Na opačnom konci sveta robí unikátne výskumy, ktoré ľuďom umožňujú nahliadnuť do histórie starej tisíce rokov. Na Novom Zélande skúma, kedy sopečné výbuchy premenili tvár Zeme na nepoznanie, ako sa postupne zdvíhali pohoria, tvorili sa ložiská nerastných surovín a vznikali reliéfy povrchu našej rodnej planéty. „Zjednodušene sa dá povedať, že sa zaoberám meraním vekov a rýchlostí geologických procesov vo vrchných zhruba desiatich kilometroch zemskej kôry,“ hovorí Martin Danišík, ktorý už takmer tri roky pracuje ako vedecký pracovník na Univerzite Waikato v novozélandskom Hamiltone.
Unikátna metóda
Rodák z Malaciek je na Fakulte prírodných vied v Hamiltone zodpovedný za chod laboratória na určovanie veku minerálov. V praxi to znamená, že zavádza do praxe datovacie metódy, ktoré sa až v posledných rokoch významne zdokonalili vďaka obrovskému pokroku v oblasti analytickej techniky.
„Ide o tzv. rádiometrické metódy založené na meraní stopových obsahov izotopov v mineráloch veľkých asi ako zrnko piesku či čiastočky prachu,“ vysvetľuje 34-ročný Martin. A práve jedna z takýchto metód pomohla Danišíkovi k jeho doteraz najväčšiemu profesionálnemu úspechu. Stalo sa tak v neolitickom osídlení Catalhöyük na území dnešného Turecka, ktoré je dôležitou archeologickou lokalitou chránenou organizáciou UNESCO.
„Našla sa tu záhadná nástenná maľba, ktorej vznik odhadli pomocou rádiokarbónovej metódy zhruba na 6 600 rokov pred naším letopočtom. Maľba znázorňuje geometrické obrazce a dvojitý trojuholníkový tvar s čiarami a bodkami vychádzajúcimi z jedného z vrcholov,“ pripomína Danišík.
Objaviteľ tejto maľby, britský archeológ James Melaart, považoval geometrické obrazce za plán pôdorysu mesta a trojuholníkový tvar za vybuchujúcu sopku Hasan Dag. To by znamenalo, že ide o vôbec najstaršiu zachovanú „mapu“ na svete a prvý zachovaný grafický záznam geologickej udalosti, ktorú kedy ľudia vytvorili. Znamenalo by to, že ľudia dokázali kresliť mapy a dokumentovať prírodné úkazy viac ako tritisíc rokov predtým, než začali písať.
S týmto vysvetlením však nesúhlasili iní archeológovia, podľa ktorých neexistujú žiadne dôkazy o tom, že práve vtedy došlo k výbuchu 130 kilometrov vzdialenej sopky Hasan Dag. Podľa nich boli geometrické obrazce len bežnou grafickou výzdobou miestnosti a bodkovaný dvojitý trojuholník predstavuje kožu z leoparda, ktorá sa vtedy používala ako oblečenie. „No a práve my sme dokázali, že to tak bolo.“
Rozruch medzi vedcami
Danišíkove objavy vyvolali vo vedeckom svete rozruch. Datovaný vek je jedným z najmladších vekov erupcie, aký sa kedy podarilo odmerať na kryštáloch zirkónu. Slovenský vedec sa tak podstatnou mierou pričinil o vývin novej datovacej metódy s veľkým potenciálom pre geológiu a iné vedy.
„Moje dáta okrem iného viac či menej pomohli k lepšiemu chápaniu geologického vývoja v oblastiach, ako sú Západné Karpaty, európske Alpy, Korzika a Sardínia či niektoré časti Číny, a tiež objasnili čas vzniku ložísk železa v Austrálii, ako aj vulkanických aktivít na Novom Zélande, v Kambodži, Turecku, či dokonca na Slovensku.“ Metódu teraz testujú a zdokonaľujú na Novom Zélande, ktorý je akýmsi prírodným laboratóriom. Predstavuje totiž unikátny katalóg niekoľkých stoviek vulkanických erupcií za posledný milión rokov.
„Spolupracujem s niekoľkými partnerskými organizáciami, takže snáď čoskoro rozbehneme projekty v Indonézii, Japonsku a na ďalších tichomorských ostrovoch,“ pripomína Danišík. Jeho tím momentálne dokončuje aj dva veľké projekty v Číne. „Výhodou je to, že Číňania poskytujú veľkorysé peniaze na geologický výskum. To láka to vedecké
inštitúcie z celého sveta.“
Smelé plány
Martin má pritom s novým výskumom ďalšie smelé plány. „Samozrejme, táto metóda sa dá použiť prakticky na celom svete. Ja osobne vidím jej ohromný potenciál najmä v regiónoch s relatívne mladou vulkanickou činnosťou, ako sú ostrovy Pacifiku, Island, či oblasti vnútri kontinentov, ako je Yellowstonský vulkanický komplex v Spojených štátoch.“
Minirozhovor: Milan Kohút, podpredseda Slovenskej geologickej spoločnosti, pre HN:
Verím, že sa raz Martin vráti a pomôže našej vede
Aké sú najväčšie Martinove prednosti, ktoré mu pomohli preraziť v zahraničí?
V prvom rade bol z neho ešte počas vysokej školy šikovný študent, ktorý pochopil jednu zásadnú vec. Vedel, že ak chce v oblasti geológie niečo skutočne dosiahnuť, musí odísť na skusy do zahraničia. Z tohto hľadiska mu zrejme najviac pomohlo štúdium na univerzite v nemeckom Tübingene, kde bol jedným z jeho školiteľov pri písaní dizertačnej práce Wolfgang Frisch, celosvetovo uznávaný expert v oblasti geológie.
Prečo mu pomohol práve odchod do cudziny?
V Nemecku sa naučil predovšetkým tímovej práci, ktorá nám tu na Slovensku možno trochu chýba. Martin tam dostal výchovu, ktorá ho naučila cieľavedomosti a ambicióznosti. Napísal v Tübingene veľmi kvalitnú prácu, ktorú celú publikovali. Navyše je otvorený každej spolupráci. Podieľal sa na mnohých projektoch vo viacerých krajinách sveta.
Teraz pôsobí na Novom Zélande. Udržiavate s ním naďalej kontakty?
Určite áno, spolupracujeme už okolo desať rokov. Máme za sebou pár spoločných projektov. Je expertom na moderné metódy datovania, čo aj nám môže veľmi pomôcť.
Myslíte si, že sa niekedy vráti pracovať na Slovensko?
Verím, že raz príde naspäť domov. Návrat talentovaných mladých vedcov by našej geológii veľmi pomohol. Ale realita hovorí o tom, že na Slovensku zatiaľ na rovnako kvalitné geologické výskumy ako v zahraničí nie sú peniaze. V iných krajinách štát bohato podporuje vedecký výskum, v čom my predsa len ešte zaostávame.