Stretnutie s bývalým dlhoročným vedúcim tajomníkom Mestského výboru KSS v Bratislave Gejzom Šlapkom sme si dohodli v jednom z bratislavských pubov. Pozvali sme ho na kávu, lebo doma rozhovor poskytnúť nechcel. Napriek tomu, že nám to sľúbil, na stretnutie prišiel s tým, že radšej nebude nič hovoriť. Lebo aj tak už vraj bolo všetko povedané. Keď sa však dozvedel, že na mnohé udalosti spred roka 1989, napríklad na tzv. glasnosť či perestrojku, si pamätáme spoločne, tak sa rozhovoril aj on.
S novinármi sa síce často nezhovárate, ale napriek tomu ste im raz povedali, že kabát neprevraciate. Ste stále členom KSS?
Áno. Mnohých z nás zo strany po roku 1989 vyhodili. V Česku vyhodených späť neprijali. Na Slovensku áno. Je však smutné, že KSS dnes nedokáže ovplyvňovať politiku štátu. Strana je chorá. Je prestarnutá a málo aktívna.
Čo ste robili po roku 1989?
Odišiel som dobrovoľne do dôchodku.
S akými pocitmi a očakávaniami?
Myslím si, že Ústredný výbor KSS v roku 1989 situáciu nezvládol. Nechodili sme dosť medzi ľudí. Nevedeli sme, čo príde, len sme to tušili. Neistota narastala. Aj Michail Gorbačov (generálny tajomník Ústredného výboru KSSZ, pozn. red), a to sme na ňom videli, býval dosť nervózny.
Jeho glasnosť, teda otvorenejšia informovanosť ľudí pri ktorej padlo tabu na mnohé témy, ale ani perestrojka však u nás príliš nezabrali. Komunisti to nebrali vážne.
Pred novembrom 1989 mnohí ľudia hovorili, že jeho perestrojka a glasnosť povedú k pádu socializmu. Pritom sme vedeli, že sa o to usiluje aj Západ. Veď voči nám zaviedol rôzne embargá. Týkali sa priemyslu, vedy, moderných technológií a podobne. Malo nás to ekonomicky oslabiť.
V rámci glasnosti napríklad predsedníctvo ÚV KSS začalo po každom svojom zasadnutí uverejňovať cez tlačovú agentúru správy o tom, čo prerokovalo.
Tie informácie boli jalové, však...?
Máte pravdu, boli. Medzi ľuďmi to už vrelo, ale vedenie strany informovalo napríklad aj o tom, ako sa darí výrobnému družstvu Detva. Bol to dôkaz, že funkcionári KSS celkom stratili zmysel pre realitu.
Vo vedení strany nebol jednotný názor na situáciu. Niektorí súdruhovia chceli zasiahnuť tvrdšie. Medzi komunistami bolo však aj veľa múdrych ľudí, ktorí sa však nepresadili. Aj predseda vlády Lubomír Štrougal povedal, že naša glasnosť a perestrojka sa Sovietom nepozdávali. Hovorili, že to neberieme vážne.
Kto ale zorganizoval 17. november, kto bol za tým? Tajné služby, študenti, či prišlo to spontánne?
Moja verzia je taká, že to zorganizovala sovietska KGB v spolupráci s našou bezpečnosťou. Ale organizoval to aj Západ. Podľa informácií ktoré som mal, KGB bola rozdelená. Jedna časť chcela veľké zmeny a druhá výmenu osôb vo vedení štátu.
Aká bola situácia v ŠtB?
Podobne ako v KGB to bolo aj u nás. Mladšia generácia eštebákov tiež usilovala o zmenu vedenia. Ale nemala program. Viem to z výpovedí viacerých ľudí.
Na pohrebe Vasila Biľaka ste v rozhovore s bývalými spolustraníkmi povedali, že súčasnému režimu by ste rád išli na pohreb.
Na ten výrok si nepamätám. Ale ak som to aj povedal, nič sa nedeje. Veď kapitalizmus sa prežil, nemá ľuďom čo dať. Kritizujú ho aj ekonómovia a ďalší múdri ľudia. My sme mladým dávali mladomanželské pôžičky. Nemuseli sa zaväzovať k splácaniu doživotných hypoték. Dostávali byty, zdravotníctvo, školstvo boli bezplatné...
Ale bezplatnosť bola ilúzia. Bolo to síce bezplatné, ale potom peniaze chýbali inde. Aj to bol asi jeden z dôvodov pádu socializmu.
Áno, prerozdeľovanie peňazí bolo iné, ako je dnes. Všetko išlo do jedného „mešca“, z ktorého sa prerozdeľovalo. Ústava dnes síce zaručuje bezplatné zdravotníctvo, školstvo a ďalšie práva, ale aká je realita? Za všetko sa musí platiť. Je tu 350-tisíc nezamestnaných. Trápi ma to, som z toho nešťastný.
Celý rozhovor nájdete v ročenke November story, ktorá bude vložená v piatkových HN.
Snímka: archív TASR
Kto je Gejza Šlapka
V januári bude mať 87 rokov. Pracoval vo Svite u Baťu. Potom prešiel množstvom straníckych funkcií. V roku 1970 sa stal vedúcim tajomníkom mestského výboru KSS v Bratislave. Bol členom Federálneho zhromaždenia (parlamentu). Posledné dva roky (pred novembrovými udalosťami 1989) robil tajomníka ÚV KSS. Potom odišiel do dôchodku. Udržal si ľavicové názory, je naďalej členom KSS. Žije v staršom rodinnom dome v jednej z lukratívnych častí Bratislavy.