Cítim sa ako slovenská Európanka
Michaela Duračková Hatak, Credit Officer,
Liechtensteinische Landesbank, Viedeň
Spomínam si, ako som posledný deň roku 2008 nostalgicky držala slovenskú bankovku a patriotsky ju ešte niekoľko mesiacov nosila v peňaženke. Preto, aby som nezabudla a neposlala moju slovenskú monetárnu identitu do zabudnutia. No nostalgiu a „korunový“ patriotizmus rýchlo vystriedal nedostatok miesta pre nové bankovky v peňaženke, pre tie európske, ku ktorým som i napriek ich každodennému niekoľkoročnému používaniu v Rakúsku necítila žiadnu citovú nadviazanosť. Hrdosť na madonu či moravskú Venušu vystriedala postupne ešte väčšia hrdosť na skutočnosť, že naše malé Slovensko dokázalo za posledných 20 rokov ekonomicky vzrásť, vstúpiť do EÚ a prijať spoločnú menu. A, samozrejme, vždy ma zahreje pri srdci, keď mi v cudzine vydajú náš dvojkríž. „Strata“ vlastnej jedinečnej meny paradoxne upevnila slovenské cítenie, ktoré sa určite týmto krokom vlieva do cítenia európskeho. Myslím si, že ovocím spájania krajín Európy, prvotne politicky a postupne i monetárne, bude v prípade ďalších generácií európske cítenie. A ja sa jednoznačne cítim ako slovenská Európanka.
Ako zamestnanec európskeho bankového sektora veľmi vítam i aspekt zjednodušenia finančných transakcií, ktoré nám ponúka spoločné euro. Taktiež euro prispelo k zníženiu nákladov na finančné transakcie a administratívu. Malým spotrebiteľom tak zjednodušuje platobný styk a ponúka štandardizované podmienky na bankové prevody. Idem už do hĺbky bankového remesla, ale veľkým plusom jednej meny je i strata kurzových rizík oproti euru. To nám jeho integráciou úplne odpadlo. Pre európskych investorov je taktiež menej riskantné realizovať svoje investície v krajine s rovnakou menou.
Ďalšou výhodou eura je určite flexibilita pri cestovaní. Bežní ľudia ušetria poplatky za výmenu valút pri cestovaní a za benzín na Slovensku, občerstvenie v motoreste v Rakúsku a za diaľničný poplatok v Taliansku zaplatíte rovnakou menou. Praktická stránka eura, flexibilita, jednoduchosť bankových transakcií sú aspekty, ktoré ma utvrdzujú v tom, že integrácia Slovenska do európskej menovej rodiny bola pre nás pozitívnym krokom.
A čo mi euro vzalo? Absolútne nič, čo by mi teraz chýbalo. Slovenské bankovky a mince mám doma odložené na pamiatku. Ale ich používanie v platobnom styku mi osobne nechýba. Jednoznačne patrím k eurooptimistom a k 5. narodeninám mu želám stabilitu a dobrých hospodárov, ktorí pri hospodárení s ním myslia hlavne na jeho malých europoužívateľov, ktorí si ho ťažkou prácou musia zarobiť.
Budúcnosť s eurom nemusí byť ružová
Marek Číž, Test Automation Specialist, Brno
Do Česka som sa presťahoval krátko po zavedení eura na Slovensku, takže som v podstate nemal poriadnu šancu zžiť sa s ním. A i keď dnes poznám všetky výhody plynúce zo zavedenia jednotnej európskej meny a aj napriek tomu, že niektoré z nich pravidelne využívam, obávam sa, že spoločná mena nám v dlhodobom hľadisku môže priniesť viac negatív ako pozitív. Strata ekonomickej suverenity a možnosti pružnejšie reagovať na správanie trhu a potrieb vlastného štátu nám podľa mňa nemôže vykompenzovať len pohodlnosť pri cestovaní. Nádherný príklad sa udial pred pár týždňami v Česku, kde sa tamojšia národná banka snažila oživiť ekonomiku tým, že nakúpila devízy asi za 200 miliárd českých korún v snahe udržať kurz koruny na 27 českých korún za euro. Či a aký účinok tento zásah prinesie, ukáže len čas, ale je to jedna z vecí, ktoré nemôžu urobiť národné banky členov eurozóny. A ako iste všetci vieme, takéto zásahy v minulosti významne ovplyvňovali národné ekonomické rasty – podporovaním exportu či vytváraním nových pracovných miest.
Áno, je pekné, že teraz môžeme vyraziť na cestu po Európe a vôbec sa nemusíme trápiť s hľadaním zmenární, ale pozerať sa na zavedenie eura len takýmito očami by bolo sebecké a krátkodobé. Veď predsa nechceme skončiť ako obyvatelia Španielska či Írska. Tieto krajiny zaznamenali v roku 2005 vysoký hospodársky rast a na kontrolu inflácie potrebovali nízku úrokovú sadzbu. Lenže tieto krajiny už v tomto čase boli členmi eurozóny a ich ekonomiky podliehali nariadeniam Európskej centrálnej banky, ktorá nastavila úrokové sadzby inak, aby vyšla v ústrety aj zvyšným krajinám únie. A tu práve vzniká jeden veľký problém, nastaviť ekonomické regulačné páky pre také odlišné štáty na takom rozľahlom území je veľmi ťažké, ak nie nemožné. Vieme, ako dopadli už spomínané Španielsko či Írsko. Aj naše vnúčatá to budú ešte pociťovať.
Európa sa predsa nemôže porovnávať so Spojenými štátmi, nie ekonomicky, historicky ani kultúrne. A práve USA a ich dolár sa často uvádzajú ako príklad, kde jednotná mena funguje a má opodstatnenie. Na čo sa však dosť často zabúda, je fakt, že USA sú voči európskym krajinám pomerne mladý štát, ktorý hneď pri svojom vzniku začal fungovať na princípe jednotnej meny. Taktiež medzi jednotlivými štátmi nevládne žiadna jazyková bariéra či taká významná kultúrna odlišnosť, ako to vidíme v Európskej únii, o povahe ľudí ani nehovoriac. Alebo azda niekto vidí taký rozdiel medzi farmárom z Texasu a Montany, ako vidím ja u tvrdo pracujúceho človeka zo Škandinávie a lenivca z Grécka?
Summa summarum, mať euro je dobrá vec pre jednotlivcov a turistov, byť členom eurozóny je zase výhoda pre podnikateľov a dodávateľov, ale euro sme neprijali azda len kvôli tomu, ale snáď aj kvôli budúcnosti. A ako nám ukázali príklady spomínaných krajín, tá budúcnosť nemusí byť vôbec ružová.
Euro? Znížilo mi výplatu
Ján Ondirko, IT programátor v Rakúsku
Keď som v roku 2004 pracoval pre istú IT firmu vo Viedni, viackrát som sa zamýšľal nad tým, aké to bude, keď budeme mať euro a aký by bol primeraný konverzný kurz. Podľa porovnania cien tovarov v obchodoch som si jednoducho vypočítal, že ideálny výmenný kurz bude niekde medzi 20 a 25 Sk za 1 euro. Vtedajší výmenný
kurz bol okolo 40 Sk za 1 euro. Zavedenie eura v prvom rade znamenalo menšie číslo na mojej výplatnej páske spôsobené výmenným kurzom. Nasledovalo zistenie, že zaokrúhľovanie účtenky v reštaurácii je finančne náročnejší ako dosiaľ. Dokonca aj žobrák v podchode pri centovom podarúnku na vás pozerá, ako keby ste mu chceli ublížiť.
Myslím si, že pocitová hodnota peňazí zavedením eura klesla. Ľudia snahu dosiahnuť zisk presunuli na rovinu zvyšovania marže, a preto ceny stúpajú. Veď porovnateľné tovary v susednom Rakúsku sú často lacnejšie a kvalitnejšie ako tie naše. Tesne pred zavedením eura stál rožok necelých 10 halierov. Dnes najmenej 5 centov. Ceny vstupov rastú viac ako inflácia. Určite zavedenie eura má aj výhody: rýchlejšie porovnanie cien tovarov v zahraničných obchodoch hlavne pri nákupoch cez internet, z dovolenky nemám množstvo drobných, ktoré prekladám z miesta na miesto s nádejou, že sa raz do tej krajiny ešte raz vrátim a som presvedčený, že prvý nástup krízy bol pre našu krajinu menej kritický vďaka zavedeniu meny eura.
To, že sa moje spotrebiteľské návyky zmenili, povedať nemôžem. Napriek tomu som zástancom eura, ktorého používanie Slovensku môže len pomôcť.
Otvorili sme sa Európe
Anton Emrich, starosta prihraničnej obce Moravský Svätý Ján
Na pozícii starostu obce Moravský Svätý Ján pôsobím od decembra 2010. Predtým som 11 rokov pracoval na oddelení cudzineckej polície na hraničnom priechode a 5 rokov v susednom Rakúsku, skúsenosti s eurom som preto mal už aj pred jeho prijatím na Slovensku. Veľmi dobre si spomínam na nekonečné rady pri okienku zmenárne, rôzne kurzy a neuveriteľné poplatky, ktoré turistov priam odrádzali od návštevy našej krajiny. Prijatím eura na Slovensku sa všetky tieto problémy podarilo odbúrať. Vďaka hraničného priechodu Moravský Svätý Ján – Hohenau, spoločnej mene a otvoreniu pracovného trhu sa život pohraničných obcí na oboch stranách začal oveľa viac prelínať. Z pohľadu starostu preto vnímam prijatie eura veľmi pozitívne. Hoci, musím priznať, že hlavne medzi staršími občanmi sa občas objavujú aj negatívne názory. V ich očiach euro stráca z hodnoty, ceny do dnešného dňa prepočítavajú na koruny a z dôvodu negatívneho vývoja výšky dôchodkov klesá platobná schopnosť našich dôchodcov. U našich susedov je to neporovnateľne lepšie, čo sa prejavuje napríklad množstvom rakúskych dôchodcov navštevujúcich naše kultúrne, spoločenské a športové podujatia, či využívaním služieb našich firiem a živnostníkov.
V súčasnosti obec pracuje na spoločnom projekte s rakúskou stranou, no v tejto oblasti asi euro nie je rozhodujúce, keďže pri podobnom spoločnom projekte s českou obcou Tvrdonice neboli z dôvodu rozdielnej meny žiadne problémy.
Z môjho osobného pohľadu bolo prijatie eura veľmi dobrým krokom. Pri návšteve susedného Rakúska absolútne nevnímam prechod hranice. To sa, bohužiaľ, z dôvodu rôznej meny nedá povedať o Českej republike, ktorú ja aj naši občania často navštevujeme nielen pre historické prepojenia, ale aj vďaka relatívne malej vzdialenosti, ktorá nás delí – obec Moravský Svätý Ján je od českých hraníc vzdialená len asi 15 km.
Môžeme nakupovať na oboch stranách Dunaja
Gerhard Schödinger, starosta prihraničnej obce Wolfstahl
Euro bolo pre mňa ako pre presvedčeného Európana len logickým dôsledkom zjednocovania Európskej únie. V praxi sa však ukázalo, že to istý čas trvá, kým sa nová mena dostane, takpovediac, do krvi. Aj dnes sa niekedy nachytám pri tom, že prepočítavam ceny na šilingy. No podľa môjho názoru sú hospodárske a politické dôsledky zavedenia spoločnej meny veľmi pozitívne. Pre mňa osobne je vývesným štítom európskej integrácie skutočnosť, že sa dnes dá v osemnástich krajinách eurozóny platiť eurom. A aj často kritizovaný európsky záchranný systém je dôležitým signálom európskej solidarity.
Pre našu obec je medzičasom úplne samozrejmé, že aj v neďalekej Bratislave môžeme nakupovať za tú istú menu, ako v rakúskych obchodoch. Euro nás ako región posilňuje bez ohľadu na – medzičasom už len „papierové“ – štátne hranice a je pre mňa rozhodujúcim faktorom spoločného rastu a rozvoja našich miest a obcí.