Viete, čo sa jedenásteho septembra stalo. Celý svet vie, čo sa stalo.
Každý rok v septembri sa tu obloha zatiahne akosi viac. A možno to nie je o oblohe, ale o ľuďoch, New York cíti, že sa blíži dátum, ktorý ho zmenil. Zmenil všetkých. Tých starších, pre ktorých je aj dnes typickou panorámou Manhattan s dvojičkami. Ale aj tých mladších, ktorí už s panorámou „bez nich“ vyrastali. Ľudia sa ulicami pohybujú akosi tichšie. Akosi úctivejšie. Obraz, ako dve lietadlá vpálili do veží, je stále živý.
Šok, ticho a prázdne ulice
„Pamätám si, ako prvé výročie tejto tragédie sledovala celá Amerika. Pozostalí čítali mená obetí v abecednom poriadku priamo z jamy, ktorá ostala po vežiach. Chodil z toho mráz po chrbte,“ spomína si Bibiana Ahern. Slovenka, ktorá v USA žije šestnásť rokov. V čase teroristického útoku na dvojičky smerovala do New Jersey. Prešla na druhú stranu rieky Huston, zastavila sa na pumpe a… narazilo prvé lietadlo. To druhé sledovala už v priamom prenose, cez rieku. „Chcela som sa vrátiť, ale všetky mosty a tunely boli otvorené len jedným smerom. Von z ostrova Manhattan.“
V meste Sochy slobody sa zastavil čas. Nikto nedokázal pochopiť, že ten dym a prach je jediné, čo zostane z pýchy newyorskej panorámy. Že si ju niekoľko tisíc ľudí bude pripomínať dierou v zemi... Ulice, inokedy plné ľudí a áut, zívali prázdnotou. Po prvotnom šoku sa všetci snažili dostať čo najbližšie k miestu tragédie. Pešo. A na mieste zabudli na šok, pomáhali, ako sa dalo. „Potlesk sprevádzal hasičov a policajtov na ceste do i von z postihnutej oblasti,“ opisuje náladu a solidaritu Američanov Bibiana.
Pár rokov po...
Už po roku od nešťastia nenávisť voči teroristom a pocit spolupatričnosti vystriedalo sklamanie. „Desiatky miliónov dolárov, ktoré Američania posielali na podporu rodín obetí a postihnutých, investoval Červený kríž do iných akcií,“ vysvetľuje Slovenka. Najvyšší činitelia pod tlakom verejnosti odstúpili. A to je len jeden z príkladov, ako sa nálada vo „veľkom jablku“ menila.
„Slečna, bolo to peklo na zemi, ale Amerika je silná krajina. My sa nedáme. Toto nám bude navždy pripomínať, že musíme držať spolu,“ vysvetľuje strážnik turistke a ukazuje smerom ku Ground Zero. Pracuje tu už niekoľko rokov. Ešte si na to miesto „ničoty“ nezvykol.
Okrúhle výročie páchne azbestom
Desať rokov po tragédii reaguje mesto typicky rôznorodo. „Zomreli už tisícky ľudí, ktorí vtedy pracovali v ruinách. Doteraz od štátu nedostali takmer žiadnu finančnú podporu na zdravotné poistenie či priamo štátom financovanú lekársku starostlivosť.“ A hoci tento rok Kongres USA odsúhlasil finančnú podporu desať miliónov dolárov, pre taký veľký počet postihnutých je to podľa Bibiany kvapka v mori. „Najväčším nebezpečenstvom na Ground Zero bol azbest, ktorý vtedy ľudia vdychovali. Teraz zomierajú na rakovinu pľúc, ale nikoho to netrápi,“ hovorí a dodáva. „Ľudia sa cítia zneužití. Politicky.“ I preto výročie tragédie okrem smútku v uliciach hlavného mesto vyvoláva ešte jednu emóciu. Hnev.
Duchovia v New Yorku
Aj tento rok sa zjavia v New Yorku duchovia 11. septembra. Tak totiž v meste volajú dva obrovské reflektory, ktoré premietajú na oblohu svetelné stĺpy. „Mňa pri nich zamrazí, ale môj mladší syn je z toho nadšený, tá optika sa mení. Vie, čo sa tu stalo, no mal len desať, on to berie ako tragédiu Ameriky. Ja ako osobnú tragédiu,“ vysvetľuje rodený Newyorčan Aron Thort.
K okrúhlemu výročiu pristupujú ľudia opatrne. Riziko sa skloňuje akosi častejšie ako po iné roky. Odhalí sa memoriál. Park s dvoma atypickými bazénmi a vytesanými menami.
Verejnosť sa rozdelila do dvoch táborov. Jedni podporujú oficiálnu verziu, vojnu v Afganistane a dokonca Iraku, a druhí sa domáhajú vyšetrovania príčin pádu budovy číslo 7 v Svetovom obchodnom centre. „Jedenásty september bol zneužitý na politické vydieranie a obmedzovanie slobôd. Kedysi som prišla do slobodnej Ameriky, dnes to tak už, žiaľ, nie je,“ tvrdí Slovenka.
Jedno je isté. V momente, ako narazilo prvé lietadlo do budovy na Manhattane, sa zmenil celý svet.
CHRONOLÓGIA: 11. september 2001
AKO TO BOLO
7.58 (13.58 SELČ) – Boeing 767 (United Airlines) z Bostonu do Los Angeles so 65 ľuďmi na palube bol odklonený do New Yorku.
9.03 (15.03 SELČ) – Narazil do južnej veže Svetového obchodného centra (WTC). Na palube bolo päť únoscov, pilotoval Marván Šihhí zo Spojených arabských emirátov.
7.59 (13.59 SELČ) – Boeing 767 (American Airlines) s 92 pasažiermi z Bostonu do Los Angeles bol po štarte unesený a odklonený do New Yorku.
8.46 (14.46 SELČ) – Narazil do severnej veže WTC. Na palube bolo päť únoscov, pilotoval Egypťan Muhammad Atta.
8.10 (14.10 SELČ) – Boeing 757 (American Airlines) z Washingtonu do Los Angeles so 64 osobami vrátane letušiek a pilotov bol po štarte unesený.
9.45 (15.45 SELČ) – Narazil do budovy Pentagónu vo Washingtone. Pri náraze pilotoval Haní Handžúr.
8.01 (14.01 SELČ) – Boeing 757 (United Airlines) z New Yorku do San Frnacisca so 44 osobami na palube bol po štarte unesený.
10.10 (16.10 SELČ) – Havaroval juhovýchodne od Pittsburghu. Na palube boli štyria únoscovia. Pilotoval Libanončan Zijád Sámir Darráh.
09.21 (15.21 SELČ) – Mosty a tunely vedúce do New York City sú uzavreté.
10.05 (16.05 SELČ) – Južná veža WTC sa zrútila. V tom istom čase je evakuovaný Biely dom.
10.28 (16.28 SELČ) – Severná veža WTC sa zrútila.
FAKTY A ČÍSLA
Celkovo zomrelo 2 999 ľudí, z toho 19 únoscov.
Okrem dvojičiek v newyorskom Manhattane bolo zničených vyše dvoch miliónov štvorcových metrov kancelárskych plôch.
Odpratávacie práce trvali 261 dní.
Náklady sa vyšplhali na viac ako 531 milión eur.
Odpratalo sa asi 1,8 milióna ton trosiek.
Poškodení útokmi dostali odškodnenie vo výške 38,1 miliardy dolárov.