S rodinou Tomáša Baťu st. ste si boli blízka, už keď ste boli malá, ešte pred svadbou s jeho synom. Pamätáte si na to?
Áno, Tomáša Baťu som spoznala, už keď som bola dieťa, pretože môj otec George Wettstein bol jeho právnikom. Prvýkrát sa stretli v roku 1929 vo Švajčiarsku. Rodičia boli veľkými obdivovateľmi hodnôt a princípov Tomáša Baťu. Predovšetkým princípu zodpovedného kapitalizmu, keď cieľom nie je iba viesť úspešný biznis a slúžiť zákazníkom, ale tiež zlepšovať životné podmienky zamestnancov a spoločnosti ako celku. To bolo pre neho naozaj kľúčové. Dával si záležať nielen na raste svojho biznisu, ale aj na samotných ľuďoch, aby si budovali kariéru a zlepšili svoju životnú úroveň. Mnohé z jeho princípov a hodnôt som mohla vnímať a spoznať už v detstve. Jedným z nich bola pragmatická rada, že ľudia by nemali míňať peniaze, ktoré nemajú v banke.
Pamätáte si ešte nejaké podobné historky o Tomášovi Baťovi aj z rozprávania vášho manžela?
No viete, s mojím manželom som bola 63 rokov, to je veľmi dlhý čas. Samozrejme, že mi rozprával veľa historiek, a veľa z nich bolo aj vtipných. Keď sa chystal na internátnu školu do Anglicka, otec mu pred cestou povedal, aby sa učil nezávislosti a sám si kúpil lístok. Poradil mu, aby si kupoval lístky počas cesty, čo bolo v tom čase pre malého chlapca dosť komplikované a prevyšovalo to jeho vek, ale zvládol to.
Zodpovednosť k peniazom bola jednou z jeho neskorších hodnôt. Ktoré z jeho vlastností mal najradšej váš manžel?
Službu ľuďom. Vždy mu vravieval, aby sa naučil slúžiť a pomáhať ľuďom. Nielen zákazníkom v obchode, čo je, samozrejme, tiež silná stránka, ale aj spoločnosti. Mnoho z našich zamestnancov v Afrike, na Ďalekom východe a v Latinskej Amerike prišlo z poľnohospodárstva a tým, že u nás začali pracovať, získali stály príjem a mohli si dovoliť kúpiť slušný domček a poslať deti do škôl.
Sama máte rada dizajn a módu, pomáhalo to aj vášmu vzťahu s manželom?
Brali sme sa v roku 1946, on už bol zabehaný a mal v tom čase pri sebe veľa dobrých českých Ľudí. Chcel však, aby som sa aj ja zapájala, bola aktívnou členkou v našej spoločnosti. Venovala som sa dizajnu predajní, tovární a kancelárií a vývoji výrobkov. No mali sme spolu krásny život, pretože to bolo naozajstné partnerstvo. Často predtým, ako urobil nejaké rozhodnutie, tomu predchádzala dlhá diskusia.
A dnes sa venujete tiež obuvníckemu múzeu v Toronte, ktoré ste založili.
Mám tú prácu rada, stále prichádzame s novými výstavami, máme vysokú návštevnosť. No viete, aj vďaka topánkam v našom múzeu a našim metódam, ako je výstava zorganizovaná, sa návštevníci učia o iných kultúrach a iných časoch.
Máte sama rada „baťovky“?
Áno (smiech).
Dnes Bata shoes company šéfuje váš syn. Ide v šľapajach svojho otca a starého otca?
Áno. Už ako dieťa s nami cestoval a navštevoval továrne a obchody. V hodnotách a v princípoch, ktoré vyznával Tomáš Baťa a aj jeho otec, pokračuje. Všetky moje štyri deti sa aktívne podieľajú na biznise a môj vnuk Tomáš A. – syn môjho syna – bol nedávno vymenovaný za riaditeľa továrne v Čile.
Vy ste však len jednou vetvou veľkej, rozvetvenej rodiny. Ste v kontakte aj s rodinou a potomkom Jana Antonína Baťu?
Bohužiaľ, nie príliš. Mnoho rokov sme mali súdne spory o vlastníctvo, ktoré sa skončili v roku 1962 v prospech môjho muža. Prevzal vedenie firmy spolu s tímom vedúcich pracovníkov, z ktorých väčšina mala český pôvod, v roku 1945. Úspechy, ktoré Jan Baťa spolu s tímom svojich spolupracovníkov, ako boli Čipera, Hlavnička, Malota, Vavrečka, dosiahol pred vypuknutím druhej svetovej vojny dosiahol, si veľmi vážime.
A aký je váš osobný názor na celý ten spor vašich rodín o majetky Baťovcov v Česku a na Slovensku?
Veríme, že právne by sme mali mať nárok na vyrovnanie podľa Benešových dekrétov. Uvedomujeme si však, že časy sa zmenili a azda sa nájde nejaká forma morálnej satisfakcie na urovnanie tejto záležitosti. Naše sily sústredíme na vedenie úspešného biznisu, vytváranie nových pracovných síl a službe zákazníkom.
Kto je Sonja Bata
Švajčiarska rodáčka a vdova po Tomášovi Baťovi ml. pomáhala svojmu manželovi pri rozvíjaní koncernu Bata Shoes Organization. Vytvorila i vlastnú kolekciu topánok. V Kanade, kde žije, iniciovala založenie Baťovho obuvníckeho múzea. Dlhodobo sa venuje filantropickým aktivitám, bola napríklad predsedníčkou World Wildlife Fund v Kanade. Jej syn Thomas je v súčasnosti hlavným šéfom baťovského koncernu.