Historička filmu Eva Filová sa venuje problematike rodu, politike tela a rozdielnosti vo výtvarnom a filmovom umení. V roku
2013 vydala knihu Eros, sexus, gender v slovenskom filme (SFÚ Bratislava). Snímka: Miro Nôta
Erotika nikdy nebola pre slovenskú kinematografiu typická. Aký mal na ňu vplyv nástup totality?
Je dôležité si uvedomiť, že naša kinematografia sa začala fakticky budovať práve s nástupom socializmu – hoci pár slovenských filmov vzniklo už predtým. Ideologický tlak za tých štyridsať rokov striedavo silnel a slabol, no nebyť 60. rokov, naša kinematografia by bola jedna veľká nuda. Aj čo sa týka erotiky a sexuality. Česť výnimkám.
Predpokladám, že najmä na začiatku sa erotické motívy nezobrazovali priamo.
Určite nie, vtedajšia kinematografia sa v prvom rade vyhýbala kontroverzným témam. Nepatrilo sa v pozitívnom svetle prezentovať darmožráčov, fluktuantov, sexuálnych pôžitkárov a „vzťahy nadivoko“, ale naopak – rodinne a pracovne ukotvené vzťahy. Pikantérie a dvojzmysly sa teda museli zakódovať buď do obrazovej metafory, symbolu, alebo do slovnej šifry.
Aké metafory sa používali napríklad v 50. rokoch?
V tom období silno rezonovala ľudová tradícia, ktorej súčasťou bol aj eroticky šťavnatý jazyk, čo sa prenášalo do filmu vo forme prekáračiek. Ideálom socialistického realizmu bola širokým masám zrozumiteľná ľudovosť a s ňou spojené hudobno-tanečné kreácie, ktoré slúžili aj ako prostriedok predvádzania a zvádzania. Príkladom, ako budovateľský optimizmus nadobudol nové významy, je záverečná scéna vo filme Rodná zem (1953), v ktorej hrdinovia Verona a Martin tancujú na meniacom sa pozadí so spenenou priehradou, elektrinou nabitými stĺpmi, vztýčeným továrenským komínom.
Pôsobivé. Ako sa tie symboly ďalej vyvíjali?
Nástupom civilizmu na konci 50. rokov sa dejisko filmových príbehov presunulo do mesta, s ktorým súviseli nielen moderné tanečné formy, ale aj vizuálna slasť v podobe striptízu. Ale to sme už hlboko v 60. rokoch, ktoré oslobodili telá a mysle spod diktátu ideológie. Erotické fantazírovanie malo v našej kinematografii podobu snívania – stačí si spomenúť na krásnu Veroniku, ktorá sa vkradne do sna Juraja Vibru vo filme Dáždnik svätého Petra, alebo na Pacha snívajúceho o kyprej Hanke šliapajúcej kapustu. Ale tiež hry a bláznovstvá – také sú filmy Juraja Jakubiska a Ela Havettu. Iný motív, hľadanie lásky na inzerát, zas vypovedá o túžbe a citovom nedostatku – nájdeme ho v Nevere po slovensky alebo v Sladkých starostiach.
V Ostro sledovaných vlakoch Jiřího Menzla sa objavila aj jedna z najslávnejších erotických scén v československej kinematografii: legendárne pečiatkovanie.
V čom ešte 60. roky zmenili zobrazovanie erotiky a sexuality?
Nahota a sexuálna otvorenosť sa stali prirodzenou súčasťou umeleckej výpovede. Nahota nemusela byť vnímaná iba ako pornografia, ale trebárs ako alegória (bez)moci. Normalizácia 70. rokov síce vrátila do hry rozprávačské a kváziumelecké vzorce obdobia schematizmu, ale úplná cesta späť bola nereálna. Pokiaľ sa v 50. rokoch dôraz kládol na pracovné zanietenie, v rámci ktorého to občas zaiskrilo, tak v 70. rokoch sa v mene populačnej politiky tlačilo na zobrazovanie zdravej mladej rodiny, nechcené tehotenstvá a partnerské rozkoly končili zmierom a svadbou. V 50. rokoch mládenci po robote bojovali o dievča vo valaškovom súboji, v 70. rokoch sa pobili v blate medzi tatrovkami.
Ako sa k erotike vo filme stavala cenzúra? Stávalo sa často, že by film z tohto dôvodu nepovolila?
Všetky námety a scenáre prechádzali dramaturgickou aj straníckou kontrolou až do roku 1968, keď bola cenzúra oficiálne zrušená. To sa týkalo aj hotových zostrihov. Na začiatku 50. rokov bol väčším strašiakom buržoázny nacionalizmus než erotika. Problém nastal až pri príbehoch z mestského prostredia, ktoré tematizovali narušené partnerské vzťahy a neveru. Týmto spôsobom neprešiel scenár Tibora Vichtu Prv než sa skončí tento deň, ktorý mal nakrúcať Peter Solan. Musel dozrieť čas, aby vznikol iný film tejto autorskej dvojice, Kým sa skončí táto noc. Tŕňom v oku bola aj striptízová scéna vo filme Jozefa Zachara Zmluva s diablom. Na čo len náznak erotiky a sexuálnej uvoľnenosti sa pozeralo ako na hrozbu erotickej a sexuálnej inflácie. Bez spomínaného striptízu by však Zmluva s diablom bola len milou, neškodnou komédiou bez hlbšieho presahu. Tento film je zaujímavý aj z iného hľadiska – rok po dokončení vznikla jeho talianska verzia s novými, oveľa pikantnejšími dokrútkami a erotickejším, až lascívnym jazykom.
Je pravda, že sex vo filme počas socializmu mal zväčša ukázať, že sa hrdina dostal na krivé chodníčky?
Nájdeme aj takéto príklady. Nevhodný milostný vzťah so šéfovou manželkou oslabuje pracovnú horlivosť hlavnej mužskej postavy vo filme Pre mňa nehrá blues, mimomanželská avantúra naštrbí vzťah medzi otcom a synom vo filme Tie malé výlety. A z ľudovej kultúry sú známe tzv. prespanky, ktoré pykajú za svoj hriech neplánovaným tehotenstvom – tých máme neúrekom: Zuzu Cudráčku v Poli neoranom, Evu Hlavajovú v Živom biči, Kaču v Hriechu Kataríny Padychovej, Zuzu v Kto odchádza v daždi...
Z čoho vlastne vyplývalo to puritánstvo socializmu?
Politika a erotika sú ako spojené nádoby – diktatúra zo svojej podstaty nemôže priať liberalizmu. Viac než o puritánstvo však išlo o pokrytectvo. O zdraviu prospešnom sexe sa vedelo, ale nehovorilo. Erotika a sexualita bola buržoáznym prežitkom, chorobou prehnitého imperializmu. Explózia radosti z voľnosti, hry a sexu bola príliš nebezpečná a nekontrolovateľná. Aj preto väčšina filmov z konca 60. rokov skončila v trezore.
Aký mal na slovenskú kinematografiu vplyv import filmov s erotickým nádychom v uvoľnenejších 60. rokov?
Je zaujímavé v dobovej tlači sledovať reakcie na domácu, teda československú, aj zahraničnú, najmä západnú, produkciu. Vlna kritiky a následne aj obranných reakcií sa zdvihla pri filme Miloša Formana Lásky jednej plavovlásky, od Felliniho filmu Sladký život si diváci sľubovali priveľké očakávania, ale odchádzali z neho sklamaní, Bergmanov film Mlčanie bol kompletne uvedený iba na festivale v Karlových Varoch, v distribúcii boli z neho vystrihnuté „mravne nevhodné“ scény. V každom prípade, tieto a ďalšie umelecky hodnotné filmy mali vplyv na formovanie nášho kultúrneho zázemia, prinášali tému autorskej slobody, nové, progresívne spôsoby rozprávania...
Socializmus do veľkej miery velebil tradičnú rodinu. Ako sa vysporadúval s reflexiou manželstva a partnerských problémov vo všeobecnosti? Existujú skutočne zrelé diela na túto tému?
Typickým bolo prelínanie súkromnej a verejnej sféry. Všetky osobné problémy sa riešili na verejnosti: na straníckej schôdzi, v závodnej šatni, na priedomí, pri spoločnom stole v krčme. Úlohou kolektívu bolo pomôcť slabému jednotlivcovi prekonať morálny alebo partnerský problém, vrátiť ho na správnu cestu. Intimita akoby neexistovala. Vo filme Dosť dobrí chlapi dvoch kolegov spája stigma neverných manželiek a práca vo vzornom kolektíve je liekom na ich boľavé duše, v Zlatej réve sa nevera prerokúva na národnom výbore, v Pásla kone na betóne je údel slobodnej matky Johany Ovšenej verejnou záležitosťou. Oveľa intímnejšie sa k téme partnerských vzťahov staval Dušan Hanák. Ružové sny tematizujú rasové predsudky pri etnicky zmiešanom vzťahu, Ja milujem, ty miluješ je o túžbe a životných kompromisoch, Tichá radosť o zložitom vymanení sa z ubíjajúceho vzťahu a o hľadaní vlastnej identity.
Ktorí slovenskí režiséri, tvoriaci za socializmu, priniesli do kinematografie najviac erotiky?
To sa musíme opäť vrátiť ku koncu 60. rokov a k filmom Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni, Dovidenia v pekle, priatelia, k filmu Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade, či k televíznemu filmu Juraja Herza Sladké hry minulého leta. Závan západnej erotiky priniesli francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet, ktorý na Slovensku nakrútil dva filmy, Muž, ktorý luže a Eden a potom, a Leopold Lahola filmom Sladký čas Kalimagdory.
Ako sa zmenil prístup k erotike v slovenskej kinematografii po roku 1989?
Rokom 1990 nastalo dobiehanie vo všetkých sférach života, vrátane pornopriemyslu a distribúcie eroticky šteklivých titulov, pripomeňme si sériu Emmanuelle. Vplyvom nových ekonomických podmienok klesala výroba filmov a o zvýšenom výskyte erotiky v domácej kinematografii sa nedá príliš hovoriť. Napriek tomu v 90. rokoch vznikol film, ktorý osobne považujem za vari najviac nabitý erotizmom, vášňou s tajomstvom, pričom v ňom niet žiadnej nahoty: Anjel milosrdenstva. Nové tisícročie obohatilo filmové príbehy o nový, homoerotický aspekt lásky a vášne – vo filmoch Hana a jej bratia, Démoni, Anjeli. Erotika je totiž viac než živočíšnosť, telesnosť, sexualita a nahota – je to zaujatie pre objekt túžby, výmena pohľadov, náznak, tajomstvo, zdržanlivosť aj vášeň.