Nemá webovú stránku a ani svoje služby nespoplatňuje. Napriek tomu je jej plný internet – vďaka ženám, ktoré tvrdia, že im pomohla otehotnieť. Za bylinkárkou Annou Kopáčovou z Vrbového chodia aj ľudia z cudziny.
Bylinkárstvu ste sa začali venovať po tom, ako ste si sama prešli tromi potratmi. A zasvätila vás doň žena, ktorá vám dopomohla k otehotneniu. Spomínate si ešte na svojho prvého „pacienta“?
Bylinky som poznala už od detstva – vďaka babičke. Moju prvú pacientku však za mnou poslala práve pani, čo mi pomohla k mojim dvom dcéram. Vypočula som si ju, poradila jej a povedala som si, že keď to bude Božia vôľa a do mesiaca otehotnie, tak začnem pomáhať ľuďom. A jej sa naozaj onedlho narodilo dievčatko a neskôr chlapček. Je to už vyše tridsať rokov.
Dodnes si vraj uchovávate stovky listov či ememesiek od vďačných žien, ktorým ste pomohli k dieťaťu. Čo robíte inak ako lekári?
Odporúčam zábaly, bylinky a naprávam maternicu cez bruško na udržanie tehotenstva. A toto lekári neštudujú, oni majú iné metódy. No oni by ani nemohli obe tieto metódy študovať naraz – je to v rozpore. To máte ako s náboženstvom: človek nemôže naraz vyznávať kresťanstvo aj budhizmus, napriek tomu sa nejakým spôsobom dopĺňajú. Aj tradičná a alternatívna medicína idú ruka v ruke. Rovnako ako deň a noc.
Aj ste sa niekedy dostali s lekármi do sporu?
Nikdy. Celá moja rodina chodí na preventívne prehliadky, občas užívame aj lieky. Klasickú medicínu mám vysoko v úcte. A hnevajú ma ľudia, čo na internete nadávajú na antibiotiká alebo tvrdia, že lekári skrývajú pred ľuďmi zázračné lieky na rakovinu. Ale veď prečo by potom aj samotní lekári na tieto choroby umierali? Na nádor v mozgu či ebolu vám len bylinky nepomôžu.
Prečítajte si aj: Aj lekári občas uveria bludom, tvrdí lovec šarlatánov
A ženy, čo k vám chodia, o vás aj hovoria svojim gynekológom?
Ako ktoré. Ale našli sa aj lekári, ktorí sa pozerali, ako to bruško naprávam. Tu v okolí ma už poznajú všetci. (Smiech.) A niektorí si chodia aj po rady, ale o tom nechcem hovoriť. Samochvála smrdí.
Nájdu sa aj ženy, ktorým ste k dieťaťu nepomohli?
Ale samozrejme. Raz napríklad prišla jedna 47-ročná pani a po návšteve u mňa naozaj nedostala menzes: akurát, že to už bola známka prechodu. No stali sa mi aj opačné prípady: napríklad jedna žena, čo dlho nemohla počať, neskôr zistila, že otehotnela tesne pred tým, ako za mnou prišla. Taká veľká bola jej túžba po mojej liečbe. Vždy je to o psychike. Ale ja nie som žiadna čarodejníčka so sklenenou guľou: človek mi sám povie, čo o svojich ťažkostiach vie, čo užíva.
Tak či inak: metódy, čo využívate, sa môže naučiť každý alebo na to treba mať osobitný dar?
V prvom rade je to dar. Človek najmä nesmie byť chamtivý: to je jednoznačné. Musí sa do chorého človek vedieť vcítiť. Nie je to len o tom, že si kúpim atlas bylín a už som slávny bylinkár. To neexistuje. Bylinkár sa musí veľa učiť aj o liekoch. V atlasoch sú napríklad rôzne dobré recepty, ale dnes sa nedajú len tak využívať, lebo ľudia vo veľkom berú lieky. A ľahko by mohlo dôjsť ku kontraindikácii.
Kto vás zasvätil do farmakológie?
Pôvodne som o nej ani o medicíne nič nevedela. Ale postupne za mnou začali chodiť ľudia s vážnymi chorobami – s cukrovkou, rakovinou. A tak som dospela k tomu, že som začala chodiť na jednu vysokú školu, na prednášky. Nemám ani maturitu, takže skúšky som, samozrejme, nerobila... a tí profesori ani nevedeli, že tam chodím. Všetko som však hltala, učila sa a neskôr som absolvovala množstvo kurzov: u vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Pracujete ako kuchárka. Nikdy ste neuvažovali nad tým, že by ste sa bylinkárstvom aj živili?
To máte tak: práca kuchárky ma nenapĺňa, ale zarobím na nej. Bylinkárstvo ma zas napĺňa, ale nezarobím na ňom. Veď niektoré ženy ma musia navštevovať aj dvakrát do týždňa celých deväť mesiacov. Keby som si od nich pýtala peniaze, tak by ich to vyšlo ako v nejakom centre. Veď ku mne chodia chudobní, starí ľudia... a prosia o pomoc práve preto, aby im mohli lekári znížiť lieky, lebo na ne príliš doplácajú.
Aj ste niekoho do tajov byliniek a naprávania orgánov zasvätili?
Celú moju rodinu. Dcérka Alenka vyštudovala dve vysoké zdravotnícke školy, fyzioterapiu a liečebnú rehabilitáciu a tiež sociálnu prácu. Druhá, Danielka, sa mi zas stará o bylinky v záhradke. Ale všetko má svoj čas, nikoho nemôžete do ničoho nútiť. Viete, človek môže mať aj desať vysokých škôl a milión reklám... Ak raz za ním nebudú chodiť ľudia, je to zbytočné.