„Ľudia na Slovensku o ňom veľa nevedia. Vidím to ako lektorka v múzeu, keď prichádzajú učitelia z rôznych kútov Slovenska, na rovinu priamo v jeho pamätnej izbe mi povedia, že nemajú záujem počúvať o ňom, že prišli len kvôli Tajovskému (Jozefovi Gregorovi, pozn. red.). Keď sa však potom deti dozvedia o jeho o vynálezoch, pozerajú s otvorenými ústami,“ úprimne priznáva hneď na úvod lektorka múzea v Tajove Anita Murgašová (príbuzní nie sú, po pôvode svojho priezviska pátra).
A o kom je reč? O slovenskom rodákovi Jozefovi Murgašovi, vynálezcovi bezdrôtovej telegrafie, ktorého ocenil aj americký prezident Theodore Roosevelt a vážil si ho aj sám Thomas Alva Edison. V pondelok uplynie 150 rokov od jeho narodenia a nielen deti v školách, ale aj veľa dospelých o ňom nevie skoro nič. I keď ako pripomína Murgašová, za posledné roky sa to zlepšuje.
Tajovský ho predbehol
Narodil sa teda 17. februára 1864 v Jabríkovej, čo je dnes časť Tajova. Až o desať rokov neskôr sa síce narodil spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, ten však väčšiu časť života prežil na Slovensku a učilo sa o ňom v škole. K umeniu mal však blízko aj Murgaš.
Hovorí sa, že rodina Murgašovcov musela čakať na svoje prvé dieťa až desať rokov a keď sa to nakoniec podarilo, Murgašova mama pri kríži poďakovala a sľúbila, že syn pôjde za kňaza. A osud jej v tom pomohol, i keď úplne z iných dôvodov. Už ako malého ho zaujímalo maliarstvo a neskôr na gymnáziu fyzika. V laboratóriách trávil čas, robil rôzne pokusy, rodičia však vede nerozumeli a nemali veľa peňazí. Tak šiel za kňaza. „Bol trocha výbušný, vedel si ísť jednoducho za svojím. Venoval sa nakoniec aj maľovaniu a elektrotechnike, lebo to proste chcel robiť,“ spomína dnes prapraneter Danica Rosinová na rozprávanie svojej mamy a starej mamy. Nikdy sa nechválili svojím príbuzenstvom so slávnym rodákom, ale brali to ako záväzok, aby mu neurobili hanbu. Rosinová je dnes docentkou na fakulte elektrotechniky Slovenskej technickej univerzity, brat je teoretický fyzik a dnes pracuje ako softvérový vývojár, ich mama sa viac ako 40 rokov venovala matematike.
Z kňaza vynálezca
Ako 24-ročného ho teda vysvätili za kňaza. Po štúdiách v Ostrihome sa však vydal za svojím cieľom a v Budapešti a Mníchove sa venoval výtvarnému umeniu, zároveň ešte viac prehlboval svoj vzťah k elektrotechnike. A tak ako za mladi, aj ako už mladý kňaz nebol pochopený, doslova musel utiecť pred prenasledovaním. Na inzerát šiel do Ameriky, kde v mestečku Wilkes Barre hľadali kňaza. Bola tam totiž silná slovenská komunita. „Nemohol nám písať listy domov, ale keďže jeho brat Ján robil v múzeu v Budapešti, posielal ich tam,“ dodáva Rosinová. V Amerike bol veľmi cenený, postavil školu a kostol z vyzbieraných peňazí, zostavil zbierku viac ako 9-tisíc exemplárov hmyzu. A vede úplne prepadol. Ako postupne sa mu darilo so svojimi vynálezmi a uznávali mu patenty, stále myslel na Slovensko. Stal sa signatárom Pittsburskej dohody a prispel tak k vzniku Československej republiky. „Vo svojich listoch písal, že sa veľmi teší, že vznikla republika a chcel sa vrátiť domov, aby tu odovzdal svoje znalosti,“ spomína Rosinová.
Podľa Murgašovej mal blízko aj k Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý bol pri vzniku republiky akousi spojkou medzi ním v USA a Tajovským v Rusku. Vydobytú republiku si však neužil, jeho vedomosti mu neuznali a keď nemohol učiť a pracovať doma, vrátil sa späť do Ameriky. Jeho blízki dodnes vravia, že ho to veľmi „zobralo“.
Slováci ho neriešia
„Myslím si, že sa to veľmi zlepšilo po roku 1989 a veľkú prácu urobili aj ľudia z Murgašovho klubu, ktorý tu existuje v Bratislave, jeho rodáci z Tajova, profesor Šebo, vzniklo niekoľko publikácií,“ vymenúva Rosinová. Bývalý učiteľ v Tajove Jozef Šebo zachránil expozíciu, ktorá mala ísť do bližšie neurčeného depozitára a sám vybudoval novú expozíciu v miestnosti bývalej školy v obci. Škola je dnes v zlom stave, a tak sa opäť Murgaš s Tajovským stretli. Obe ich expozície sú totiž dnes v Tajovského rodnom dome. „Napriek všetkému mám pocit, že dnes ľudí v Tajove až tak nezaujíma, ale snažíme sa to zlepšovať. Pri príležitosti výročia budú mať v jeho rodnej obci spomienkovú slávnosť a udelia mu čestné občianstvo,“ potvrdzuje starosta Tajova Ladislav Surovčík. A čo vy? Čo viete o Murgašovi?
"Slovenské" patenty, ktoré zmenili svet
„Ľudstvu dal veľa v rámci bezdrôtovej komunikácie, nebyť jeho vynálezov, svet by nepoznal internet, nemali by sme dnešný mobil a iné dnešné komunikačné kanály. Na začiatku bol práve tajovský rodák,“ potvrdzuje Anita Murgašová, ktorá pracuje ako lektorka v jeho múzeu. Každodenne využívame tieto prístroje a ani nám nepríde na um, že za tým treba hľadať Slováka v Amerike. Pred viac ako sto rokmi.
Prvé patenty
Po siedmich rokoch, čo slovenský kňaz Jozef Murgaš pôsobil v Amerike a vo svojom laboratóriu sa venoval elektrotechnike, požiadal o prvý patent. Už onedlho, presne 10. mája 1904, mu pridelil federálny patentový úrad vo Washingtone prvé dva patenty. Prvý je dnes známy ako zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý ako spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Išlo o spôsob prenosu správ „tón systémom“. „Bodku a čiarku Morseovej abecedy s rozdielnou dĺžkou nahradil dvoma rozličnými tónmi. Tým dokázal podstatne skrátiť dĺžku jednotlivých znakov,“ vysvetľujú dnes odborníci. Vynález menom TON System kúpila potom spoločnosť Universal Telegraph Company z Filadelfie, postavila veže a kúpila techniku. Druhý patent umožňoval bezdrôtový prenos správ nad zemským povrchom.
Spory o prvenstvo
Pre úspešný bezdrôtový prenos však musel Murgaš vytvoriť výkonný elektrický oscilátor, zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn s vysokou frekvenciou. Tým zabezpečil analógový bezdrôtový prenos a modulovanie vytvoreného signálu s tónovou moduláciu, ktorý prostredníctvom elektromagnetických vĺn cez vysielacie a prijímacie antény preniesol na vzdialenosť 30 kilometrov vzduchom nad zemou. Dnes tak môžeme povedať, že Murgašovi patrí aj svetové prvenstvo v bezdrôtovom prenose hovoreného slova. Písal sa 23. november 1905 a medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton v Pensylvánii sa uskutočnila prvá verejná a úspešná skúška. Tak dnes píše história, no až tak veľa slovenských zdrojov o tom nenájdeme.
Nebol však jediný, ktorý sa o to pokúšal. Aj preto bolo jeho prvenstvo také unikátne. Dlho sa však oň prel s Guglielmom Marconim, profesorom Fessendem či inými bádateľmi, ale uznali ho jemu. No to ešte len začal. „A viete, že navrhol aj navijak na udicu? Myslím, že ten originálny sme mali aj doma, potom ho rodičia dali do múzea,“ uzatvára Murgašova prapraneter Danica Rosinová.
Ďalšie patenty Jozefa Murgaša:
vlnomer (1907)
elektrický transformátor (1907)
zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1908)
bezdrôtová telegrafia (1909)
detektor elektromagnetických vĺn (1909)
prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1911)
navijak na rybársky prút (1912)
spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií (1916)