Ak prvé správy o požiari hovorili o smútku a žiali v dedine, nešlo o žiadne symbolické prirovnania. Cítiť ho na každom kroku. Napríklad Alžbeta Szakó pri otázke na nešťastnú udalosť nedokázala opakovane udržať slzy. „S hradom tu žijem viac ako 70 rokov a na takú vec si nepamätám. Na ten pohľad sa nedá zvyknúť ani po niekoľkých dňoch.“ Netají, že odpustiť nezodpovednosť rodičov malých nespratníkov, ktorí založili oheň, bude ťažké.
Intenzívnym slzám sa neubránila ani Eva Bernáthová. Na hrade pracovala 26 rokov. „Pôvodne to mala byť brigáda na jednu sezónu, nakoniec som ostala do dôchodku. Keď som videla plamene z okna môjho domu, bol to šok,“ hovorí a znova zadržiava slzy. „Hrad má v sebe niečo výnimočné a na ľuďoch, ktorí prídu, to vidno. Ktovie, či sa ho podarí opraviť.“ Vybrali sme sa teda rovno na „miesto činu“.
Záchrana vzácnych zbierok zmobilizovala odborníkov aj obyčajných ľudí.
Kapitánka horiacej lode
Riaditeľka Múzea Betliar Eva Lazárová pri záchranných prácach pripomínala odhodlanú kapitánku horiacej lode, ktorá sa rázne chytila kormidla. Od rána do zotmenia na hrade každý deň vedie a koordinuje celý záchranársky tím. Aj napriek tomu však pôvodný 90-percentný odhad zachránených historických predmetov musela po piatich dňoch znížiť o päť percent. „Jednou z najväčších strát je zničenie meča vojvodu Zápoľského. Podľa všetkého bol pôvodný,“ spresnila smutne.
Oheň nemal zľutovania. Zničil aj bojové kopije, poškodil kožené vedrá zo stredovekej studne. Torzá vedier sa, našťastie, zachovali. Napriek týmto smutným správam o nenávratných stratách paradoxne ešte v popole tlie istá nádej. „Veríme, že tam môžeme objaviť zasypané a nateraz nezvestné cenné kusy. Bude to však pomalá odkrývacia robota,“ vysvetľuje riaditeľka a neprestáva okolo seba hľadať.
Žofia zostáva
To, ako sa jej zničenie slovenskej legendy dotklo, cítiť z každého slova. Šéfka si počas rozhovoru musela rezervovať niekoľko sekúnd na utieranie sĺz. Súhlasí však s názorom, že hrad mal šťastie v nešťastí. „Mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Krásna Hôrka bude znova krásna,“ odhodlane hovorí. Hrad pred väčšími škodami podľa nej zachránili trámy, ktoré zabránili rýchlemu šíreniu ohňa. „Aj preto najväčšie škody utrpel gotický palác, ktorý ako jedno z mála miest trámy nemal.“
Pohyb na hrade neutícha. Každý chce pomôcť, priložiť ruku k dielu. Pracovníci Slovenského národného múzea zo všetkých kútov Slovenska odborne balia všetky veci a odnášajú do Košíc. No aj takíto na slovo vzatí odborníci môžu naraziť na problém. Napríklad ak sa ten „problém“ vola historický koč. „Dvere do miestnosti, kde sa nachádza, sú menšie ako on samotný. Reštaurátori si s ním poradia. Nedá sa vylúčiť pád stropov. Nechať ho tu by bolo preto obrovské neprijateľné riziko,“ vysvetľuje Lazárová. Na hrade tak ostávajú len veci, s ktorými sa jednoducho nedá pohnúť. „Konzervujeme vstavané skrine, parkety, hrobku.“ Na hrade ostáva aj múmia grófky Žofie. Z kaplnky ju len preniesli do hrobky. „Bojíme sa, že zmena klímy by jej mohla uškodiť.“
Hrad namiesto košiara
Aký je teda príbeh Krásnej Hôrky? Legenda hovorí o pastierovi Bebekovi, ktorý našiel veľký drahý kameň a daroval ho kráľovi. Ako odmenu si žiadal sedem vŕškov, na ktorých si postaví sedem košiarov. Namiesto nich však vyrástlo sedem hradov a jedným mala byť aj Krásna Hôrka. Realita je menej romantická, no meno Bebek v ňom aj tak figuruje. Za jedných z prvých staviteľov sa považujú šľachtické rody Batizovcov a Máriássyovcov, i keď začiatkom 14. storočia to bola skôr len opevnená obytná veža ako skutočný hrad. Stavať sa začalo najmä v období, keď sa v okolí objavila železná ruda a ďalšie nerasty. Práve už spomínaní Bebekovci vybudovali značnú časť Krásnej Hôrky, hoci bratia František a Imrich si vyslúžili nelichotivú povesť lúpežných rytierov. Na hrade dokonca bola tajná mincovňa, kde razili falošné mince. Po vymretí Bebekovcov sa v 16. storočí Krásna Hôrka dostala do správy cisárskeho dvora. Ako kapitán sa neskôr na hrad dostal Peter I. Andrássy, ktorý nemohol tušiť, že jeho rod v ňom pobudne takmer štyristo rokov.
Andrássyovci boli spočiatku len dedičnými kapitánmi, teda správcami hradu, ich majetkom sa stal až v roku 1642. K posledným majiteľom hradu patril napríklad aj Július Andrássy – ten gróf Andrássy, ktorý bol rakúsko-uhorským ministrom zahraničných vecí a údajne dvoril cisárovnej Alžbete zvanej Sissi. Tak, ako mnohým šľachticom, aj Andrássyovcom sa stala osudná druhá svetová vojna. V roku 1945 hrad na základe Benešových dekrétov znárodnili a prešiel ako národná kultúrna pamiatka do správy štátu.
Smutný pohľad na interiér hradu.
Aj svet sa zaujíma
Krásna Hôrka však má minimálne jeden pozitívny odkaz. Slovákom záleží na tom, čo sa s ich dedičstvom stane. Ani Eva Lazárová sa s takým obrovským ohlasom ľudí zo široka-ďaleka a ponukou pomôcť pri kultúrnych pamiatkach počas kariéry ešte nestretla. „Som dojatá. Ozývajú sa aj z Česka, Poľska, Maďarska,“ spresňuje. Ako jeden z prvých zareagoval umelecký kováč Vladinír Eperješi z Trebišova, aj on chce priložiť ruku k dielu. „Hrad som pravidelne navštevoval ako dieťa, prirástol mi k srdcu. Aj teraz pri pracovných cestách do Bratislavy sa pri ňom pristavím.“
Na pomoc už získal aj niekoľko ďalších kováčov, dokonca aj z Maďarska. „Peniaze poskytnúť nemôžeme, čo sa týka práce, tam sme však úplne k dispozícii. Ako som už hovoril s riaditeľom Slovenského národného múzea, práve veľké množstvo kovových predmetov bolo poškodených a potrebujú opravu,“ povedal. A nie je sám, sobotňajšie plamene pre mnohých Slovákov zatemnili aj voľby. Rúk na opravu však bude dosť.