a čierneho uhlia cez výrobu tepla a elektriny až po obchodovanie s elektrinou a plynom. Po SPP si podľa Hospodářských novin brúsi zuby aj na českého prevádzkovateľa plynovodov Net4Gas.
A hoci sa na prvý pohľad mohlo zdať, že predaj menšinového balíka akcií SPP je záležitosťou niekoľkých uplynulých mesiacov, Daniel Křetínský priznáva, že s doterajšími vlastníkmi rokoval dva roky. „Bolo to naše najdlhšie rokovanie. Typické obdobie pre transakciu je pri EPH pol roka, niekedy aj kratšie. Dva roky bol naozaj rekord,“ potvrdil pre HN. Za rok 2012 si tak Křetínský môže odškrtnúť jednu veľkú investíciu. A ako na tom bude po nákupe Slovensko? Múdrejší budeme možno už o rok.
Tatry boli ako Favorit. A my z neho chceme Octaviu
Investícia roka: Bohuš Hlavatý
Čísla na papieri niekedy nedokážu úplne presne vyjadriť svoj obsah. Je to tak aj v prípade 44 miliónov eur, ktoré do slovenského cestovného ruchu tento rok investovala spoločnosť Tatry Mountain Resorts. Ak ste už túto sezónu stihli lyžovačku v Nízkych Tatrách, viete, o čom hovoríme. Táto suma totiž v reáli priniesla nové lanovky, ktoré po viac než päťdesiatich rokoch prepojili obe strany Chopku, krytú halu v liptovskom akvaparku či novú zjazdovku pri Bukovej hore. Podľa predsedu Predstavenstva TMR Bohuša Hlavatého tak Tatry konečne môžu konkurovať zahraničným strediskám.
Šéf na lyžiach
Najväčšou atrakciou pritom má byť lanovka Funitel na severnej strane Chopka. Na svete totiž nájdete len 13 podobných. Súčasťou prepojenia severu Chopka s juhom je aj lyžiarsky vláčik Twinliner a nová 15-miestna kabínková lanovka. „K lyžovaniu mám veľmi osobný vzťah. V horách trávim väčšinu dní,“ odpovedá Hlavatý na otázku, či už stihol sám vyskúšať všetky spomínané novinky. Pracovná špička sa preňho začína v čase, keď väčšina ľudí oddychuje – čiže práve teraz. Ak však ste šéfom najväčšieho prevádzkovateľa lyžiarskych stredísk, znamená to aj vcelku príjemné povinnosti. Napríklad návštevy a testovanie tých zahraničných na vlastnej koži. „Stále dobiehame úroveň alpských stredísk a máme sa od nich čo učiť. Preto pravidelne viackrát za rok navštevujeme rôzne strediská, samozrejme, musíme si ich prelyžovať, zažiť ich, a správne veci aplikovať u nás,“ hovorí s úsmevom Bohuš Hlavatý.
Koľko stojí Perinbaba
Väčšina tohtoročných investícií TMR sa však týkala Nízkych Tatier. „Je to súčasť investičného plánu od roku 2007. V iných rokoch sme financovali projekty vo Vysokých Tatrách,“ dôvodí šéf spoločnosti. „V budúcom roku postavením lanovky z medzistanice Štart na Skalnaté pleso a dokončením prác na Chopku dosiahneme, že produkt poskytovaný všetkými našimi strediskami bude konkurencieschopný – tejto etape sme pracovne hovorili „premena Favorita na novú Octaviu“, vysvetľuje Hlavatý.
Ak vás z tejto zasneženej idylky pohľad z okna vracia späť do roztopenej reality, máme na záver ešte jednu dobrú správu: Chopok bude zasnežovaný až po vrchol. Takže aj Perinbaba má svoju cenu, na Slovensku vám stačí pár miliónov eur...
Búrlivý príbeh jednej chemičky
Predaj roka: Ondrej Macko
Bolo tesne po minuloročných Vianociach, keď trenčiansky súd odklepol predaj Nováckych chemických závodov novému majiteľovi, ktorý si firmu oficiálne prevzal o sedem mesiacov neskôr. Dnes to už s istotou môžeme nazvať predajom roka 2012. Chemické závody sa do konkurzu dostali po pokute vo výške takmer 20 miliónov eur, ktorú im vyrubila Európska komisia za kartel. Novým majiteľom sa tak stala firma Via Chem Slovakia. Za tromi písmenami NCHZ sa však skrýva komplikovanejší príbeh, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Svetlo na konci závodu
Tvárou Nováckych chemických závodov sú dnes dvaja ľudia, generálny riaditeľ Ľubomír Kukučka a predseda predstavenstva Ondrej Macko. „Veľmi oceňujem, že NCHZ prežili ťažké obdobie konkurzu, že z tých búrlivých čias firmu vyviedli správca konkurznej podstaty aj s vtedajším generálnym riaditeľom pánom Mackom,“ hodnotí primátor Novák Dušan Šimka. Práve on zastupoval mesto ako jedného zo šiestich zabezpečených veriteľov a pripúšťa, že je veľmi spokojný, ako sa situácia napokon vyvinula.
„Pre nás je najdôležitejšie, aby chemické závody fungovali, aby si plnili daňové povinnosti voči mestu a aby ľudia mali prácu,“ konštatuje Šimka. Tá najdôležitejšia daň (z nehnuteľnosti) už leží v mestskej kase, no situáciu okolo chemičky primátor ani zďaleka nepovažuje zo svojej strany za uzatvorenú.
Primátor bojuje
Spory s bývalým vedením Nováckych chemických závodov ho totiž viedli až k niekoľkým trestným oznámeniam a dnes primátor Šimka tvrdí, že ak by bol vypočutý, firma sa vôbec nemusela dostať do konkurzu. „Ešte v roku 2004 som upozorňoval na nekorektné vedenie, a to som vtedy ešte nemohol tušiť o kartelovej dohode,“ spomína. Napokon sa o pár rokov stalo to, čoho sa obával – konkurz. Napriek tomu, že dnes už má chemička nových majiteľov aj nové vedenie, Šimka pokračuje vo svojom ťažení proti tomu minulému.
„Chcem, aby ten, kto firmu dostal takmer na dno, niesol za to aj zodpovednosť,“ tvrdí.
S otázkami o aktuálnej situácii a ďalších plánoch sme kontaktovali aj súčasného predsedu Predstavenstva NCHZ Ondreja Macka. Ten nám však kvôli dovolenke neodpovedal. S médiami nekomunikujú ani zástupcovia firmy Via Chem Slovakia, ktorá od augusta tohto roku vlastní novácku fabriku. Zostáva teda len dúfať, že napriek mlčaniu vedenia sa chemička pozviecha z náročného roku 2012. Pretože kriku okolo nej už bolo dosť.
Mnohé veci by som robil inak
Sklamanie roka: Pavel Ondek
To, čo sa školským odborom pod jeho vedením podarilo, považuje za historickú udalosť. Nemožno namietať: zmobilizovať väčšiu časť takmer stotisícovej učiteľskej obce bolo ešte do minulého roka ťažko nepredstaviteľné. Toho, čo sa mu z rúk vymklo, však takisto nie je málo.
Osobná prehra? To bola neskúsenosť
Pavel Ondek, bývalý učiteľ strojníckej priemyslovky v Prešove, stojí na čele školských odborov od januára. A zhruba 55 tisícom ich členov by mal šéfovať ešte ďalšie tri roky. Mal by, no nemusí. Od učiteľov sa totiž ozývajú aj hlasy, aby z postu predáka odstúpil. Dôvodov je viac. Nečakané novembrové prerušenie pôvodne neobmedzeného štrajku či nevybojovanie 10-percentného zvýšenia platov.
Sympatie verejnosti si však nezískal ani neochotou zverejniť svoj plat, či faktom, že kandidoval za Smer do obecného zastupiteľstva v Raslaviciach. „Kritiku nikomu nezazlievam, tá konštruktívna nás len posúva dopredu,“ vyjadril sa pre HN na margo učiteľov, ktorí kritizujú kroky odborov. Pripúšťa, že mnohé veci by dnes urobil inak, no nehcel prezradiť ktoré. „Nehnevajte sa, ale to nebudem konkretizovať,“ zopakoval nám dva razy. Výnimku urobil len v prípade novembrového prerušenia štrajku. „To však nepovažujem za prehru, ale za neskúsenosť,“ zhodnotil.
Učitelia: Nevieme, za čo bojujeme
A zdá sa, že mierny pocit nedostatočnej ochoty na komunikáciu a objasňovanie svojich postojov Ondek nevyvoláva len u novinárov. Viacerí učitelia, s ktorými sme debatovali, sa zhodli, že na tento post nie je ideálny, lebo pôsobí nerozhodne, váhavo a nevzbudzuje dostatočnú autoritu. Ale najmä: komunikáciu nezvláda práve ideálne, o čom svedčia aj reakcie ľudí na internete. Tak s verejnosťou, ako aj s učiteľmi, či dokonca s členmi odborov.
„Presné požiadavky odborov sa doteraz nedozvedela nielen verejnosť, ale ani učitelia. My vlastne ani presne nevieme, za čo sme bojovali,“ hovorí učiteľka z Novozámockého okresu, ktorá si neželala byť menovaná. Učitelia si podľa jej kolegov dokonca ani nie sú istí, ako to presne je s tým 5-percentným zvyšovaním platov. „O ničom nie sme informovaní. Keď sa náhle zrušil štrajk, dozvedeli sme sa to až z médií.“
Šancu na nápravu renomé Ondek dostane na budúci rok. Štrajky by totiž s najväčšou pravdepodobnosťou mali pokračovať. Zatiaľ sa však nie je známe kedy, ani akým spôsobom.
Snímky: TASR, archív respondentov a HN