Kariérny politik počas socializmu. Muž, ktorý svoje presvedčenie a zásady nemení ani 25 rokov po Nežnej revolúcii. Práve naopak, hnevá ho, ako dnešná komunistická strana hodnotí minulosť. “Ako potom chcú niečo dokázať, keď zatracujú, čo je nespochybniteľné? A nespochybniteľné je, že všetci mali prácu,” tvrdí v rozhovore pre český týždenník Reflex muž, ktorý žije roky v ústraní.
Rozhovor s 92-ročným Jakešom vznikol v stredu 15. októbra. Na záhrade jeho vily ležalo prvé opadané lístie, v dome už bolo celkom chladno, píše pre HNonline autorka rozhovoru, česká novinárka Hana Benešová. Niekdajší generálny tajomník ÚV KSČ mal na sebe šedý sveter. Po štyroch hodinách rozprávania nejavil ani známku únavy. Jeho dikcia, tón hlasu sa vôbec nezmenili. Za svojimi názormi si stojí. O strane hovorí s veľkým zápalom, o manželke s veľkou láskou. Spomínal tiež na detstvo i na tragicky zosnulého vnuka, ktorý neuniesol ťažobu svojho priezviska. Rozhovor autorizoval v plnom znení s vedomím, že s jeho postojmi veľa ľudí nebude súhlasiť, konštatuje Hana Benešová.
Miloš Jakeš sa narodil sa 12. augusta 1922 a vo svojom životopise má pevne zapísaný štatút jedného z najvplyvnejších česko-slovenských politikov bývalého režimu. Dva roky pred revolúciou sa stal generálnym tajomníkom KSČ. A až štrnganie kľúčmi zastavilo jeho politický rozmach.
A na novembrové udalosti, ktoré prepísali naše dejiny, má jasný názor. Päťdesiate výročie 17. novembra 1939 podľa neho zneužilo niekoľko vysoko postavených členov strany, aby spolu so Štátnou bezpečnosťou a za rád KGB zvrhli vedenie strany. “Menovite to boli generál Alojz Lorenc (posledný šéf ŠtB a Rudolf Hegenbart - vedúci oddelenia štátnej administratívy ÚV KSČ). Lenže sa im to vymklo. Chamtivosť po moci otvorila cestu k štátnemu prevratu. Neboli sme jednotní,” tvrdí v rozhovore pre týždenník Reflex.
“November zinscenovala ŠtB. Žiadni disidenti - Havel, Vondrová - na tom nemajú zásluhu, tí len prevzali moc, vykonali taký Antinovember,” tvrdí bývalý generálny tajomník. Podľa jeho slov tváre revolúcie len poslali študentov do fabrík a na 27. november vyhlásili generálny štrajk.
“Komunistický parlament zvolil Havla jednohlasne. Veď to je absurdné.”
Jakeš sa vyučil za elektromechanika. Pôvodne bol montérom a konštruktérom v Baťových závodoch v Zlíne. V čase príchode ruských vojsk v roku 1968 patril podľa historikov skôr ku konzervatívnemu krídlu strany, ktoré intervenciu podporovalo. Na politický vrchol sa dostal v roku 1987, kedy odstúpil Gustáv Husák.
Podľa vyjadrení pre český magazín Charte 77 a jej signátorom, ktorí vyjadrovali nespokojnosť s vtedajším režimom, neprikladali význam. “To bolo tisícšesťsto ľudí, ktorých základňou bol zahraničný rozhlas. Jedine v Poľsku bola reálna opozícia. U nás žiadna reálna opozícia nebola, to boli takí táraji, ktorí sa nechali živiť zo západných peňazí, schádzali sa a robili šum za pomoci cudzieho rozhlasu, ktorý zvolával demonštrácie. Rovnako sa vyjadril o Václavovi Havlovi, ktorý bol jednou z najznámejších tvárí tejto neformálnej skupiny. Na otázku, či čítal niekedy niečo od Havla odpovedal, že áno, hru Audiencia. Veľmi ho však nezaujala.
V čase, keď v Československu narastal odpor obyvateľov proti komunistickej strane, začal Jakeš sľubovať reformy. To, že išlo len o sľuby na upokojenie situácie, v rozhovore popiera. “Chceli sme riešiť existujúce problémy, odstraňovať ich, nie zmiesť celý systém. Na konci roka 1989 sa mala zrušiť výjazdová doložka, kritizoval som ministerstvo vnútra, že už ju nezrušilo skôr, lenže pre nich to bol dobrý kšeft. Prvého januára 1990 mala nadobudnúť účinnosť ekonomická reforma.”
Benešová pre HNonline.sk pridala aj odpoveď Jakeša, ktorá v Reflexe nebola. Na otázku, kedy bol prvý krát v ZSSR, odpovedal takto: “V roku 1949. Viedol som delegáciu Ústredného zväzu mládeže. Išli sme vlakom cez Ukrajinu. Myslel som na to, ako je vôbec možné, že Sovietsky zväz nám dáva obilie, keď tam nie je čo jesť a zem je rozbitá. To by sme my nikdy neurobili, aby sme niekomu dávali a pritom sami nemali. Pohostinnosť a štedrosť sa zvyšuje smerom na východ. V Čechách vám ponúknu čaj alebo kávu, na Morave víno alebo slivovicu, na Slovensku pridajú klobásu, v Rusku vydajú posledný rubeľ, aby vás pohostili.“
Po tom, ako začali prostesty v roku 1989 silnieť, odstúpil z funkcie. 5. decembra ho dokonca vylúčili zo strany. Trestné stíhanie za vlastizradu za svoje pôsobenie počas okupácie v roku 1968 bolo voči nemu zastavené.