Na Kvetnú nedeľu svet začne sláviť Veľkú noc. Spolu s Jeruzalemom – mestom, kde je tento sviatok „doma“. Boli sme priamo tam v čase, keď mesto začínalo „vrieť“.
Jeruzalem. Kolíska troch hlavných svetových náboženstiev. Ale aj veľká zmes kultúr a rôznych tradícií. Samotné mesto je rozdelené na štyri štvrte – moslimskú, židovskú, kresťanskú a arménsku. A ak sa aj pre toto zdá, že odlišnosti sú veľké, jedno majú spoločné – staré mesto v jeho strede. Pripomína mi srdce v ľudskom tele, ktoré spája všetky časti organizmu do jedného veľkého a pumpuje krv do celého tela. Tak ako veriacich spája viera zrodená vo Svätej zemi, ktorej je Jeruzalem súčasťou. A takýto Jeruzalem je – svätý, a zároveň obyčajný. Lebo aj tam žijú ľudia svojím bežným životom a pútnici prichádzajú zažiť niečo neobyčajné. Pred Veľkou nocou však všetko ešte naberá na intenzite.
Jeruzalem na vlastnej koži
V Jeruzaleme a vo Svätej zemi som prežil sedem rokov. Už tretí rok pôsobím na Slovensku ako komisár Svätej zeme, čo „v preklade“ znamená starostlivosť o pútnikov, ich sprevádzanie po Svätej zemi či prednášky. Len pred niekoľkými dňami som sa vrátil s jednou zo skupín, takže som mal možnosť zažiť atmosféru predveľkonočného Jeruzalema na vlastnej koži.
Ako vždy v tomto čase, aj teraz sa inak veľmi rušné mesto ešte zahusťuje, Veľkú noc totiž oslavujú kresťania i židia. Aj keď každý po svojom. Židia slávia pesach, teda prechod. Pripomína im vyslobodenie židovského národa z egyptského otroctva prechodom cez Červené more do zasľúbenej zeme. Pre kresťanov je Veľká noc tiež najväčším sviatkom. Obzvlášť na tomto mieste, práve v Jeruzaleme bol totiž ukrižovaný Ježiš Kristus. A my sa vydávame po jeho stopách.
Počas veľkonočného trojdnia, teda od Veľkého piatka až po Veľkonočnú nedeľu, sa ulice Jeruzalema zaplnia pútnikmi.
Veriaci nesú kríže po Via Dolorosa a pripomínajú si tým utrpenie Krista, ktorý podľa evanjelia tadeto kráčal v deň svojho ukrižovania.
Ženy sa modlia v Bazilike Božieho hrobu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus. Chrám spravujú tri kresťanské cirkvi – katolícka (františkáni), grécka ortodoxná cirkev a arménska ortodoxná cirkev. Platí tu takzvané staus quo, ktoré určuje práva jednotlivých cirkví vo vnútri baziliky.
Kam smerujú davy
Od Kvetnej nedele to v uliciach už skutočne „vrie“. Začiatok osláv je spätý práve s týmto dňom a palmovou procesiou z Betfage, ktorá pokračuje cez Olivovú horu do Jeruzalema na nádvorie Kostola sv. Anny, teda na miesto narodenia Panny Márie. Procesia pripomína slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema a vždy sa na nej zúčastňujú davy ľudí. Samotné veľkonočné trojdnie síce prebieha podobne ako u nás na Slovensku, jednu vec však nezažijete nikde inde na svete, len v tomto meste. Je to pohrebná procesia na Veľký piatok. Tá nás doviedla až na Kalváriu, kde začína obrad snímania Ježiša z kríža, počujete búchanie kladivom, ako mu vyberajú klince z rán Odtiaľ davy smerujú k Božiemu hrobu – na miesto, kde bolo Ježišovo telo uložené aj pred 2 000 rokmi. Ťažko opísať túto atmosféru. Bez preháňania však môžem povedať, že je plná emócií, prejavov smútku a radosti zároveň.
Nový pápež aj Barack Obama
V uplynulých dňoch však Jeruzalem nežil len Veľkou nocou. Bol som tam aj v čase, keď sa oči celého sveta upierali na komín nad Sixtínskou kaplnkou a čakali, kedy nám biely dym prezradí zvolenie hlavy katolíckej cirkvi. Práve sme večerali, keď začali zvoniť zvony a my sme v tej chvíli vedeli, že máme nového pápeža. Rýchlo sme vybehli k televízoru, aby sme zistili najnovšie správy a o chvíľku sme už gratulovali argentínskym spolubratom.
Aby toho nebolo málo, Izrael sa v čase môjho odchodu z Jeruzalema pripravoval na historicky prvú návštevu amerického prezidenta Baracka Obamu. Nezaznamenal som nijaké významné obmedzenia, no určite sa zabezpečenie tesne pred jeho príchodom zvýšilo. V meste sú však kontroly samozrejmé, v uliciach bežne stretnete ozbrojených policajtov či vojakov. Ozbrojeného sprievodcu tiež môžete čakať, ak stretnete väčšiu skupinu, napríklad detí. Aj pred vstupom do mesta sú kontrolné stanovištia, tzv. check-pointy. No na to si tu ľudia zvykli, sú už typickým koloritom tejto krajiny.
Domáci sa neponáhľajú
V zimných mesiacoch je pútnikov pomenej, môže za to najmä nevľúdne počasie a obdobie dažďov. Ale svoje spravil aj nedávny konflikt v pásme Gazy. No postupne pribúda čoraz viac pútnikov. Domácich však medzi nimi zvyčajne ľahko rozpoznáte. Či už Židia alebo Arabi, ich životné tempo je odlišné ako u nás. Bežne ich vidíte debatovať na ulici, neponáhľajú sa. V porovnaní so Slovákmi nie sú takí nervózni. A sú veľmi rodinne založení, obzvlášť kúzelné sú ich piatkové večere. Vtedy sa schádza celá široká rodina, spoločne stolujú a v parkoch či na voľných priestranstvách vidíte skupinky, ako grilujú. Istým vybočením z tejto jeruzalemskej „pohody“ je práve veľkonočné obdobie. Aj napriek veľkému davu ľudí, každý z nich je vo svojom vnútri akýsi stíšený a pripravuje sa na slávenie svojej Veľkej noci.
Počas veľkonočného trojdnia, teda od Veľkého piatka až po Veľkonočnú nedeľu, sa ulice Jeruzalema zaplnia pútnikmi.
Veriaci nesú kríže po Via Dolorosa a pripomínajú si tým utrpenie Krista, ktorý podľa evanjelia tadeto kráčal v deň svojho ukrižovania.
Počas veľkonočného trojdnia, teda od Veľkého piatka až po Veľkonočnú nedeľu, sa ulice Jeruzalema zaplnia pútnikmi.Veriaci nesú kríže po Via Dolorosa a pripomínajú si tým utrpenie Krista, ktorý podľa evanjelia tadeto kráčal v deň svojho ukrižovania.