Zoroslav Kollár (na snímke vpravo) na archeologickom nálezisku. Snímka: archív Z.R.
Na Slovensku už zrejme ani nie je známejšia archeologická lokalita, ktorá ešte nebola navštívená detektoristami. Stopy po nich sme našli aj na miestach, ktoré skúmal SAHI (Slovenský archeologický a historický inštitút). Raz sme jedného dokonca prichytili za bieleho dňa na svahu Bratislavského hradu. V Rusovciach nás detektoristi „navštívili“ priamo na našom výskume, našťastie, takmer nič nezobrali. No odvtedy sme radšej na lokalite stanovali. Oplatilo sa to – podarilo sa nám nájsť hrobku, v ktorej bola mŕtvola vybavená vyše dvadsiatimi kovovými predmetmi.
Detektoristov chytila polícia aj v Budmericiach, kde robíme už päť rokov systematický výskum. Ich korisť nebola veľká, pár novodobých mincí. Ale to, že nenašli žiadne praveké artefakty, je spôsobené skôr tým, že lokalita – opevnená osada z doby bronzovej – bola detektoristami „povysávaná“ už dávno predtým.
Pravdaže, nejde len o slovenský problém. Napríklad v Guatemale, kde takisto pôsobí tím zo SAHI, operujú celé ozbrojené gangy, ktoré skupujú archeologické nálezy z mayských pyramíd. Rozkopávajú ich miestni obyvatelia, aby si zlepšili svoje často drastické životné podmienky. Ale hľadať týchto ľudí v pralesoch je ako hľadať príslovečnú ihlu v kope sena. A tamojšie úrady majú pre politickú nestabilitu iné starosti ako dohľad nad archeologickými lokalitami.
U nás sú hľadači s detektormi motivovaní rôzne. Niekto to robí preto, aby nálezy speňažil, iný hľadá len z pôžitku. Dnes si je však každý z nich vedomý, že porušuje zákon. A som presvedčený, že milovníci archeologických nálezov dokážu svoj koníček kompenzovať aj inak. Problém je v tom, že aj tí „dobrí“ detektoristi, ktorí by boli svoje nálezy ochotní sprístupniť pre vedu, nechápu, že každý nález má okrem svojej muzeálnej alebo zberateľskej hodnoty aj hodnotu informačnú. No tá sa bez zdokumentovania nálezových okolností nenávratne stráca.