S bývalým olympijským boxerom Petrom Balážom sa pozná odmalička. Dodnes mu pomáha a vedel, že jeho príbeh raz sfilmuje. Po štyroch rokoch práce sa tak stalo a film s názvom Koza ide s viacerými prestížnymi cenami zo svetových festivalov budúci týždeň aj do našich kín. Režisér a dokumentarista Ivan Ostrochovský.
S Petrom Balážom sa poznáte odmalička, kedy však prišiel nápad urobiť o ňom film?
Tú myšlienku sme mali už dlho predtým, ako sme film začali robiť, no stalo sa to, že Petrova žena čakala dieťa a rozhodli sa ho dať preč. A Peter, jednoducho povedané, sa musel ísť nechať zmlátiť kvôli tomu, aby mohol zabiť svoje decko na potrate. To sa nám zdalo ako naozaj dosť šialená situácia, a tak sme si povedali aj so scenáristom Marekom Leščákom, že urobíme film.
Bolo potrebné Petra presviedčať?
Pozná ma, takže mi dôveroval a nemusel som ho teda presviedčať, bral to v pohode. Nemal čo získať, ani čo stratiť, skôr mám pocit, že mu to bolo jedno. Asi len privítal možnosť, že tam budeme za ním častejšie chodiť, a že aj on sám vypadne na chvíľu z tej kolónie. Videl v tom viac pozitívnych možností.
Na filme ste spolu s ním pracovali asi štyri roky, čo bolo najťažšie?
Asi vybrať tie správne veci z reality, to sa hneď na začiatku nedá. A tým, že to boli všetko neherci, on aj Jano Franek, ktorý robil poradcu, bol trocha problém, ale naučili sa. A tiež väčšina toho, čo je vo filme, je z posledných rokov, a to už boxoval lepšie ako na začiatku, takže to bolo tiež ťažké.
Bolo niečo, čo vo filme vyslovene nechcel?
Ani nie. Vedel, že z neho neurobím nejakú opicu, čo ani nebol náš zámer. Ja sám som od začiatku tvrdil, že to nemá byť film s rómskou tematikou, neriešime tam rómske problémy, ale osud športovca, ktorý bol na tom dobre a zrazu ho život dostal do situácie, ktorú nevie vyriešiť – brali sme to ako univerzálny príbeh. Jasné, že asi by bol šťastnejší, keby mal krásny byt, auto a mohol to ukazovať vo filme, ale chápal, prečo ukazujeme aj tie veci, ktorými sa normálny človek asi nechváli. Má to slúžiť na to, aby bol príbeh uveriteľný.
Ako sa mu dnes snažíte pomáhať?
Pozrite sa, Peter má 150 eur invalidný dôchodok a nájom 60 eur, treba mu pomáhať, aby mohol vôbec prežiť, aby sa mohol najesť. Je jednoduchý chalan, šikovný, vie boxovať, nikdy neurobil nič zlé – nebol trestaný, ale nevie manažovať veci. Veľmi chce mať vlastné miesto, kde by mohol trénovať deti, ale to nemôže robiť sám. Bude potrebovať dvoch ľudí, ktorí to budú organizovať. Chápem mesto, že nemôžu vyčleniť dvoch ľudí, aby sa starali o Petra Baláža, preto som za celé tie roky dúfal, že sa nájde nejaký aktivista alebo združenie, ktoré sa zaoberá napríklad témou Rómov a mali by nad ním akýsi patronát, že by mu pomáhali s administratívnymi vecami. Veď aj keby dostal grant, kto mu peniaze pošle na účet? Ak by iba trénoval, verím, že by mu to naozaj veľmi pomohlo. A na to ani netreba nejaké extra veľké peniaze, stačia dve vrecia a deti tam o to záujem majú.
Boli ste na mnohých festivaloch, či už v Berlíne alebo Karlových Varoch a všade ste zaznamenali obrovský úspech. Prekvapilo vás to?
No, potešilo ma to. Dopredu nikto nevie vypočítať, aký bude mať film úspech. Filmov je veľmi veľa, veď len v Európe sa točí 1 200 filmov, plus k tomu ešte všetky americké, dostať sa z tejto masy medzi 50 filmov na nejakom festivale je úspech. Pretože dobrých filmov je určite viac ako 50. Som rád, že príbeh Petra sa zviditeľňuje, ale nemôžeme čakať nijaký zázrak. On si musí dať svoj život dokopy dám. Tak ako ani za mnou nikto nepríde, že tu máš peniaze a natoč film, ani za ním nepríde niekto, kto mu kúpi klub. My sme mu pomáhali a stále pomáhame.
Pred takmer 20 rokmi bol hviezdou na olympiáde v Atlante, teraz je hviezdou festivalov, ako ste to vy vnímali?
Podľa mňa si užíval hlavne to, že vyšiel z osady, kde sa ľudia len hádajú a závidia si, na miesto, kde ho ľudia potľapkajú po pleci a vyjadrujú mu podporu. Ale ono sú to také šokové terapie. Aj keď sa dnes zabáva a môžeme byť spolu na dobrej večeri napríklad v Berlíne, aj tak sa domov bude musieť vrátiť. Snaží sa si to užiť.
Čo vás čaká s filmom ďalej?
Čakajú nás ešte nejaké festivaly, ešte asi pol roka. Bude premiéra v Bratislave, potom neskôr v Česku, takže budeme s filmom žiť ešte asi do jari.