MTV. Od Nirvany k Britney Spears
Celosvetovo poznačilo najmä 80. roky, my sme zachytili už len jeho poslednú fázu. Aj tam sme však vďaka MTV stihli objaviť svet úplne odlišnej hudby, než akú sme poznali dovtedy: od metalu cez hip-hop až po elektroniku. „Podľa mňa práve MTV a estetika videoklipov v tom čase výrazne formovali mladých ľudí,“ myslí si sociológ Ján Blažovský. „V štýle obliekania, účesoch, pózach, športe, dokonca aj vo vzdelávaní, pretože angličtinu sme sa mnohí učili cez texty piesní.“
Skôr narodení vďaka MTV objavili Nirvanu (a zmenili sa na „nezávislákov“), tí mladší zas takmer bez výnimky podľahli ikonám hudobného priemyslu typu Backstreet Boys či Britney Spears. Tá sa dokonca páčila aj šachovému veľmajstrovi Jánovi Markošovi, ktorý sa inak mainstreamu vyhýbal. A vôbec: hudba bola celkovo silná téma. „Veľa mojich rovesníkov počúvalo Rock FM rádio a v Poprade sme dosť počúvali Rádio Tatry. Nezanedbateľný vplyv mal asi aj časopis Bravo, kde sa napríklad objavovali i preklady piesní,“ spomína Blažovský. A na margo MTV ešte jeden detail: keď sa v roku 1992 dovolal do legendárnej Show Raya Cokesa neznámy Bratislavčan, postaral sa tým o historický prelom. „Východ“ aj „Západ“ si naplno uvedomili, že existuje už len jeden svet. Ten globálny.
Ragtime. Ostrov pozitívnej deviácie
Hoci signál tejto súkromnej rozhlasovej stanice stačil akurát tak na Bratislavu (ani to nie úplne celú), a fungovala len necelých 6 a pol roka, nostalgicky sa na ňu spomína dodnes.
„Bol to ostrov pozitívnej deviácie,“ komentuje rozhlasový moderátor, dídžej, hudobný publicista a dramaturg Daniel Baláž, ktorého zakladatelia Ragtimu oslovili hneď na začiatku v roku 1993, či by pre nich nechcel moderovať. „Na druhý deň som prišiel aj s kompletným playlistom na trojhodinovú popoludňajšiu reláciu. O pár týždňov som ju už aj vysielal,“ spomína.
Práve originálne playlisty boli najsilnejším pilierom Ragtimu. V slovenskom rozhlasovom éteri boli ako úplne prví zameraní na alternatívnu, progresívnu hudbu a vysielanie relácií pre náročného diváka. Popularitu si však získali aj čímsi iným. „Ukázali, že sa dá o serióznych, dospeláckych veciach hovoriť mladistvo, a pritom nie hlúpo. Že moderovať sa dá aj formou prirodzenej reči. A že je možné cestovať veľa kilometrov, aby DJ mohol pustiť svojim poslucháčom novú skvelú platňu,“ približuje Baláž. V dnešnej dobe samozrejmosť, pre vtedajších odchovancov seriózneho Slovenského rozhlasu doslova zjavenie. Niet sa čo diviť, že svojou nekonformnosťou sa čoskoro stali tŕňom v oku nastupujúcej mečiarovskej garnitúry. „Mňa osobne celkom bavila predstava, že niekomu z nich môžeme liezť na nervy,“ priznáva po rokoch Baláž.
A vôbec: zábava bola na fungovaní Ragtimu celkovo podstatná. Daniel Baláž vtedajšiu klímu ilustruje napríklad príhodou s Františkom Mikloškom, ktorého sa snažili všetkými silami odhovoriť od úmyslu vychladiť si v ich chladničke prinesené červené víno, keďže tento priestor nikto asi pol roka nevyčistil od rozliateho vlašského šalátu. „Nedal si povedať,“ smeje sa aj dnes a dodáva, že 90. roky boli síce hnusné a sivé, s extrémne zlou módou, ale zároveň to boli roky, „keď človek na mladých ľuďoch úplne videl, ako sa chvejú od vzrušenia z novej hudby, trendov a literatúry.“
Prečítajte si aj:
Gay hovory, skinheadi a Paľo Habera. S týmto dospievali dnešní tridsiatnici
Walshovci a koniec dejín. Alebo prečo sa Beverly Hills 90210 stalo kultom
Od Káčerova k Aktom X. Žili sme seriálmi
Začalo sa to strýkom Držgrošom a Gumkáčmi. Opojenie z dovtedy nevídaných disneyoviek bolo na začiatku 90. rokov také silné, že tieto seriály pre deti u nás pozerali aj 16-roční. Minimálne odborník na popkultúru Juraj Malíček a jeho kamaráti určite. Potom nastúpil Knight Rider, MacGyver, Krok za krokom, Akty X či Milénium. „Posledné dva menované boli takmer povinnosťou, na druhý deň sme v škole rozoberali dej a rôzne detaily,“ spomína sociológ Ján Blažovský. „Veľkú mániu vyvolali aj seriály Alf a Priatelia a filmy s bojovými umeniami. Znalosť filmov však závisela od dostupnosti videokaziet.“ Zároveň dodáva, že celá vtedajšia kultúra spočívala najmä na „silnej previazanosti rovesníckych skupín, vo vzájomnom stretávaní a požičiavaní hudobných a filmových kaziet, odporúčaní a aj určitého hmotného nedostatku, lebo takmer všetko požičané alebo kúpené bolo vzácne.“
Česká soda, Orlík, aj internet
Ako sme už spomínali, 90. roky sú považované za vôbec najslobodnejšiu dekádu. O politickej korektnosti sa ešte nechyrovalo a tolerovala sa aj satira, ktorú by sme dnes už len tak nestrávili. Napríklad Česká soda, ktorých humor sa tak často ocital na hrane dobrého vkusu, že ľudia dnes podľa Juraja Malíčka odmietajú veriť, že sa vysielal vo verejnoprávnej televízii. Opojenie zo slobody a neujasnené hranice však dali priestor aj podstatne temnejším fenoménom. Napríklad vyslovene skinheadským kapelám typu Orlík a Krátky proces, ktoré dnešní tridsiatnici vo svojej ranej puberte vo veľkom počúvali. Ťažko tomu uveriť, ale jedna z nich nahrávala svoj album v štúdiu Slovenského rozhlasu. K vplyvu 90. rokov na dnešných tridsiatnikov však treba dodať ešte jednu vec: práve vtedy sa objavili počítače a internet
Na knihy sme čakali aj týždne
Literatúra bola pre tínedžerov 90. rokov veľká vec. A už vtedy fičalo (aj) fantasy. „Čítal som veľa, najmä beletriu a klasiku. Veľký vplyv mal na mňa Tolkien a jeho Pán prsteňov,“ hovorí šachový veľmajster Ján Markoš. Aj Jána Blažovského zaujímalo fantasy a sci-fi, za veľký objav pokladal okrem Tolkiena aj Isaaca Asimova, C. Clarka či Terryho Pratchetta. „Na viaceré knihy som čakal v knižnici aj pár týždňov, takže museli byť pomerne obľúbené.“