Na ten moment sa nezabúda. A nezabúda ani Havaj. 7. december 1941 silno poznačil ostrovy známe úžasnou prírodou, romantickým zákutím morských prílivov a exotickým vtáctvom. Z raja sa stalo peklo.
Na prvý pohľad na ostrovoch nič nevidieť. Zo všetkých strán ich obmývajú vlny Tichého oceánu a starajú sa o legendárne príjemné, teplé podnebie. Lákajú turistov i „surfistov“ z celého sveta, ktorí majstrovsky zdolávajú obrovské vlny Pacifiku.
No vzápätí sa človeku v pamäti vybaví prístav Pearl Harbor, uložený v lone zálivu ostrova Oahu. Pomenovanie Prístav perál dostal od domorodých obyvateľov lebo tu nachádzali najviac perlorodiek. A medzi „perly“ týchto ostrovov patria aj pohostinní a priateľskí ľudia mnohých národov, pre ktorých je Havaj domovom. Viete, že aj súčasný prezident Spojených štátov amerických Barack Obama sa narodil na Havaji?
Čierny december
A čo zapísalo záliv v Pearl Harbor pred sedemdesiatimi rokmi navždy do kníh dejepisu? Japonské cisárske letectvo. To totiž zákerne napadlo kotviacu nič netušiacu námornú flotilu Spojených štátov amerických... a položilo základy obludy menom druhá svetová vojna. Správa o tejto tragickej udalosti prebehla celým svetom a navždy ostala v pamäti tých, ktorí to prežili, i tých, ktorí navštevujú tieto miesta. Iba nedávno som sa sama vrátila z návštevy Pearl Harbor, na jeho brehoch som strávila niekoľko mesiacov. Dovoľte mi vysvetliť, prečo. Mám to šťastie, že naša dcéra Eva Strelka Jenkins je plukovníčkou amerického letectva „commander“ na leteckej základni Pearl Harbor. Už niekoľko rokov tu žije a pracuje. Pozná krajinu i jej ľudí.
Mala som to šťastie, že nás s Katarínou, jej dcérou, zaviedla na miesta udalostí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia. Navštívila som miesta, kde pred sedemdesiatimi rokmi námorníci amerického námorníctva USS Missouri, Oklahoma, Arizona a ďalších veľkých vojnových lodí a ponoriek nedeľné ráno 7. decembra 1941 využívali na oddych, hry, zábavy a bohoslužby. Z oblohy ukrytej za mračnami sa ako blesk vynorili japonské lietadlá a zaútočili na kotviacu námornú flotilu amerického loďstva. Strieľali, zhadzovali bomby a toto pokojné miesto ostrova zmenili na peklo na zemi. Potopili a zničili, čo sa im podarilo. V to ráno tu nevinne zahynulo nič netušiacich 2 400 námorníkov, mladých mužov. Zomreli otcovia, synovia, bratia, priatelia... Toto nenechá nikoho chladným ani po sedemdesiatych rokoch.
Múzeum, ktoré sa venuje tragédii, je na vode.Dôkaz pod vodou
V strede zálivu je múzeum, dostanete sa tam len lodou. A práve v jeho vlnách sme na vlastné oči videli potopenú loď USS Arizona. Počas toho osudného dňa pochovala celú svoju posádku.
Ako memento slúžia v záhradách Pearl Harbor aj lietadlá z tých čias. Nechýba ani japonské „Zero“, ktoré útočilo ako prvé. Videli sme autentické filmové zábery tohto barbarského činu, ktorý pobúril Ameriku i svet. „Prístav perál“ sa pre turistov stáva pútnickým miestom a dojem z prehliadky je taký silný, že nikto z prítomných neskrýva slzy dojatia. Útokom na Pearl Harbor sa začala vojna aj pre Ameriku. USA zmobilizovali svoje sily a zapojili sa aj o do druhej svetovej vojny, ktorá zúrila v Európe a Hitler úspešne uplatňoval svoju rýchlu vojnu.
Dnes je Havaj známy najmä vďaka exotickej prírode, ľuďom a kultúre.Návrat jednej lode
V ten istý deň – ešte plným dojmov z prehliadky pamätných miest – akoby za odmenu sa nám naskytol úžasný pohľad. Všetky noviny oznamovali príchod najväčšej vojnovej lietadlovej lode USS Ronald Reagan do prístavu Pearl Harbor. V bielych uniformách amerického loďstva nám z nej mávali tisíce námorníkov. Bol to úžasný a nezabudnuteľný pohľad. Obrovská lietadlová loď sa práve vrátila z Japonska, kde jej posádka sedem mesiacov zachraňovala obyvateľov a pomáhala zmierniť tragédiu po zemetrasení a cunami, ktorá Japonsko postihla. Krásna paralela...
Aloha, Havaj
Dnes je Havaj zasa vo forme. Jeho takmer miliónové moderné hlavné mesto Honolulu láka svojím jedinečným podnebím, prírodou i svetoznámou plážou Waikiki. A Pearl Harbor je dnes dôležitým prístavom v strede Tichého oceánu, odkiaľ sa lode plavia za svojimi misiami. Je námornou a leteckou základňou, ako i súčasným domovom tých, ktorí strážia to, aby sa 7. december 1941 už nikdy neopakoval.
Havajské ostrovy a jeho mnohonárodnostné obyvateľstvo, známe svojím príslovečným pohostinstvom, lahodnou hudbou tanca Luau a vencami voňavých kvetov, krášliacimi ramená, vlasy či zápästia návštevníkov, vítajú srdečným Aloha – vitajte.
No Havaj nezabúda. Spomienkový deň sa začne hymnou, modlitbou a požehnaním. Potom zaznejú pušky a mená tých, ktorý obetovali svoje životy za svoju vlasť. Vo chvíli, keď sa začala japonská ofenzíva, ráno o 7.55 všetko stíchne... Na chvíľu. Z úcty.
Kto je Kamila Kay Strelka-Kanková
Úspešná americko-slovenská podnikateľka a spisovateľka. Spolu s manželom a vtedy dvojročnou dcérkou odišla v lete 1968 do Kanady. Pred odchodom pracovala desať rokov ako redaktorka Československého rozhlasu v Bratislave. Z Kanady viedla ich cesta do USA, kde Kamila Kanková pracovala ako servírka, učiteľka a tlmočníčka. Neskôr Strelkovci podnikali v oblasti gastronómie a obchodu s realitami. Na Slovensko sa vrátila po revolúcii z roku 1989. O svojom živote v Amerike, ťažkých začiatkoch aj túžbe po domove, napísala šesť kníh. Je členkou TCP – top centra podnikateliek na Slovensku. Má bohaté podnikateľské a životné skúseností. Je slovenskou a americkou štátnou občiankou.
ČO SA STALO V PRÍSTAVE PERÁL V ROKU 1941
Na letiskách bolo zničených 188 amerických lietadiel.
Japonci stratili okolo 185 vojakov. Fotografia ukazuje prípravu na útoky.