„Moji spolužiaci nechcú hovoriť o skúsenostiach zo slovenských škôl. Neradi spomínajú na časy, keď boli považovaní za lenivých a neschopných,“ vysvetľuje Dominik Doktor. Na prvý pohľad ide o klasického tínedžera, ktorý sa s rodičmi pred pár rokmi presťahoval z východného Slovenska do stredného Anglicka. No Dominik Doktor je Róm.
Nečudo, že spomínať nechce – tu navštevoval segregovanú školu, v Británii s prehľadom zvláda aj tú „bežnú“. Dotiahol to až na technické konzervatórium, popri štúdiu stíha vypomáhať s výučbou hudby na svojej bývalej škole.
Dominik však nie je ojedinelý prípad. Výskum britskej organizácie Equality ukázal, že viac ako 90 percent rómskych detí, ktoré boli na Slovensku umiestnené do špeciálnej školy, sa v Británii dokáže zaradiť do hlavného vzdelávacieho prúdu.
Možno si poviete – škola v Británii je iná (slabšia) káva. Nie je to však pravda, aj slovenskí odborníci tvrdia, že sa treba zamyslieť skôr nad tým, ako to funguje u nás doma.
Ako z jedného vajca
Pre britských učiteľov to musela byť zvláštna skúsenosť. Pred pár rokmi, po rozšírení Európskej únie, začali v ich triedach hromadne pribúdať počerní žiaci z východnej a zo strednej Európy a prakticky všetci do jedného vykazovali tie isté črty: extrémnu zakríknutosť a nízke sebavedomie. Navyše ich spájali ťažkosti s písaním a čítaním.
Zažil to aj Mark Penfold – učiteľ na Babington Community College (obdoba základnej školy) v mestečku Leicester, v ktorom je mimoriadne vysoká koncentrácia rómskych emigrantov zo Slovenska.
Minulosť je tabu
Chvíľu trvalo, kým sa z uniformných skupiniek začali kľuť individuality: nadaní matematici, hudobné talenty a adepti rôznych smerov univerzitného štúdia. A v učiteľoch začala neodbytne klíčiť otázka: Čo je to za paradox, že týmto žiakom ide učenie lepšie v cudzej krajine a cudzom jazyku, ako predtým v materinskej reči?
„Dnes som presvedčený, že ich slabé výsledky neboli výsledkom neschopnosti. Skôr nemali vo svojej blízkosti učiteľa, ktorý by veril, že dokážu byť dobrí,“ komentuje Mark Penfold.
Na škole, kde učí, momentálne študuje 60 Rómov zo Slovenska. Hoci výnimkou nie sú ani tí, ktorí dlhodobo zaostávajú za priemerom, hovorí, že snahu napredovať cíti prakticky u všetkých.
Okrem individuálneho prístupu a prijatia rómskeho asistenta sa im Mark snaží vychádzať v ústrety v ešte jednej veci: nehovorí s nimi o minulosti na slovenských školách. „Zistili sme, že im to nerobí dobre,“ konštatuje na rovinu.
Práve britskí experti, ktorým sa darí na miestnej úrovni úspešne pracovať s rómskymi komunitami, o mesiac navštívia Slovensko v rámci troch seminárov, ktoré sa chystajú na východnom Slovensku - informuje Lucie Fremlová, programová riaditeľka Equality.
Na Slovensku je to tak
V posledných dňoch je vzdelávanie Rómov u nás zase o čosi aktuálnejšie ako „obyčajne“. Štátna tajomníčka ministerstva sociálnych vecí Lucia Nicholsonová úprimne priznáva, že z pozície svojej funkcie nesúhlasí s oddeľovaním rómskych žiakov od „bielych“, no ako matka tento postoj plne chápe. A väčšina matiek a otcov jej chtiac-nechtiac dáva za pravdu: hoci táto tendencia je v priamom protiklade s tou britskou, ktorá nerozdeľuje, ale spája. A pritom žne úspechy.
Prečo teda nevieme u nás vytiahnuť z rómskych detí to najlepšie? Rómom – najmä tým z nižších sociálnych vrstiev – chýba dostupné predškolské vzdelávanie. Práve to podľa odborníkov do veľkej miery spôsobuje, že je do špeciálnych škôl zaraďovaných tak veľa detí. „Máme zle nastavenú legislatívu, ktorá umožňuje zaplatiť rómskych asistentov len málo školám. A pritom práve oni sú dôležitým vzorom pre rómske deti, ako aj mostom medzi nimi, rodičmi a školou. O mediátoroch pre vzťahy s rodičmi či referentoch pre dochádzku – zaužívaných v britských školách – môžu naši učitelia takisto len snívať.“
To je len časť argumentov zo strany Judit Kontsekovej a Martiny Kubánovej, spolupracovníčok Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktoré realizovali terénnu štúdiu vo Veľkej Británii s cieľom mapovať dobré príklady inkluzívneho vzdelávania.
Filozofia školstva je na Slovensku podľa Jany Luptákovej, učiteľky a odborníčky na vzdelávanie rómskych detí, dokazovať, čo kto nevie. „Vezmite si len známkovanie diktátov. Je stanovené na počet chýb, nie na množstvo správne napísaného textu. To nie je chyba učiteľov, ale výsledok dlhodobej a postupnej deformácie. Rómskemu dieťaťu sa chyby dokazujú ešte ľahšie ako nerómskemu. Práve predpoklad, že aj rómske dieťa prichádza do školy s potenciálmi, ktoré hodno rozvíjať, chýba mnohým odborníkom na vzdelávanie.“
Každé dieťa sa dokáže učiť
„Tunajší učitelia veria, že každé dieťa sa dokáže učiť,“ vysvetľuje najväčší rozdiel medzi nami a ostrovmi mladý Dominik. A hoci ani v britskom školstve nie je všetko ideálne, odborníci sa zhodujú, že sústrediť sa na dobré príklady sa nám oplatí. Určite viac, ako sa „čičíkať“ tými menej vydarenými a hovoriť si, že ani za hranicami Slovenska to s Rómami nevedia.
Prečo sa Rómom darí na britských školách lepšie?
- učiteľovi s výučbou vždy pomáha asistent (často rómskeho pôvodu), čo umožňuje individuálny prístup k žiakom
- školy kladú dôraz na spoluprácu s rodičmi a komunitou
- žiaci nie sú segregovaní na základe etník či špeciálnych vzdelávacích potrieb
- medzi inými etnikami zaniká „inakosť“ Rómov, ktorú na Slovensku pociťujú ako hendikep
- rómska identita a národnosť nie je zamlčiavaná (Briti zaviedli aj Medzinárodný deň Rómov či Mesiac rómskych dejín )
- motivuje ich nové prostredie nezaťažené stereotypnými predstavami voči ich etniku: ich úspechy aj neúspechy sú posudzované individuálne
- Briti začali s transformáciou školstva už v 80. rokoch
Prečo sa Rómom darí na slovenských školách menej?
- často chýba predškolská výchova
- mnoho škôl si kvôli legislatíve nemôže dovoliť asistentov
- diagnostika, na základe ktorej sú zaraďovaní do špeciálnych škôl, nie vždy zohľadňuje socio-kultúrne a jazykové osobitosti Rómov
- špeciálne školy výrazne sťažujú ich pracovné uplatnenie a robí ich spoločensky menejcennými
- neraz sú posudzovaní v kontexte svojej menšiny, nie individuálne-
- rómska identita je zamlčovaná
Čo zistili Briti:
Závery štúdie zameranej na uplatnenie slovenských a českých rómskych detí na britských školách:
- 85 % všetkých “skúmaných” žiakov bolo v rodných krajinách zaradených do špeciálnych či segregovaných škôl
priemerné výsledky tých istých žiakov boli na britských mainstreamových školách iba málo podpriemerné
- žiadne z detí nemalo diagnostikované také špeciálne vzdelávacie potreby, ktoré by nedokázala naplniť škola hlavného vzdelávacieho prúdu
- drvivá väčšina rómskych študentov, ktorí sa zúčastnili na rozhovoroch, tvrdí, že preferuje školu v Británii, pretože tu nie je rasizmus a diskriminácia
Štúdiu vypracovala britská organizácia Equality za podpory Roma Education Fund, ide o pilotný projekt, do ktorého sa zapojilo 51 Rómov
V texte sú použité ilustračné snímky.