Desiate s údeninami nie sú pre deti ideálne. Ilustračná snímka: parenting-journals.com
1. Rýchle a jednotvárne raňajky. Mali by pokryť aspoň 20 percent energie, no výskum ukázal, že 40 percent detí neraňajkuje vôbec, prípadne vypije len nápoj. Bez raňajok sa však znižuje schopnosť vnímať v škole nové informácie.
2. Príliš výdatná desiata. Rodičia ňou chcú vyvážiť chýbajúce raňajky. Často sa skladá z mäsových a údenárskych výrobkov, je kaloricky nadmerná a tým neprimerane zaťaží tráviaci trakt, čoho následkom je útlm.
3. Jedenie vo večerných hodinách. Kalorická desiata znižuje chuť na obed, v dôsledku čoho ho deti často vynechávajú, prípadne posúvajú na neskôr. Kumulácia stravy vo večerných hodinách je častou príčinou obezity, ktorá stúpa aj u nás.
4. Málo mlieka i zeleniny. Spotreba mlieka, kyslomliečnych výrobkov, rýb, ovocia a zelenina sa znižuje. Ide pritom o potraviny dôležité pre pevnosť kostry a zubov, poskytujúce vlákninu, vitamíny, minerály a omega-3 mastné kyseliny. Stúpa však konzumácia rýchleho občerstvenia a mäsových výrobkov, najmä u stredoškolákov. Tie sú zdrojom rizikovej soli a nasýtených tukov a transmastných kyselín, ktoré sú zodpovedné za skorý nástup aterosklerotického procesu a ischemickej choroby srdca.
5. V rodinách sa málo stoluje. Vzorom v stravovaní sú pre deti rodičia. Ak zeleninu neje rodič, nebude ju jesť ani dieťa. Na nové potraviny si dospelý zvykne po 3 až 15 pokusoch, dieťa ich potrebuje 15. Aj pravidelnosť a kultúra stravovania sú v rukách rodičov – málokde sa však stoluje pravidelne. Pre zaneprázdnenosť rodičov sú na ústupe aj teplé večere.
6. Príliš veľa koly. Kolové nápoje sú extrémnym zdrojom cukru a obsahujú tiež kyselinu fosforečnú, ktorá vylučuje z metabolizmu vápnik, dôležitý pre zuby a kosti. Keksíky a sušienky vyrobené z menej kvalitných margarínov môžu obsahovať rizikové transmastné kyseliny. Lepšou voľbou je malý obsah čokolády s vysokým podielom kakaa, ktoré obsahuje ochranné antioxidanty. Cukor, čiže sacharóza, sa má na dennom energetickom príjmom podieľať len 10 percentami.
7. Nedostatočná návšteva školských jedální. Tunajšia strava zodpovedá veku dieťaťa a zabezpečuje odporúčané výživové dávky. Dieťa sa naučí jesť aj jedlá, ktoré sa u nich doma nevaria.
Zdroj: Alžbeta Béderová, lekárka, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava
Sladkosti v školskom bufete? Uvidí sa
Rýchle občerstvenie, potraviny s vysokým obsahom soli, cukrovinky či energetické nápoje. Všetok tento tovar by sa podľa schválenej novely školského zákona nemal od 1. januára predávať v školských bufetoch. Prezident Andrej Kiska ju však vetoval, takže parlament sa ňou bude opäť zaoberať. Voči novele od poslankyne Renáty Zmajkovičovej sa totiž zdvihla vlna odporu. Kritici tvrdia, že zakázaný tovar nie je dostatočne jasne definovaný, čo bude v praxi spôsobovať chaos a zároveň sa obávajú, že okrem skrachovania prevádzkovateľov školských bufetov neprinesie žiadny efekt. „Bojím sa, že deti donútime odchádzať zo školy hľadať si iný obchod,“ vyjadril sa šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavel Sadloň. „O tom, čo dieťa je alebo neje, rozhoduje rodič, nie zákon ani škola,“ komentoval zas poslanec za SaS Martin Poliačik. Alžbeta Béderová, lekárka z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava tvrdí, že novela má racionálne jadro. „Nemôžeme učiť deti, ktoré potraviny sú zdraviu škodlivé, a potom im ich v bufete ponúkať.“